Voliarty
komentáře u knih
Naše veliká bitva
Kóhei Horikoši
Tak nám boje 1.A s 1.B skončili. Nakoniec ma celkom aj bavili. Deku objavil novú schopnosť, ale moc si jej neužijeme. Šinsó si ma získal a som zvedavý, čo s ním bude ďalej.
Nebudem klamať, som fanúšik zloduchov. A preto ma teší, že hlavnými postavami druhej polovice mangy sú členovia Ligy zloduchov. Trochu viac ich spoznáme. Okrem starých známych sa ale na scéne zjavujú aj noví zloduchovia, ktorí ma napriek malému priestoru celkom zaujali. Aj preto som zvedavý na ďalší diel a na to, čo predvedú.
Nástupce
Kóhei Horikoši
Priznávam, že v komentári pod minulým zväzkom som sa sťažoval, že ma bitky medzi študentami už nebavia. A je pravda, že keď som videl, že ma čaká súboj Áčka a Béčka, tak som nebol nadšený. Ale je aj pravda, že ma tento zväzok, ktorý je plný len daných bitiek, bavil.
Horikoši pekne a kreatívne pracuje so schopnosťami svojich postáv a priebeh bojov je častokrát nepredvídateľný. Čo je len a len plus.
Bonusy na záver pobavili.
Důvod, proč nepřestal bojovat
Kóhei Horikoši
Pokračujúci súboj Endeavora s Nómum ma nebavil tak, ako súboj Midoriju a Gentle Criminala. I keď uznávam, mal svoje momenty.
O dosť viac sa mi ale páčilo stretnutie Todorokiho rodiny. Čo sa týka 1.A., tak Šóto má za mňa asi najlepšiu motiváciu pre to stať sa hrdinom. A takéto rodinné stretnutia to len a len dokazujú. A preto sa aj teším na ďalšie (ak budú).
SPOILER: Ten Dabi mi prišiel celkom zbytočný. Prišiel, prehodil pár slov, spravil oheň, odišiel. Keby ho vystrihli, nič by sa nestalo. KONIEC SPOILERu.
Zvyšok knihy zaberá začiatok bojového tréningu medzi 1.A a 1.B. A nebudem klamať, už ma tieto bitky medzi študentmi mierne nebavia. Alebo aspoň ma nebavia tak, ako na začiatku. Preto sa aj teším, keď už bude po nich. Napriek tejto mojej mierne nechuti, tak sa tu našlo pár fajn momentov.
Čo ma stále dokáže prekvapiť je, s akými divnými schopnosťami dokáže Horikoši prísť. A taktiež, ako pekne si s nimi vie pohrať.
Půlměsíc
Eiičiró Oda
Minule som nevedel, čo si mám o Usoppovi myslieť. Po tomto diely som si ho obľúbil. Páči sa mi, že je vlastne variáciou na príbeh ,,Chlapec. ktorý kričal vlk".
Kapitán Kuro ma nesklamal. Z doterajších protivníkov sa jedná o asi toho najkrutejšieho.
Nami sa tentoraz dohadovala so Zorom a je to rovnako zábavné, ako to bolo s Luffym v predchádzajúcom diele.
Mám malý pocit, že sa nám tu opakuje postup deja z predchádzajúcich kníh. SPOILER: Zoro bojuje s pirátmi a na konci proti sebe stoja Luffy a nepriateľský kapitán, pričom k ich boju dôjde až v ďalšom diely. Podobne to bolo aj s Buggym. KONIEC SPOLERu. Nie, že by mi to vadilo.
Štvrtý diel pekne pracuje s novými postavami, ktoré nám minule predviedol a ja som s ním spokojný.
O takový věci se nelže!
Eiičiró Oda
Po porážke Buggyho posádky prišiel na radu samotný kapitán. Musím povedať, že súboj s ním ma celkom bavil. Aj som ostal sem-tam prekvapený, lebo som si počas neho pár-krát myslel, že už ho zložili a on stále povstal na ďalšie kolo.
Nasleduje potom krátka epizódka na jednom ostrove a následne nám začína ďalší veľký príbeh so zloduchom, ktorý ma zaujal, takže som zvedavý, čo predvedie.
Rovnako tu máme nové postavy, konkrétne Usoppa, o ktorom neviem, čo si myslieť. Uvidíme, ako to s ním bude ďalej.
Čo sa týka starých postáv, tak veľmi ma baví dohadovanie medzi Luffym a Nami, ktorá má asi najvýraznejšiu mimiku z hlavnej trojice. Zorro moc toho nepredviedol, ale nevadí, potreboval si chalanisko odpočinúť.
Tretí diel pekne drží latku nasadenú predchádzajúcimi zväzkami.
Ti silní
ONE (p)
Saitama je opäť na vedľajšej koľaji. Vlastne, dá sa to nazvať vedľajšou koľajou? V celom zväzku povie len pár viet a porazí dvoch protivníkov. Zvyšok je o súboji hrdinov proti príšerám, ktoré sa minule vyrojili vo veľkom počte.
Bavilo ma to. Aj napriek tomu, že Saitama má minimálnu rolu, tak ma tento zväzok bavil. Páčila sa mi debata Sneka so Suirjúom o sile a hrdinstve.
A samozrejme sem napíšem aj to, čo píšem stále a to, že boje sú pekne prehľadné a dizajn príšer skvelý a niekedy desivý. Taký Ksichtolup by sa nestratil ani v hororovej mange.
Spokojnosť a teším sa na boje, ktoré nám boli naznačené do ďalšieho zväzku.
Občanská válka
Mark Millar
Mám zmiešané pocity. A nie, nehodnotím tak, ako hodnotím preto, aby som si pripadal cool, že idem proti väčšine.
Na začiatok napíšem, že som rád, že táto udalosť u nás vyšla. Predsa len sa jedná o zásadnú vec, ktorá formovala Marvel komiksy na ďalších niekoľko rokov.
Čo sa týka problémov, nemám pocit, že Kapitán alebo Iron Man svoje postoje dostatočne obhájili voči mne ako čitateľovi. Iron Man je nešťastný zo smrti, hlavne keď mu to Sharpeová neustále pripomína. Akože ja chápem, že ide o trúchliacu matku a že smrť dieťaťa je najhoršia vec, ale liezla mi riadne na nervy. Mám pocit, že keby tak netlačila, celý konflikt by mohol skončiť skôr A Kapitánove dôvody sú, že hrdinovia majú byť nad politikou, hotovo. Trochu mi pripomínal tých proti-vládnych ľudí, ktorí musia byť proti vláde, nech je v nej hoci-kto. Čo je ironické, keďže sa bavíme o Kapitánovi Amerikovi.
Taktiež hlavný problém pre mňa bolo, že táto kniha obsahuje len hlavnú sériu. Chápem, keby sme chceli u nás vydať kompletnú Občiansku vojnu aj so všetkými doplnkovými príbehami, tak by to bolo na viac kníh, ako v prípade Temných nocí od Dc. Ale často-krát som mal pri čítaní pocit, že mi ušiel kus príbehu. SPOILER: Spider-Man sa zrazu odmaskuje, potom je so Starkom, zrazu vie o väzení a ide ku Kapitánovi. Proste som cítil, že veľa sa toho stalo v jeho vlastnej sérií a ja len vidím dôsledky toho. KONIEC SPOILERu.
Dosť mi tento pocit, že o niečo prichádzam, kazil celkový dojem z príbehu.
Nechcem byť len kritický, komiks má aj veľa pozitív. Kresba je skvelá. Bavili ma problémy Reeda a Sue. A nejde tomu celému uprieť, že to má istú veľkoleposť a pocit, že to celé smeruje k silnému osudovému koncu.
Celkovo to nie je zlý komiks. Len u mňa dopláca na to, že je k nemu veľa materiálov, ktoré u nás nevyšli a tak som mal miestami pocit, že mi kus príbehu unikol. Ale aj tak stojí za to si to prečítať.
Hodinářův trik
Jeffery Deaver
Skoro každí hrdina má svôjho úhlavného nepriateľa.
Sherlock Holmes a profesor Moriarty.
James Bond a Ernst Stavro Blofeld.
Harry Potter a Lord Voldemort.
Lincoln Rhyme a Hodinár.
Na túto knihu som sa tešil. Tešil som sa na ukončenie dlhodobej rivality, ktorá začala v roku 2010 (v origináli 2006) knihou Hodinár. A musím povedať, že som spokojný i keď som čakal, že má kniha strhne viac.
Ak ste fanúšikom Jefferyho Deavera, tak viete čo čakať. Komplikované zápletky, zvraty, popretie toho, čo si myslíte, že viete. Niekomu môže dej prísť prekombinovaný. Aj je, i keď nie až tak, ako v iných knihách s Lincolnom Rhymeom. Ale to mi nevadí, je to jeden z dôvodov, prečo mám tohto autora tak rád.
Čo sa týka postáv, tak moje prosby boli vypočuté a Ron Pulaski dostáva viac priestoru. Ja mám tak rád túto postavu. SPOILER: Trochu mi príde zvláštne, že práve on má byť Lincolnovým nástupcom. Nikdy by som to do neho nepovedal. Fakt som to čakal skôr od Amélie. Ale nevadí, Rona mám rád, tak to Deaverovi odpustím. KONIEC SPOILERu.
Zase mám ale pocit, že Pulaski dostal ten priestor na úkor Amélie. To mi zase ale až tak nevadí. Nechápte ma zle, Améliu ako postavu mám stále rád, ale toho priestoru mala až-až v predchádzajúcich knihách. Na rozdiel od Pulaského.
Lincoln Rhyme je štandardný a rovnaký, ako v minulých dieloch. Neviem, čo viac dodať.
K zloduchovi sa tentoraz nemusím vyjadrovať cez spoiler, keďže ho všetci poznáme. Charles Vespasian Hale je za mňa skvelý charakter. Mám rád geniálnych zloduchov, ktorí dávajú hrdinom zabrať. Mám rád, keď je medzi zloduchom a hrdinom rivalita i úcta. A tá medzi Rhymom a Haleom je. Dokazuje to ich posledná scéna, ktorá sa mi veľmi páčila.
Čo sa týka jeho posadnutosti časom, hodinami a hraním sa s časovými slovíčkami, tak niekedy mi prišiel, ako by pochádzal z Batmanových komiksov. Hale by sa svojou, nebojím sa napísať priam chorobnou, posadnutosťou časom medzi jeho protivníkmi určite nestratil.
SPOILER: Obával som sa, či to nebude záver série. Predsa len Rhyme zdolal svojho úhlavného nepriateľa, ktorého Deaver budoval nejakú tu dobu. Ale postava Haleovej milenky, ktorá dostala peknú prezývku Projektantka a ktorá je na úteku, mi dali nádej, že možno sa toho sedemnásteho dielu dočkáme. Potešil by som sa. KONIEC SPOILERu.
Hodinárov trik je za mňa fajn uzavretie jednej éry. Ak máte Deavera načítaného, tak viete čo čakať. Je to prekombinované, ale to sa od jeho kníh snáď čaká. Ja som spokojný.
V zákulisí
Zeb Wells
Štvanica bola dramatickým veľkolepým príbehom s nebezpečným zločincom, pri súboji s ktorým si Spider-Man siahol na svoje dno. Šiesty diel dáva nohu z plynu a jedná sa o odľahčenejšie čítanie.
Mohol by som napísať, že sa jedná primárne o ženský komiks? Pretože mám pocit, že práve nežné pohlavie tu má hlavné slovo. Nie, že by mi to vadilo.
Páčilo sa mi, ako sa M.J. spolu s kamarátkou postavili ženskej Electro. A potom na scénu prichádza Syndicate. A mňa bavilo čítať o hašterení, dohadovaní a fungovaní tohto tímu žien snažiacich sa preraziť v zločineckom patriarchárnom svete. Škoda len, že Scopria a White Rabbit nemali toľko priestoru ako ostatné členky a pôsobili upozadene.
Na záver máme dva krátke príbehy. Zbytočnosť s Jamesonom a skvelo vtipný výtvor umelej inteligencie. Ten ma fakt pobavil.
Chcem sa ešte vyjadriť ku Kindredovi. Na jednej strane je zaujímavým zloduchom. Páči sa mi jeho dizajn a aj mystérium, ktorého ho obkolesuje. Ale začínam mať pocit, že Spencer s ním prešľapuje na mieste. Toto je šiesta kniha a Kindred zatiaľ robil to isté. Zjavil sa, hovoril smerom k Petrovi, ako mu chce ublížiť a pošikanoval Mysteria. Začínam mať obavy, že ak s ním Spencer nezačne riadne pracovať, tak Kindred zmení zo zaujímaveho protivníka na otravnú postavu.
Šiesty diel je zábavné čítanie. Má akciu, emóciu, humor. Všetko, čo od Spideyho chceme.
Štvanice: Díl druhý
Nick Spencer
Obavy sa nenaplnili, Spencer to nezbabral a Štvanica nám celkom pekne končí. Čo k tomu dodať? Všetky pozitíva, ktoré som spomenul pod predchádzajúcim dielom sú aj tu.
Kraven je zaujímavý antagnostia, s Vulturom sa pracuje úctivo a Spencer z neho robí zloducha, ktorého nie je dobre podceňovať a Arcade je zábavný ako vždy. Čo sa týka Verminov, tak mám pocit, že tu boli mierne nadbitoční. Napadli Spider-Mana a potom zdrhli. Keby tu neboli, tak sa asi nič nestane. Ako keby ich Spencer pridal len preto, lebo Vermin bol v Kravenovom poslednom love, na ktorý sa opäť dosť odkazuje.
SPOILER: Ako Kraven zomrel? Však ho mohol zabiť len Pavúk. A on si dá Spider-Manov čierny oblek a nechá sa zabiť svojim synom. Ako to funguje? Akože sám seba akceptoval ako Pavúka a keďže sa zabil sám, tak ho zabil Pavúk? Či ako? Toto Spencer nemal podľa mňa dobre vymyslené a je to jedna malinká chyba, ktorá mi trošku zkazila zážitok. KONIEC SPOILERu.
Inak som spokojný. Štvanica ako celkom bola, aj napriek drobnostiam, celkom dobrým príbehom. Druhý diel to pekne uzatvára a otvára dvere veciam budúcim. A ja som zvedavý, čo si pre nás Spencer pripravil.
Štvanice: Díl první
Nick Spencer
Tak prvá veľká udalosť v Spencerovom Spider-Manovi je tu. A stojí za to. Teda aspoň táto jej prvá časť.
Priznám sa, že Kravena som nikdy moc nemusel. Ale v poslednej čase si ho obľubujem a môže za to práve aj Nick Spencer, ktorý ho píše dobre a dáva mu zaujímavé motivácie. A taktiež sa mi páči, že sa tu odkazuje na klasiku Kravenov posledný lov.
A keď sme pri práci so záporákmi, musím pochváliť aj Vultura. Niekedy mám pocit, že napriek tomu, že sa jedná o jedného z najstarších Spideyho zloduchov, tak autori s ním nepracujú s dostatočnou úctou. To neplatí o Spencerovi. Píše ho ako inteligentného, manipulatívneho a nebezpečného zločinca, ktorý ešte zamieša s kartami.
A spýtam sa. Čo sa preboha Spencerovi stalo, že sa tak odbavil na chudákovi Gibbonovi? Priznám sa, jedná sa o postavu, s ktorou nie som veľmi oboznámený. Počul som o ňom, ale nemyslím si, že som dakedy s ním niečo čítal. Napriek tomu mi jeho kapitola prišla dosť smutná.
Štvanica: Diel prvý je fajn komiks. Sú tu dobre spravení záporáci a záhada toho, o čo vlastne Kravenovi ide. Tak hádam to celé Spencer dokáže v ďalšom diely dobre ukončiť a nezbabre to.
Rudé království
Mike Mignola
Posledné diely tejto série mali klesajúcu kvalitu a na finále som sa vrhol skôr z povinnosti. Čo je škoda, keď zvážim, že prvé knihy boli super. Trpelo nízkou kvalitou aj samotné finále?
Aby som odpovedal jednoducho, tak úplne nie. Čo tým myslím? Posledný diel je správne akčný, dramatický, postavy umierajú (jedna smrť ma úprimne prekvapila). Je cítiť, že ide o všetko. Potom ale príde posledná kapitola a tá tomu celému podráža nohy.
Príde mi to uponáhľané. Pobijeme pár pešiakov, dáme krátky duel s Rudým kráľom, ten umiera, štyri stránky a máme doslov. Nemohol ten duel trvať dlhšie? Predsa len Rudý kráľ má byť to ultimátne zlo. Áno, hráme to na to, že je v zraniteľnom tele, ale i tak sa do toho mohlo dať trochu viac úsilia. Predsa len má mať ,,zlomok" svojej pôvodnej moci. Ale okrem šermovania nič nepredviedol. Taktiež sme mohli po jeho smrti dostať extra kapitolu, záver, kde by sme vydeli osudy niektorých postáv a hlavne aspoň niečo z toho, ako sa svet zotavuje po nočnej more, ktorú v tejto sérií zažil.
A ešte jedna vec, ktorá ma mierne zarazila - prečo sa autori s dobrými čarodejníkmi vytasili až v závere serie? Doteraz boli všetci kúzelníci a kúzelníčki zloduchovia, ktorí chceli svetu zle a vo finále sa zrazu zjavia aj takí, ktorí sú na strane dobra. Kde boli doteraz?
Nechápte ma zle, tento diel bol určite lepší ako predchádzajúce dva, ale to samotné finále bola celkom slabota. Takto Baltimora môžem označiť za jednu z tých sérií, ktoré silne začali, ale slabo skončili.
Deň trifidov
John Wyndham (p)
Zo začiatku som bol mierne prekvapený absenciou trifidov. Podľa popisu som asi čakal masívnu trifidiu apokalypsu podobnú zombie apokalypsám. Miesto toho som dostal príbeh, v ktorom hlavný hrdina Bill Masen cestuje slepým Anglickom a premýšľa, čo má robiť. Tu by som sa zastavil, aj keď to môže znieť, že ma kniha sklamala, tak opak je pravdou. Plus, neskôr som sa tých viac trifidov dočkal.
Páčila sa mi dilema, pred ktorou Bill stojí. Čo je lepšie spraviť? Zachovať sa podľa morálnych štandardov a snažiť sa zachrániť čo najviac slepých i keď im nemá ako pomôcť, alebo sa snažiť sám prežiť? Neskôr sa do toho pridáva téma budovania nového sveta. Všetky tieto myšlienky a dilemy sa mi páčili, podľa mňa s nimi autor John Wyndham dobre pracoval.
Je to post-apokalyptický príbeh, takže tu nechýba aj kritika ľudstva a jeho sebadeštruktívnych sklonov. Keď sa pozrieme na rok, kedy kniha vyšla, tak toto posolstvo chápeme. I keď ani v dnešnej dobe sa nestratí.
Je to dobrá kniha. Dobre sa číta, miestami je temná, možno depresívna, ale nájde sa tu plamienok nádeje.
Jejich temné plány: Díl první
James Tynion IV
Tak po Tomovi Kingovi, ktorý sa babral v psychike Batmana a jeho vzťahu s Catwoman prichádza akčnejší James Tynion IV. Svojím tempom a počtom protivníkov mi to trocha pripomenulo Batman, Temný rytíř: Temné děsy, ktoré u nás v roku 2013 vydalo BB/art.
Páčili sa mi technologické hračky, ktoré Batman využíval i ich počet. Taktiež je tu jedna fajn scéna, kedy Bruce omylom volá Alfréda, ktorý sa neozýva. Škoda, že s dozvukmi tejto tragédie Tynion viac nepracuje. Viac by mohol pracovať aj s myšlienkou prestavby mesta, hlavne s tým, čo na to bežní ľudia.
Čo sa týka postáv, tak je ich tu veľa. Každá má ale aspoň trochu priestoru, teda až na Merlyna. A nový antagonisti Gunsmith a Mr. Teeth zaujali.
Rozporuplné pocity mám z Designera. Páči sa mi jeho kostým. A koncept génia, ktorý pomáha iným zloduchom s dizajnom ich plánov, aby dosiahli svoj plný potenciál je taktiež super.
Problém mám skôr, akým zloduchom svoje služby ponúka. Pri Catwoman to chápem, pretože sa jedná o ,,normálnu" zlodejku. Ale Riddler a Penguin? Obaja zloduchovia patria medzi najgeniálnejších Batmanových protivníkov, ktorý si svoj status vybojovali vlastným intelektom a šikovnosťou. To, že im obom v počiatkoch ich kariéry ,,musel" pomôcť iný zloduch pre mňa trocha zhadzuje ich vlastné schopnosti. Taktiež zaznie, že nemajú prostriedky, aby svoje geniálne plány uskutočnili. Ale od čias kedy sa odohrávala scéna, pri ktorej to povedali a súčasný príbeh uplynula nejaká doba, počas ktorej tie prostriedky už museli nahromadiť. Takže...prečo tie plány neuskutočnili? Ale chápem, toto je asi zbytočné babranie sa v deji.
A ďalšie zbytočné babranie - aká doba uplynula od naplánovania toho plánu a ako to, že aj po takej dobe, čo sa technológie rapídne zmenili a zdokonalili stále ten plán funguje?
Toto boli jediné dve veci, ktoré sa mi nepozdávali. Inak som s komiksom spokojný. Akčná záhada s fajn kresbou.
Střet s Buggyho posádkou!
Eiičiró Oda
K skupine sa pridáva nová postava Nami. I keď zo začiatku robí skôr problémy, tak sa v závere jedná o sympatickú postavu.
Zorro sa preukázal ako drsný macho, ktorému nevadí, že je ,,trocha zranený“. Pripomenul mi dialóg z Predátora:
-Krvácaš.
-Nemám čas krvácať.
K Luffymu nemám, čo dodať. Je rovnaký, ako som ho opísal v komentári k prvému dielu. Možno mierne prihlúply, ale má svoj kódex, ktorého sa drží. Jeho neurazíte, ale beda vám, keď ublížite niekomu, koho si obľúbil.
Prvá kniha mala pár antagonistov, ale trúfam si povedať, že až týmto dielom na scénu prichádza výraznejší zloduch. Je ním klaun Buggy so svojou cirkusovou posádkou. Buggy je fajn. Krutý, bezcitný, šialený klaun so zaujímavou schopnosťou. Čo viac od antagonistu chcieť?
Väčšina humoru stojí na výrazoch postáv a úprimne to stačí. Dobre som sa zasmial. Hlavne Nami to predvedie nejedno fajn ksichtenie sa.
One Piece je pohodová manga plná humoru, ktorá ale má aj vážnejšie momenty. Chudák Chouchou.
Prázdné hroby
Mike Mignola
Knihu som čítal viacej dní, pretože nebol čas a priznávam, že spätne sa ťažko rozpamätávam, o čom to vlastne bolo. Asi o tom, o čom každí diel. Čarodejnice, mŕtvoly, sekanie, strieľanie. Aj by som sa sťažoval, ako pri minulej knihe, že dej stagnuje, ale zase sa tu udiali veci, ktoré pripravili pôdu pre finále, takže dúfam, že to bude stáť za to.
A klamal by som, keby som napísal, že to nemalo fajn prvky. Napríklad sa mi páčilo, že proti sebe stojace frakcie v súboji o moc v Osmanskej ríši používajú temnú mágiu a príšery. Škoda ale, že tento prvok je len na troch stranách.
Taktiež sa mi páči charakteristika Lorda Baltimora. Páči sa mi jeho skoro až nihilizmus. Je to človek, ktorý bojuje, lebo už nič iné nemá a túži akurát tak poraziť Rudého kráľa a aj to len preto, lebo verí, že potom mu bude dovolené konečne umrieť. Je v tom niečo tragické, smutné a to robí túto postavu, aspoň pre mňa, zaujímavú. Chcel som napísať, že aj zábvnú na čítanie, ale slovo zábava mi v tomto prípade nepríde práve najvhodnejšie.
Ono veta v anotácií - „Lord Baltimore a jeho souputníci pohřbívají padlé přátele a přitom se ve vzpomínkách vracejí do své neklidné minulosti“ -vyznieva, ako keby celá kniha bola retrospektívna, ale popravde sa do minulosti vrátia len dve postavy. Čo je asi aj dobre, lebo až tak ma to nezaujímalo.
Čo dodať? Je to štandardný diel. Má všetko, čo predchádzajúce knihy...a ja som z toho asi už unavený. Nehovorím, že je to zlé. Len som rád, že už ideme do finále.
Kult Rudého krále
Mike Mignola
Taký výplnkový diel, v ktorom sledujeme dve dejové linky. Jednu v Petrohrade a druhú v Kartágu.
Tá v Kartágu ma veľmi nebavila. Pozrime sa preto radšej na tú v Petrohrade, ktorá ma bavila. Ale čo k nej dodať? Baltimore so skupinkou príde do Petrohradu, natrafia na temné sily a je to masaker. Čo ma mierne prekvapilo, tak je Baltimorova bezohľadnosť. Je to taká klasika, že keď zloduch ovládne nevinných ľudí, tak hrdina sa snaží týmto obetiam neublížiť. Baltimorovi je to jedno, má svoj cieľ a ak pri jeho plnení prebodne nejakého toho ovládaného nevinného človeka, tak si s tým ťažkú hlavu nerobí. Ako píšem, prekvapilo ma to, ale i mierne potešilo. Potešilo ma to hlavne preto, lebo to nie je typické (aspoň ja som sa s tým ešte pri hrdinoch nestretol) a trochu to Baltimora odlišuje od podobných hrdinov loviacich príšery. Taktiež to podtrháva krutý bez milostný svet, v ktorom sa dej odohráva.
Rád by som si ešte posvietil na jednu vec v popise tohto komiksu. „Odhaluje pravdu o pradávném zlu, jež hrozí zničit celý svět“ - s týmto tvrdením nesúhlasím. O Rudom kráľovi sme sa v podstate nedozvedeli nič nové. Maximálne sa tu zase zopakovalo, ako Baltimore zranil Haigusa a tým Rudého kráľa „privolal“. Čo je vec, ktorá sa v tejto sérií opakuje viac, ako by sa mi páčilo.
Čo dodať? Je to štandardný diel, v ktorom dostanete všetko, čo na tejto sérií milujete i nenávidíte. Ja som ale mal dojem, že séria nám prešľapuje na mieste a začína vo mne rásť pocit, že tých dielov má možno viac, ako by bolo vhodné.
Apoštol a čarodějnice
Mike Mignola
Prvý príbeh o Čarodejnici z Harju mi prišiel celkom priemerný. Baltimore so skupinkou zachráni isté dievča a následne sa porátajú s čarodejnicou. Zas ale malo to skvelú scénu na cintoríne, keď predzvesťou pvostávajúcich zombie bolo zvonenie zvončekov, ktoré by normálne upozorňovalo na chudákov pochovaných za živa. Skvelá scéna a viem si ju predstaviť v audiovizuálnom prevedení.
Mám rád vlkolakov a aj preto mi druhý príbeh sadol o dosť viac. Ale nie je to len zvoleným monštrom a tým, že sa tu doriešia isté veci z predchádzajúcej knihy. Má to skvelú hororovú atmosféru. Vlkolak je správne brutálny a surový. Myslím, že sa jedná o najsurovší príbeh s Baltimorom doteraz.
Ako to hodnotiť? Prvý príbeh bol slabší, ale mal super moment a druhý bol skvelý. Dám slabšie štyri.
Kostnice
Mike Mignola
A tu prichádza moje prvé sklamanie s touto sériou.
Samozrejme kresba i atmosféra sú skvelé, o tom sa nedá prieť. Čo mi však vadí je príbeh. Alebo skôr to, že sa tu stanu dve očakávané veci a ani jedna nepôsobí tak veľkolepo, ako by človek čakal.
Najprv tu máme stretnutie so sudcom Duvićom. Konečne, po troch knihách sa Baltimore a šialený inkvizítor stretli. A ja mám pocit, že by z toho ich stretu šlo vyťažiť ďaleko viac. Je super vidieť ich bojovať spolu i proti sebe, ale skončí to veľmi skoro.
A potom je tu stretnutie s Haigom. A na to, ako malo ísť o vyvrcholenie jednej éry, tak to pôsobí strašne slabo. Haigus pôsobí ako ďalšie monštrum, ktoré musí Baltimore na svojej púti zabiť a nie ako hlavný cieľ, ku ktorému smerujeme tri knihy.
Aj pre toto dávam len tri hviezdy. Dve stretnutia, ktoré boli budované a nakoniec nedosiahli očakávania. Teda aspoň u mňa.
Cílová čára
Joshua Williamson
A je to tu. Williamsonova Flashovská séria je na konci. A ako lepšie to ukončiť, než súbojom Flashovskej rodiny proti légií zloduchov, ktorú vedie ten najväčší z nich - Reverzný Flash?
Mám rád, ako Willaimson píše Reverzného Flasha. Je to vraždiaci maniak plný nenávisti, ale je v ňom niečo mierne tragické. A to je jeho posadnutosť, ktorej zasvätil celý život, neschopný sa jej zbaviť. Za mňa sa jedná o skvelého antagonistu.
Prekvapuje ma, že ani v tomto diely sme nemali emo Barryho. Práve pri tom všetko čo sa tu deje by som sa nečudoval, keby Barry podľahol svojim, pre túto sériu klasickým, depresívnym chvíľkam. Som ale rád, že sa tak nestalo.
Odkazuje sa tu na veľa vecí. Niektoré odkazy som pochytil, iné nie. Našťastie to neskazilo zážitok z čítania.
Keďže sme na konci, hodilo by sa zhodnotiť celú sériu. Williamson tu mal pár dobrých nápadov, dobre písal zloduchov, len mi príde, že občas kĺzal po povrchu a nešiel do hĺbky tak, ako by mohol. Celkovo sa ale jednalo o fajn sériu. A finále jej hanbu nerobí.
