BigDeal
přečtené 139
Dievča vo vlaku
2015,
Paula Hawkins
Ohlas na knihu je rozhodne prehnaný, no dávať jej odpad mi príde viac ako riešenie si komplexov než ako spravodlivé hodnotenie. Pre mňa bola kniha mierne nadpriemerná. Jej najväčšou nevýhodou je zavádzajúce zaraďovanie k detektívke či thrilleru. Oveľa viac totiž pôsobí ako psychologicko-mysteriózne nahliadnutie do duše závislého človeka. V tom je jej najväčšia prednosť a problém zároveň - pokiaľ človek čaká detektíva, ktorý si racionálne spojí kúsky hádanky, zapojí logiku a nájde vraha, bude sklamaný. Naša hrdinka je alkoholička, ktorá robí jedno iracionálne rozhodnutie za druhým, je nestabilná, úplne na dne a z chýb sa nepoučuje. Pre triezveho čitateľa to môže byť hrozne frustrujúce a občas som mal aj ja chuť hrdinkou zatriasť a zakričať "Zobuď sa!!!". Na druhej strane som ale ocenil, že sa tu alkoholizmus neromantizuje a závislosť by takto pravdepodobne fungovala aj v reálnom scenári. Namiesto logiky má teda prvenstvo psychika a tá je zaujímavá a dáva zmysel. Príbeh dokáže chytiť, prekvapiť a vyústi do uspokojivého rozuzlenia. Nakoniec dá zmysel nielen záhada, ale aj psychika postáv. Všetko do seba pekne zapadne, len inak ako v tradičnej detektívke. Jednoducho tomu treba dať šancu a nie to nenávidieť, lebo sme čakali čosi iné :)... celý text
Čas lovcov
2013,
Tess Gerritsen
Moja prvá skúsenosť so sériou Rizzoli & Isles i autorkou Tess Gerritsen a nemôžem povedať, že to bolo zlé. Paradoxne ma ale osobné problémy postáv bavili viac ako samotný prípad. Bolo totiž osviežujúce po všetkých tých otrepaných chlapských detektívkach, kde sú všetci muži strašne drsní a vulgárni, no stále zraniteľní a so srdcom na pravom mieste, vidieť v podobne depresívnom kriminálnom prostredí ženy. Rovnako príjemné bolo vidieť aj ich život mimo prípadu. Vtedy, keď sa odoberú domov. Škoda, že pokiaľ išlo o samotný prípad, čím viac sa odhaľoval, tým menej ma zaujímal. Každopádne skúsiť inú knihu zo série by som sa určite nebránil.... celý text
Pan Mercedes
2014,
Stephen King
Do Pána Mercedesa som šiel s neistotou, pretože detektívky príliš nemusím, no na druhej strane si nepotrpím ani na hororoch a nič to nemení na tom, že Stephen King je môj najobľúbenejší spisovateľ. Spočiatku sa mi napriek tomu zdalo, že ide o najhoršiu knihu, čo som od autora čítal - prekážalo mi rozprávanie v prítomnom čase, odhalenie páchateľa (pachateľa) hneď na začiatku (keď už detektívka, radšej mám poirotovský štýl hádaniek "kto bol vrah?") a v neposlednom rade všetko to klišé moderných krimi románov, kvôli ktorým som stále nedočítal jediného Dominika Dána (všetci policajti sú charakterovo drsní veľkí chlapi s dobrým srdcom, ktorí sa oslovujú vulgárne, no myslia to dobre). Ako som sa ale dostával ďalej a ďalej, začal sa mi román dostávať pod kožu: prítomný čas sa mi postupne ku kriminálke výborne hodil, klišé mi vďaka nepredvídateľnosti neprekážalo a pasáže z vrahovej perspektívy boli v zvrátenom zmysle tak zaujímavé a podstatné, že by bola neuveriteľná škoda vynechať ich a vraha odhaliť na konci. Pán Mercedes totiž nie je klasická detektívka s hádankou - tu ide skôr o hru na mačku a... inú mačku. Musím sa priznať, že ma táto hra postupne úplne pohltila. Ako aj iné Kingove knihy, aj táto postupom času pekne vygraduje. Čo zvykne byť Stephenovou slabinou sú však konce. Často sú useknuté, alebo sa jednoducho nedokážu vyrovnať toľkému extrémnemu gradovaniu. Veľmi ma preto potešilo, že v tomto prípade ide o opak - koniec totiž predstavuje lahodne napínavú jazdu s časom.... celý text
