E.T.007 přečtené 291

Najdlhší deň Adama T. 2018, Patrick Ness

Neurazí, nenadchne. Začnete čítať, dočítate, zabijete pár hodín a idete ďalej...

Stratení 2019, Gayle Forman

Zaujímavý príbeh. Taký iný, určite nie klasická YA. Najviac som si obľúbila Nathaniela.

Kam jsi odešla 2015, Gayle Forman

Veľmi som sa na toto pokračovanie tešila, no ostala som tak trochu sklamaná. Nechytilo ma to tak ako Ak zostanem. Bolo to rozhodne slabšie.

Mechanický pomeranč 2002, Anthony Burgess

Tak toto čítať bolo pre mňa hotové utrpenie.

Ak zostanem 2010, Gayle Forman

Dojímavý príbeh, ktorý človeka prinúti zamyslieť sa nad tým, čo je v živote skutočne dôležité.

Búrlivé výšiny 2006, Emily Brontë

V zahraničnej literatúre sa tento príbeh pomerne často spomína - hrdinovia ho väčšinou čítajú už po xy-krát a vzdychajú nad vzťahom Heathcliffa a Kataríny, nuž som si povedala, že si ho prečítam aj ja. A... nebolo to zlé, ale ani ma to ktovieako nechytilo za srdce. Vôbec som nepochopila to nadšenie. Neprišlo mi to ničím výnimočné. Proste taký obyčajný priemer.... celý text

Risknem to s punkerom 2011, Enja Rúčková

Ušlo to. Na Čo koho do toho sa to však ani zďaleka nechytá. :(

Kto chytá v žite 2006, J. D. Salinger (p)

A také kraviny nás nútia čítať v škole. Úplná blbosť. Tú jednu hviezdičku dávam len preto, že som to dočítala - takže ju vlastne dávam sama sebe.

Vydrž to so mnou 2021, Kristína Ježovičová

Všetko, na čom záleží 2020, Lucia Braunová

Fajn príbeh. Číta sa ľahko, dej plynie rýchlo. Páčila sa mi hlavná myšlienka - že nie je Róm ako Róm. Ja som si to trochu zovšeobecnila, lebo nie len Rómov hádžeme do jedného vreca. Človek sa neraz stretne s neopodstatnenou nevraživosťou voči ľuďom inej farby pleti, národnosti či etnickej skupiny. A ja nechápem, prečo to tak je. Lebo ani farba pleti, ani národnosť neurčuje, či je niekto lepší alebo horší človek. Všade sa nájdu aj dobrí, aj zlí ľudia. Lebo ako autorka napísala: "V každom z nás je zlo, chlapče. Je len na nás, či ho v sebe umlčíme alebo vypustíme von." Čo by som tomuto príbehu vytkla je koniec - zdal sa mi taký unáhlený. Ja osobne by som uvítala, keby tam bola ešte jedna kapitola, ktorá by nám prezradila, kde celý ten čas Júliina mama bola. Ako a kde žila a čo bolo dôvodom jej odchodu - odišla sama, alebo ju Juraj Dolský vyhodil?... celý text

Experiment 2014, Veronica Roth

Tento tretí diel ma až tak nebavil. A ten koniec... no, chvíľu som sa z neho spamätávala.

Rezistencia 2012, Veronica Roth

Vydarené pokračovanie prvej časti. Latku, ktorú autorka nasadila v Divergencii, nespustila v Rezistencii ani o milimeter. Opäť ma vtiahla do deja a ja som sa chcela ocitnúť priamo v ňom.... celý text

Divergencia 2012, Veronica Roth

Zaujímavé, napínavé čítanie. Svet, ktorý autorka vytvorila, sa mi páčil. Niekedy som si až priala ocitnúť sa v ňom, proste skočiť do knihy a stať sa súčasťou príbehu.... celý text

Očistný debakel 2012, Enja Rúčková

Toto pokračovanie knihy Čo koho do toho bolo pre mňa obrovským sklamaním. Tak, ako sa mi prvý diel veľmi páčil, tento ma väčšinu času rozčuľoval. Simonu by som najradšej prefackala a poriadne ňou zatriasla, nech sa spamätá, a Ben... aj on by si zaslúžil zopár zaúch. Radšej ani žiadne pokračovanie nemalo byť. Alebo aspoň nie takéto.... celý text

Čo koho do toho 2010, Enja Rúčková

Bavilo ma to. Je to pekný príbeh. Číta sa ľahko, je zaujímavý, má spád, postavy mi sadli. Simona mi bola sympatická a Ben bol očarujúci. Mrzel ma ten záver, bolo mi ľúto, že to dopadlo tak, ako to dopadlo, ale nie všetko má v živote šťastný koniec. Určite však odporúčam prečítať.... celý text

Twilight sága (box) 2009, Stephenie Meyer

Veľmi dlho som tejto ságe odolávala. Až som v knižnici stretla známeho, kecali sme o knihách a on sa spýtal, či som čítala toto. Tak som mu povedala, že nie, že ma hlúposti o upíroch akosi neberú, a on na to, že nech si to prečítam, že je to fajn. Tak som si vypožičala prvý diel, že okej, skúsim to, veď prinajhoršom to vrátim nedočítané a... neľutujem, že som sa na to nechala nahovoriť. Fakt ma to neuveriteľne chytilo a po prvej časti som si utekala vypožičať zvyšné tri. Autorka vytvorila parádny svet upírov a vlkolakov a prepracovala ten príbeh do najmenších detailov. Napriek tomu, že je tam hrozne veľa postáv, sú zapamätateľné, pretože Stephenie ani jednu neodbúchala. Každá jedna mala v príbehu dostatok priestoru, svoj charakter a my sme mohli sledovať aj to, ako sa v priebehu príbehu vyvíjajú. Proste klobúk dolu pred takou závideniahodnou fantáziou.... celý text

Som číslo štyri 2011, Pittacus Lore

Super kniha! Nechýbala akcia ani romantická linka. Bolo to perfektne namixované a mňa to neskutočne bavilo. Od prvej po poslednú stranu.

Klamári 2015, Emily Jenkins

Ak sa nechcete väčšinu príbehu rozčuľovať tak ako ja, že čo je to za kravina, začnite tým, že si prečítate najskôr koniec. Alebo to nečítajte vôbec. O nič neprídete. Tú jednu hviezdičku dávam len pre ten koniec.... celý text

Grafitové dievča 2017, Miroslava Varáčková

Krásna obálka. Tie komiksové strany boli príjemným osviežením, také nevšedné... Ale samotný príbeh ma veľmi nechytal... Začala som to čítať, dočítala som to, no akosi nič to vo mne nezanechalo. :(... celý text

Aj smrť má srdce 2020, Veronika Danajová

Nádherná obálka, perfektný názov, anotácia, ktorá človeka po tejto knihe prinúti siahnuť... Znie totiž skvelo, zaujímavo, no... Námet na tento príbeh mal vskutku obrovský potenciál, ibaže priemerné spracovanie. Miestami mi prišiel chaotický, hlavne čo sa časovej osi týka. Autorka sa vyjadruje dosť neurčito (okrem toho, že vieme, kedy je Miška hospitalizovaná a že v istom bode sú Vianoce), ale aj neurčité udávanie času má nejaký sled (dni – týždne – mesiace – roky) – a ten akoby autorka vôbec nesledovala a písala len tak hala-bala, ako jej to momentálne vyhovuje. Raz sa tam píše o dňoch, zrazu o týždňoch až mesiacoch. Mňa osobne to hrozne rozčuľovalo. Zvlášť, keď som sa spätným pohľadom na predchádzajúce stránky uistila, že fakt ide len o dni. A aj iné veci ma dosť dráždili – pasáže, ktoré si odporovali a ktoré mi aj práve pre ten sled prišli nelogické a hrozne si odporujúce. Uvediem príklad: 1. Na jednej strane je tam napísané, že samota Miške vyhovuje, že s tými tromi deckami síce sedáva pri stole, ale do rozhovorov sa nezapája a že ju vlastne nezaujímajú, a potom jej je zrazu ľúto, že prišla o ich kamarátstvo. A ten dôvod, prečo ju od seba odstrčili, je čistá blbosť. 2. Čo sa doktora týka... najprv je z neho paf, vzápätí ho označí za arogantného kreténa, a o chvíľu sa zas píše, že on jediný jej pomohol, keď jej bolo najhoršie a že ju presviedčal o zmysle života. Moja otázka znie: KEDY, AKO A ČÍM??? Prečo sme tú jeho pomoc a presviedčanie nemali možnosť sledovať aj my? Prečo sme to nemali možnosť ani zachytiť? Lebo dovtedy sa vždy spomínalo len to, ako sa Mišku pokúša prinútiť rozprávať. 3. S tým súvisí ďalšia odporujúca si vec: Miška vehementne odmieta spolupracovať – ona hovoriť nebude, má blok, bojí sa povedať pravdu, rozhodne sa nič nepovedať –, a zrazu čítame o tom, ako veľmi sa snažila spolupracovať, aby jej doktor mohol pomôcť. Aj tu je napríklad časová nejasnosť: „Načo som tu teda celé tie týždne bol?“ pýta sa jej doktor, keď za ním príde po prepustení z nemocnice. Mne to vychádzalo, že spolu mali sedenia maximálne týždeň a pol. 4. A Miška v duchu skuvíňa: Žiaden doktor nebude ako on. FAKT? A NA TO AKO A PREDOVŠETKÝM KEDY PRIŠLA? Veď s koľkými psychiatrami mala skúsenosť? S dvomi? S tým starým a s tým mladým? S tým mladým ani nie dva týždne, podotýkam. ... po toľkých týždňoch som mu verila a teraz je všetko preč. To je Miškina myšlienka a ja sa zas pýtam: AKÝCH TÝŽDŇOCH, DOČERTA?! Neraz som sa sama seba pýtala, či to autorka po sebe aspoň jediný raz prečítala. A čo, dofrasa, robila zodpovedná redaktorka, ktorá je uvedená v tiráži? Prečo tieto veci nevychytala? V závere sa napríklad píše o tom, ako Miška v tej rozpadávajúcej sa psychiatrii strávila celé hodiny, že ju to tam ťahalo a strávila tam celé dni, no mne z úvodu vychádza, že tam bola trikrát. Prvýkrát s tou kamoškou Zuzkou, druhý raz sama, keď mame tvrdila, že ide so Zuzkou do mesta, a tretí raz v tú noc, keď utiekla z domu. A stretnutia s doktorom sa mi zdali tiež hrozne odbuchané. Vždy sa to zvrtlo na doberanie. Až na to, že ho Miška označuje za najlepšieho doktora a rozplýva sa nad tým, ako jej pomáha. Prečo nie sme do toho procesu, ako jej sedenia s ním pomáhajú, zatiahnutí? Prečo to s Miškou nemáme možnosť prežívať? Prečo nemáme možnosť sledovať jej spoluprácu? Takmer vždy sa ich sedenie uberá úplne iným smerom, než ako by sa vzhľadom na dôvod, prečo tam je, uberať malo. Ako jej potom mladý doktor s jej problémom vlastne pomohol? Toto bolo pre mňa veľké mínus. Uvítala by som, keby sa autorka viac zamerala na túto časť. Keby šla viac do hĺbky. Namiesto tých vzájomných doberačiek, napríklad. Neprekážali mi, ale keby boli len ako vedľajší bod ich komunikácie. Ibaže mne prišli ako ten hlavný – a pochybujem, že to v praxi takto funguje. No... proste nedostatočne využitý potenciál zaujímavého námetu. Chcelo by to písaniu tohto príbehu venovať ešte nejaký čas. A nie len písaniu, ale aj jeho dolaďovaniu. Lebo keď chce byť niekto psychológom, len ťažko ním môže byť, keď prítomnosť iných ľudí nemá v láske. :)... celý text