Hellrampage přečtené 317

The Best of Harry Harrison: Zpátky na Zemi 1996, Harry Harrison

Moja zatiaľ jediná vlastnená a prečítaná kniha od Harrisona a musím hodnotiť kladne. Aj keď sú poviedky staršieho dáta, čítali sa veľmi dobre, nechýbali v nich dobré nápady a hlavne roboti a ich využitie. Pre mňa najlepšie poviedky: Rameno zákona, Muž z R.O.B.O.T., Na onom světě a Ulice Ashkelonu. 70%... celý text

Cynik 1997, Jiří Kulhánek

Na otázku, či je lepší dobrák alebo cynik neodpovedám, pretože tie dve knihy považujem ako jednu - príbeh druhej knihy pekne nadväzuje na koniec prvej a je veľká škoda, že Cynik končí otvorene. A Kulhánek určite nenapíše pokračovanie - neautorizovaný tretí diel napísal Martin Moudrý a to už nie je Kulhánek. Každopádne mi druhý diel prišiel slabší. Príbehovo hrdina už nebojuje ani tak s mimozemšťanmi alebo mrtvákmi ako s ľuďmi a technológiou Cudzincov. Maxmillián opäť zjedol všetko šťastie sveta, nič ho nezabije a guľky ho míňajú o pomyselné milimetre. A mne to ani moc nevadilo, pretože sa to sakra dobre čítalo. Naozaj mi bolo hlavného hrdiny ľúto, čo všetko musel prebolieť, až mňa za neho bolelo telo (a tá amputácia, fú). A najväčší automatický tank minulého storočia sa mi páčil všetkými desiatimi (Drobek).... celý text

Dobrák 1996, Jiří Kulhánek

Akcia, akcia, akcia. Žiadne zbytočné obkecávačky, len priama a čistokrvná akcia. A to sa mi páči. Kulhánkovu Cestu krve si prečítajte vtedy, ak ste už presýtený filozofickými a opisnými knihami, ktoré naťahujú dej ako lacné slipy zo sekáča. Síce veľakrát niektoré akcie nedávajú zmysel a sú nelogické, hrdina jedná logicky aj keď si hovoríte, že na to, že neznáša armádu, sa toho v nej veľa naučil. Konečne mi hrdina knihy neprišiel ako nejaký ťuťko, ktorý nerozmýšľa ale vie, čo má v živote robiť a koná. Zamrzí nízky počet živých ľudí, s ktorými by si mohol pokecať (pretože kecanie s Tým druhým ma vytáčalo) - až keď Maxmilián stretol nemého chlapca, začala ma kniha viac baviť, aj keď príbehovo sa jedná o tuctový survival zombie horor, ktorý človek videl aspoň tucetkrát. Vytáčalo ma neskutočné šťastie hlavného hrdinu, kedy ho stále míňali blesky plechovíc (a Cudzincov), pritom sa okamžite trafila do hodeného miniatúrneho predmetu ale dospelého človeka trafiť nevedia. Neskutočné šťastie bolo, že našiel "tajnú" základňu, úplne nedotknutú. Keď o nej vedeli mimozemšťania a premenili ľudí na mrtvákov, mohli ju úplne zničiť alebo aspoň zničiť to vybavenie. A našli by sa ďalšie veci, no je to braková literatúra a pár nelogickostí jej odpustíme. Kniha je v podstate rozdelená na dve časti - pred získaním Saladina a po jeho získaní. Keď získajú túto hračku, dej sa zmení o 180 stupňov. Veľmi sa mi páčilo používanie zbraní, človek si ich vychutnáva spolu s hlavným hrdinom. A aj detailné opisy zbraní a Saladina, bol som v siedmom nebi. Nemŕtva srnka bola best :D. Moja prvá prečítaná kniha od Kulhánka a ja som spokojný. Hlbšiu myšlienku a posolstvo som od knihy nečakal, je to typická oddychovka, pri ktorej človek zabudne na svet okolo. Škoda len, že sa nechystá dotlač, kúpil by som si ju. Takto v bazáre za premrštenú zberateľskú cenu sa neoplatí. Ničmenej už viem, čo ma približne čaká v ďalšom dieli a teším sa :-). 90%... celý text

Řeka bohů 2009, Ian McDonald

"V aute pustí Šiva rádio. Tlachy. To je jediné, co tihle DJ umí - tlachat a žvanit, jako by je jenom ten nekonečný proud sraček, které vypouštějí z huby, nějak odlišoval od sintelú. Jako Gangá, permanentní tok hoven. Jsi DJ, tak hraj muziku." - Šiva McDonald mi moc neprišiel do chuti. Prvých sto strán som sa snažil sčítať a zžiť s postavami, pretože ich bolo veľa - každá postava mala iné poslanie (tu bola reportérka, tu poradca premiérky, tam gangster, či chytač sintelov, atď). Ďalších dvesto strán bolo veľmi dobrých, no škoda toho konca, ktorý stratil na sile a pre mňa bol predvídateľný (okrem smrtí niektorých postáv). Možno ma kniha až tak nevtiahla do deja aj preto, pretože sa odohrávala v Indii. Občas to príbehovo na mňa pôsobilo ako Indická telenovela, v ktorej sa neriešilo to hlavné, ale nejaké to mecheche medzi postavami, čo zdržovalo dej. Na druhú stranu tak postavy vyzneli skutočne a každá bola napísaná veľmi odlišne. Páčilo sa mi, ako urobil McDonald alternatívny svet od nášho. Neutá, sintely,... ale nechcel by som v ňom žiť. :-)... celý text

Tetovaný 2010, Peter V. Brett

V zásade klasická fantasy, ktorá zo štandardov vybočuje práve chranami (runy) a ich používaním. Svet, v ktorom sa príbehy troch hlavných postáv odohrávajú, "bojuje" už tristo rokov proti démonom. Alebo sa skôr len horko-ťažko bráni. Démoni sa vrátili, lovia ľudí a ľudia sú proti nim bezmocní, pretože zabudli na to, ako sa brániť. Toto chce zmeniť Arlen, ktorý opustí všetko a všetkých, len aby našiel chranu, ktorá dokáže démonov zničiť. Kniha sa neskutočne ľahko a rýchlo číta, nenašiel som jediné hluché miesto, pri ktorom by som zazíval alebo gúľal očami, či preskakoval nudné pasáže. Obsahuje romantiku, napätie, humor ale aj smútok či slzy. Všetko to, čo má správna kniha mať. Súboje sú prehľadné a výborné. Posledných 100-200 strán ma úplne pohltilo, len sa stránky otáčali. Všetky tri postavy sú sympatické, sledujeme ich detstvo, postupný vývoj a stretnutie. Čo sa z Arlena stane, tomu sa budete čudovať a keď sa obzriete ako chlapec začínal, len zakrútite hlavou. Hneď sa idem vrhnúť na druhú knihu, len sa trochu bojím, že bude hlavných postáv až osem, no dúfam, že trojica Arlen-Rojer-Leesha dostane tiež priestor.... celý text

Chromý bůh 2012, Steven Erikson (p)

Tady funguje klasická malazská vojenská struktura, ženská. Krátka, násilná debata a hotovo. My jen tak nepostáváme. - Bouřňák na Kalyth "Myslí si, že slunce každej večer zapadá do její prdele a každý ráno jí vychází z huby. Je mimo, Gesi. Je šílená jako pětioká kočka s jedním vousem -" - Bouřňák o Krughave. "Žvýkání sušeného masa vybudí nějaké ty šťávy, ale je to jako polykat bhederiní placenty deset dní ležící na slunci" - Pores v rozhovore s Faradan Sort Spoilers ------------------------------------- Posledná časť tejto epickej fantasy série a ja cítim smútok. Nie len preto, pretože príbeh skončil a s nimi aj moji obľúbení hrdinovia ale aj preto, že posledných sto stránok bolo jednoducho smutných. Rozlúčkových. Autor sa lúčil s malažanmi, s Paličmi mostú, Lovcami kostí, s Imassmi, Jaghutami a všetkými ostatnými rasami. Najkrajšie na tom bolo, že konečne dal priestor Ganoesovi a Tavore sa stretnúť a objať a na konci nechal prejaviť aj city lásky ďalších postáv, čo u neho nebolo zvykom a mňa hrialo u srdca. To bolo pre mňa najdôležitejšie, toto gesto. Keby sa neboli stretli (a Erikson by to urobil podobne ako u Tavore a Felisín - vtedy mi tretíkrát zlomil srdce / 1. Whiskeyjack, 2. Coltain), zostal by len ten prvý smútok, že skončil príbeh ale nebola by žiadna rozlúčka. V momente, keď Tavore padla na kolená a vykríkla, zasiahla ma do srdca tak silno a presne ako Očkov šíp Coltaina a ja som si zavspomínal na jej dlhé a ťažké ťaženie a čo všetko prežila za tých množstvo strán a rozumel som jej. Konečne som ju aj ja pochopil, keď sa mi prv zdala chladná a nijaká. A odľahlo mi, že už je koniec aj pre ňu, pretože som si ju obľúbil. Keďže postáv bolo v celej sérii neuveriteľne veľa, nie na všetky moje obľúbené postavy sa dostalo veľa priestoru. Napríklad by som chcel viac čítať o Paranovi a čo sa dialo v Sedmiměstí, keď sa dostal do pozície pěsti a ako sa do pekla dostal ku Kolanse (nehovorte mi, že vytvoril megaportál a presunul celú armádu cez tisíce kilometrov mora), Karsa Orlong mi strašne chýbal, v poslednej časti sa ukáže len raz (ak sa nemílim), no zmení celý priebeh boja (ale vôbec som nepochopil prečo sa tam ten boh ukázal a prečo ho mal Karsa zabiť?!). Tretí diel je pre mňa najlepší. Keby som mal čítanie ukončiť, tak štvrtým dielom, pretože ukončuje druhý diel a pretože piaty je úplne iný svet, rozprávanie, pohľad, atď. Každopádne, začiatok desiatej kapitoly je legendárny. Stačí si ho prečítať a prechádza mráz po chrbte. Eriksonove posledné slová v knihe a tejto sérii sú: "Nezapomeňte na nás". Ja na nich určite nezabudnem... ------------------------------------- "Dnes pújdu mezi vojáky, pobočnice, protože musím vyprávět jeden příběh. O dvou dětech a pytli s hračkami." - Ruthan Gudd Tento popis pobitvovej scény mi zlomil srdce: "Mezi mrtvými a umírajícími byly dvě dívky, klopýtaly od těla k tělu. Od hlavy k patě byly karmínové. Jedna vřískala, jako kdyby se snažila roztrhat svúj hlas na kusy, navěky ho zničit. Druhá vrávorala mezi mrtvolami s rukama na uších."... celý text

Prach snů 2011, Steven Erikson (p)

Posledný príbeh z Malazkej knihy Padlých rozdelený do dvoch kníh. Čo dodať? Najslabšia kniha série, pretože sa figúrky len rozostavia, občas niekto zabojuje, no hlavný chod príde až v Chromom bohu. Lovci kostí na čele s Tavore naberú po ceste pár spojencov a budú zatiaľ len putovať. (Chcem viac Parana!) Kniha je to výborná, ale nie až tak úderná ako napríklad 2., 3. alebo 4. kniha.... celý text

Daň pro ohaře 2015, Steven Erikson (p)

Keď som si pozrel výčet postáv, potešil som sa, že sa vrátil Kruppe, Iskaral, Vrč, paliči mostú na odpočinku a ďalšie známe mená. Hodnotím oveľa kladnejšie než Víchr smrti. Občas ma nebavili túlky Nimandera a línia Tiste Andii v Čiernom Korále. Ku koncu opäť padnú niektoré významné postavy, ktorých mi bolo ľúto a dočkáme sa niekoľkých nečakaných stretnutí ktoré ohromia, pobavia a aj potešia. Za mňa vydarený diel (pre niekoho možno pomalší).... celý text

Vichr smrti 2009, Steven Erikson (p)

Krásna obálka knihy, na ktorej tróni Rhulad Sengar a s ktorým prichádzajú bojovať také legendy ako Karsa alebo Icarium, takže sa máte na čo tešiť (aj keď...). Už od Lovcú kostí som sa na tento stret tešil, no veľmi ma sklamal. Erikson ho naťahoval ako strunu, no ešte že nepraskla. Na druhej strane Strach Sengar hľadá dušu Skabandariho, táto linka ma vôbec nebavila a ani postava Silchasa Zmara (brata Anomandera). Na druhej strane kapitoly s Oulanami na čele s Rudomaskom boli výborné. Vichr smrti považujem za horšiu oproti Lovcúm kostí.... celý text

Lovci kostí 2008, Steven Erikson (p)

"Ticho! Ještě jedno slovo od kohokoliv, a sama se říznu. Budete dělat potíže a já si vrazím núž do ruky. Nebo do nohy. Nebo si možná odříznu bradavku. A vy neřádi s tím budete muset žít. Po zbytek života budete žít s tím, že jste byli takoví kreténi, že se kvúli vám Hellian zmrzačila". Ta loď je plná Unťanú. Rozmazlených urozených štěňat. Podívejte se na ty jejich pitomé uniformy. Jediné skvrny, ktorý mají, jsou od racčích hoven, a to jenom proto, že si je racci pletou s mrtvými a nafouklými tuleni - Laskava **************** Komentár píšem až po prečítaní Chromého boha a uležaní v hlave: Lovci kostí je kniha rozdelená na dve časti. Prvá sa venuje bitke v Y'Ghatan, kde sa stretne Tavore s Leomanom a druhá meste Malaz. Erikson sa opäť vrátil k starým známym postavám, takže kniha sa čítala veľmi dobre a z ohliadnutím späť sa toho v tejto časti stalo strašne veľa. Opäť sa tu stretneme so starými známymi - Karsa, Kalam, Rychlý Ben, Tavore, Icarium, Kvítko, Flaška, atď... a nová legenda je na svete - Lovci kostí. 90% **************** "Přeruš dalhonský žalozpěv smrti a poznáš tisíc tisícú prokletých životú a tvá pokrevní linie bude prokletá navěky. Chlupaté stařeny ti ukradnou děti a děti tvých dětí a nasekají je a uvaří se zeleninou a hlízami a několika bliznami vzácného šafránu a dalhonští zaklínači s hadími podvazky budou líhat s tvou ženou a ona porodí jedovaté hady celé pokryté kudrnatými černými vlasy -" - seržant Balšám "Budu jako pijavice, schovaný pod tvými šaty, toužící zahltit se tvou krví. Budu zubatý netopýr visící pod tvým vemenem, chlemtající tvé sladké výměšky. Budu moucha, ktorá ti vletí přímo do ucha, kde si zřídí nový domov s celou spíží za zády a na zavolání." - Iskaral Pust na Zášť... celý text

Půlnoční vlny 2007, Steven Erikson (p)

"Chceš, abych ti vyzvrátila i večeři? Uďelám to, protože představa, že do sebe přijímáš to, co bylo původne ve mňe..." - "Tělesné funkce jsou úžasná, dokonce smyslná věc. Dokonce i pouhé vysmrkání je možným zdrojem extáze, jakmile jednou pochopíš jeho flegmatické kouzlo." - vrchní vyšetrovatelka Ruket "Musíme se bavit o sexu? Z toho tématu začínám být nostalgický" - Tehol "Hlavně tu pokliď. Je tu strašný nepořádek" - Tehol "Jestli si najdu čas." - Bugg "Myslím, že jsem ještě na nikom neviděl tolik jizev. Co vlastně děláš ve volným čase, Buggu? Pereš se se vzteklýma kaktusama?" - Tehol "Kalený meči, jen se snaž udržet naživu co nejdýl - třeba umřou námahou." - Korlo "Rozhovor s tebou rozhodně stojí za víc než s tím naparujícím se hlupákem, jehož vznešenost pochází pouze z faktu, že se na svět vyplazil mezi nohama královny. - cisár Tiste Edur ******************* Budem trošku kráčať proti vlnám nadšenia ostatných komentárov. Tento diel sa mi páčil zatiaľ asi najmenej. Erikson nám tu predstavuje úplne nový svet a rasu Tiste Edur a Ledeřanov. Obe národy majú svoje plusy a mínusy a obom budete držať palce a nebudete chcieť, aby sa tieto národy stretli vo vojne, kde páchne surová a nespútaná mágia a stratégia generálov ide mimo. Celá kniha je taká komornejšia oproti prvým štyrom dielom, príbeh tu rastie pozvolna a nedá mi nenapísať, že občas som zachytil vatu. Niekedy kniha nudí, no keď začne baviť, autor prejde k inej postave a vy sa zase musíte rozbehnúť, než vás to začne baviť. Z postáv tu budete poznať vlastne len Trulla Sengara, ostatných cca 80 postáv je zbrusu nových, takže človek si za jednu knihu k nim urobí len horko-ťažko vzťah. Dvojicu Tehol-Bugg by ste si obľúbili už po jednom rozhovore, Šurk-Ublala-Konývka je sympatická trojica, bratov Sengarovcov som mal rád čoraz menej, hlavne Rhulada a neskôr to, čo sa z neho stalo a keby som mal ako Boh rozhodnúť, ktorý národ (z týchto dvoch) by som vymazal zo sveta raz a navždy, nevedel by som. Na konci ma dostalo, ako ľahko a jednoducho vie Erikson zabiť svoje postavy, ktoré si hýčká celých 700 strán. Zaujala ma nová rasa démonov menom Kenyll´rah aj severný kmeň Džhekovia, o ktorých som sa toho ale dozvedel málo. Linka s Kaleným mečom bola naozaj osviežujúca a priviala do nového sveta starý známy pach. Bolo naozaj krásne sledovať ten rozdiel medzi temnotou Edurov a humorom Lederčanov. Je pre mňa veľkou úľavou, že sa Erikson v ďalšej knihe vráti do známeho sveta so známymi postavami, pretože tento kontinent som si až tak neobľúbil ako napr. Genabakis alebo Sedmiměstí. ******************* Na kamenité pláži se muž podívá na zem a vidí jeden kámen, pak další a další. Žena se podívá na zem a vidí... kamení. Trull se díval, jak jí po lících stéká déšť, jako by svět plakal místo ní. "Tento válečník mi ukradl smrt. Nyní ji já ukradnu jemu." - Kenyll´rah Šeřík Trull došel k jednomu balvanu a posadil se na něj. Dal hlavu do dlaní a rozplakal se. Démon se po nějaké době postavil vedle něj a položil mu na rameno těžkou tlapu.... celý text

Dóm řetězů 2005, Steven Erikson (p)

Toblakai. Vojsko Toblakajú, to by byl pohled, při ktorém by povolili svěrače i samotné císařovně... Karsa Orlong je rozzuřený, a přitom se nenechává ovládnout hněvem. Meč držel nehybně před sebou, připravený, a samotný klid čepele jako by sliboval příval zkázy. ********** Príbeh Karsy Orlonga vás úplne odrovná, vôbec by mi nevadilo, keby jeho príbeh bol podstatne dlhší, tých 200 strán ale stačilo a spokojnosť sa dostavila (kam sa hrabe Conan). Ďalších 500 strán knihy ma bavilo pri druhom čítaní už oveľa menej a záver je klasický Eriksonovský "hřebíček do rakve". Tretia kniha pre mňa ostáva stále TOP, v štvrtej prichádza znova na rad Felisín, dočkáme sa dvojice Trull - Onrak, Lostara - Perel, Karsa - Leoman, Tavore - vojsko, k slovu a činom sa dostane aj starý dobrý Šum a Kalam. 90% "Veď mě, vojevůdce!"... celý text

Útok ze tmy 1992, Joe Dever

Prvý gamebook, čo som kedy čítal. Prvý diel je malá útla knižôčka, ktorá začína obriu sériu Osamelého Vlka, ktorého môžete sami viesť na jeho ceste za pomstou. Kniha ma trochu sklamala (preto aj také relatívne "nízke" hodnotenie), pretože som ju prečítal skoro za jeden deň (s prestávkou za 2). Ak ste starí RPG harcovníci a prešli ste zopár starých RPG typu Baldur´s Gate, Planescape Torment, Fallout, prečítanie tejto knihy do zdarného konca vám nebude robiť najmenší problém. Kniha veľmi rýchlo plynie a naozaj som sa čudoval, ako sa autorovi podarilo zapísať toľko ciest do tak útlej knihy. K obsahovej stránke - na prvých stranách nájdete krásnu mapu a inventár, kde si môžete zapisovať predmety, ktoré máte práve u seba (zapisovanie som riešil do mobilu, takže mi to prišlo ako také futuristické fantasy dobrodružstvo). Na ďalších pár stranách si vyberiete disciplíny (prišlo mi dosť jednoduché, že už od začiatku máte až 5 disciplín z 10tich), ktoré si myslíte, že budete najviac potrebovať (ja som si vybral Lov, 6. zmysl, Léčitelství, Boj se zbraní a útok duševní silou) a následne si musíte náhodne vybrať zbraň (bojová húl to istila). Rýchle pravidlá, ako knihu hrať, sú popísané veľmi dobre a následné súboje s nepriateľmi sa odohrávali veľmi rýchlo aj vďaka tabuľke náhodných čísel. Zomrel som asi 4-5x, ničmenej som mal uloženú pozíciu v mieste, kde to bolo bezpečné (uložená pozícia = lístoček na MHD), takže som mohol pohotovo zmeniť smer jazdy. S knihou som spokojný, len mi prišla krátka a jednoduchá. Ďalšie diely kupovať asi nebudem, možno ich kúpim ako odreagovanie pred hlavným jedlom (a tým je teraz pre mňa Malazská Kniha Padlých)... Najviac sa mi na knihe nepáčili dialógy a emócie postáv, ktoré neboli presvedčivé a pôsobili dosť strojovo. V rýchlosti, akou knihu prejdete, sa ani nestihnete stotožniť s hlavným hrdinom a nie to ešte s vedľajšími postavami, ktoré tu ani žiadne nie sú (sakra, tá princezna bola kočka, škoda, že tu nebola možnosť: "vziať princeznú za ruku a bežať s ňou preč, otoč na 551")... 70%... celý text

Vzpomínky ledu 2004, Steven Erikson (p)

První tam, poslední ven - Motto Paličů mostů "Mrtví prý nikdy nespí, zatímco živí nežijí." - rčení z chrámu mistra Kápě "Když dojde na vypočítanou krutost, jsme stejní jako oni. Ale tohle je válka nervů, v níž nevyhraje nikdo." - Paran *****Huge spoilers impact!***** Aby som pravdu povedal, mňa dostal už začiatok knihy - úplný úvod o Jaghutskej matke a ešte smrteľných T´lan Imass - a práve na konci knihy si spätne uvedomíte a budete žasnúť. Hneď nato následoval ďalší minipríbeh (znova opakujem, že by sa dal rozviesť do minimálne ďalšej trilógie) o Kallorovi a jeho páde. Celých nasledujúcich 100-200 strán ide v nadupanom tempe a táto časť je IMHO dokonalá. V dvojke príbeh brzdila Felisín, tu ho bude trochu brzdiť Vrč a jeho karavana a večne nariekajúca Mhybe (aj keď oplatí sa vydržať až do konca). Najzaujímavešia postavička knihy sa napísať nedá, pretože je ich viac - Kruppe, Paran, Chmur ("Vojvoda. To jeho kladivo... prý je to jediná věc, která dokáže probudit Ohnici. Když s ním dost silně udeříš o zem, bohyně otevře oči. ňa pravdou je, že kdyby na to Chmur neměl dost síly, nenosil by ho."), Rychlý Ben, Stříbrná liška a hlavne nerozlučná dvojica - nekromant Korbal Špičák a warlock Bauchelain. "Náš kapitán vykládá samý jednoduchý vtipy. Nakonec dopadnou s mlasknutím jako kravský lejno a smrděj stejně. - Stonny na Vrče. "Chci, abyste měli čepelo ostrý, že byste se s nima mohli oholit" ** "Většina vašich vojáků jsou ženy, pane." - Vrč na svoju légiu Hlavnou devízou knihy je bitka o Capustan. Autor zachádza v brutalite a brutálnych scénkach na pokiaľ (ne)možného - jeho triumfom sú Tenescowri: "Jak rolníci padali a kutáleli se po svahu z mrtvol, ženy skákaly na padlé muže, rvaly z nich šaty, obkročmo na ně sedaly a uprostřed krve, křiku a smrtelných křečí je znásilňovaly. A na kraji se na mrtvých a umírajících krmili jejich druhové." Koniec knihy sa niesol v pochmúrnej nálade, bol som dojatý so vzťahu Toca s Tolarom a ešte viac zo smrti jednej významnej osobnosti knihy :´(. Pri druhom prečítaní už som vedel, čo ma čaká (pri prvom čítaní som bol v šoku - autor opísal smrť dôležitej postavy na 3 riadkoch...), no aj tak som bol smutný a celú knihu som v duchu kričal, nech sa to zmení - na Kallora som nadával ako pohan, zosielal som na neho najväčšie kliatby, škoda len, že v našom svete nie je mágia. Nikdy ma nezasiahla smrť nejakej knižnej postavy viac. Okrem toho padne veľa "menej" dôležitých postáv, koniec knihy sa nesie v znamení sita - "nejslabší, máte padáka". Paliči mostů, vzdávam vám hold, hlboko sa vám klaniam. ****************************** "Vzdálenost mezi nimi a tebou se již skrátila, Whiskeyjacku. Tví vojáci za tebou pújdou i do Propasti, pokud jim to rozkážeš. - Korlat Odporúčam knihu čítať hneď po prvom diele, pretože na neho nadväzuje a neprináša veľa nových postáv. Konečne sa toho čitateľ veľa dozvie o fungovaní sveta, množstve starých rás a hlavne na dvere začne klopať najväčšie hrozba - Chromý bůh. Veľmi dobre sa mi čítala linka s Tocom, pani Závisťou a segulehmi. Už teraz sa teším na štvrtý diel a Karsu s jeho dreveným mečom. "Královno snů. Takhle vyděšenýho jsem tě ještě nikdy neviděla, čaroději. Nejspíš z toho budu chcát kostky ledu." - Pazderka na Rychlého Bena. "Ty, sapére, jsi bahno pod kamenem v potoce protékajícím ohradou s nemocnými prasaty." - Honec na Křováka. Tento komentár som napísal pred skoro štyrmi rokmi (2013). Dodnes mám z príbehu zimomriavky a keby som mohol, hneď by som si celú ságu išiel prečítať. Keby sa knihy dali čítať vo forme drogy - len pichnúť do žily a máte celý príbeh v sebe. Alebo si už len stačí zmazať pamäť a užiť si Malaz ešte raz...... celý text

Dům mrtvých 2008, Steven Erikson (p)

Smrt bude mým mostem - Toblakajské pořekadlo "Lepší je vlézt do pasti, kterou vidíš, než do té, kterou nevidíš." - Kalam "Posmívají se našim urozeným, věděl jste to, dědo? V debrálštině pro nás mají jméno. Víte, co znamená? Psí řetěz. Coltainův psí řetěz. On vede, ale cení zuby, ale kdo mu poštěkává za patami, jestli ne ti, o kterých přísahal, že bude chránit? Á, taková jména mají hloubku, nemyslíte?" - Lull ********Spoilers! ******** Druhá kniha Eriksonovej Malazskej série je zasadená do úplne nového piesočnatého sveta "Sedmiměstí". Zo starých postáv stretnete len Kalama, Kvítka, Šumaře a Apsalar a pár ďalších a práve táto dejová línia so starými známymi vás bude baviť najviac, pretože po čase sa stretnú s legendárnym Icariom a jeho spoločníkom Mappom a mimo iného aj s Iskaralom Pustom, čo je IMHO najzaujímavejšia postavička v tejto časti. Časť s Felisín ("Felisín z rodu Paranů, jejíž sestrou je pobočnice Tavore, jejíž bratr jezdil s pobočnicí Lorn. Urozená, rozmazlená holčička. Kur*a."), Heborikom a Baudínom bola podstatne slabšia a rozvláčnejšia, dočkáte sa neustáleho putovania po púšti. Tretia dejová línia sa zaoberá hlavne historikom Kalousom, ktorý bude svedkom krutého povstania a zažije veľa krušných chvíľ uprostred boja medzi Záchlumčanmi, ktorých vedie Coltain. Strhujúce dielo, čo vám budem hovoriť. Erikson nešetrí telami ani dušami civilistov alebo vojakov a podsúva čitateľovi temné dielo krvavého povstania, v ktorom mi veľakrát vyrazil dych - napríklad Coltainovou smrťou, Pormqualovou tuposťou a zbabelosťou a konečným ukrižovaním tisíciek vojakov na Arenskej ceste. Môže sa zdať, že v knihe je málo krutých a temných pasáží, no keď Erikson o nich raz začne písať, majú silu a dostanú vás do kolien a vy rozmýšľate, či je naozaj v ľuďoch taká krutosť a prestáva vám z toho rozum stáť ako hlavným postavám. Uvediem príklad pre silné žalúdky: "Kalous videl, že tady propuklo skutečné šílenství. Muže rozpárali, vytáhli jim střeva a omotali je kolem žen - manželek, matek, tet a sester - které nejdřív znásilnili, než je uškrtili na vnitřnostech. Historik videl děti s rozraženými lebkami, nemluvňata naražená na špízy pouličních prodavačů tapu." Pár výtok mám hlavne k dosť neprehľadným bojom, takže som sa v nich nedokázal vyznať. Kvítko a ani Apsalar sa k "slovu" moc nedostali, zato Šumař hviezdil a strieľal zo svojej kuše jednu svietivku a práskavku za druhou. Na druhú stranu sú niektoré pasáže veľmi dojemné - vzťah Mappa s Icariom, tam som skoro uronil slzu. Akurát počujem vonku krákanie vrán, vždy si spomeniem, že určite nesú dušu Coltaina :-) ******** Záchlumčané jsou démoni. Dští oheň. Jejich šípy se ve vzduchu kouzlem zmnožují. Jejich koně bojují se zlověstnou inteligencí. Vyvolali mezlovský ascendent a poslali ho do Sedmiměstí, kde teď čelí bohyni Smršti. Záchlumčany není možné zabít. Už nikdy nevyjde slunce. "Nemůžeš něco předělat, dokud to nejdřív nerozbiješ." - Felisín "Jestli nás povýšíte, pane, tak vám jednu vrazím, takže budete mít obě strany obličeje stejný. A až skončím, Bouřlivák vás nejspíš nakopne. Pane. - Gesler "Žádný z vás není hoden ani toho, aby čichal prdy mého koně!" - Šumař... celý text

Fáze gravitace 2012, Dan Simmons

Mal som chuť si po dlhšej dobe prečítať niečo od pána Simmonsa, a tak sa mi, okrem jeho "obrov", dostala do rúk útla sci-fi knižka bez sci-fi motívov. "Chyba je pořád jen čekat a čekat na vyrovnání dluhu, jako by to byla odměna, kterou dostaneš. Pracuješ a čekáš a pak pracuješ ještě víc, zatímco všem ostatním a sobě říkáš, že dobré časy přijdou, a pak se všechno rozpadne na kousky a tobě jen zbude čekat na to, až umřeš." Kniha, ktorá podaním príbehu pripomína skladanie puzzle. Čitateľ si musí postupne čítaním preskakujúcich častí života Baedeckera vytvoriť jeho život, keďže sa jedná o staršieho pána, ktorý bol kedysi astronautom a teraz žíje životom po sláve. Prelína sa tu ako minulosť, kedy bol na Mesiaci, tak akási "prítomnosť", no tá je odstrčená inou "prítomnou budúcnosťou". Treba čítať pozorne a aj pre túto rozpolcenosť si kniha nezískala veľa čitateľov. "Já jsem svět, a já jím tento svět. Kdo ví toto, ten ví." Každá kapitola je akýmsi miestom moci, kde príbeh vyvrcholí a s každou novou začína iná kapitola astronauta Baedeckera. Zamiloval som si jeho vzťah s Maggie a hltal každý ich spoločný dialóg a myšlienku v ňom! To bola najlepšia časť knihy - prílet do Indie a keď stúpali na horu. V knihe sa dajú nájsť úžasné momenty a myšlienky, no ku konci začne byť kniha nudná, autor sa zapodieva technickými vecami a záver ma nijako neoslnil. Srdce zaplesá určite všetkým pilotom, ktorí sa vyznajú v popisoch helikoptér a lietadiel. Preklad knihy ma zamrzel. Veľa chýb a nepresností. Naopak potešila zmienka Black Hills, na ktorú si už brúsim zuby. Celkovo ma Fáza gravitácie nesklamala, čítala sa dobre, aspoň som si mohol oddýchnuť od všetkého nadprirodzeného a pretechnizovaného... "Mám jednu blízkou osobu, někoho, koho moc miluju a podezřívám jej, že je hodně moudrý - věří na bohatost a tajemství vesmíru, a nevěří v nadpřirozeno."... celý text

Temný obraz 2005, Philip K. Dick

"Hele, legendy se pořád předělávaj. Po pár stoletích už budou říkat: ,Za časů našich praotců se jednoho dne zjevil třicetimetrový útes neuvěřitelně kvalitního afgánského haše za osm bilionů dolarů, dštil oheň a hřímal: Chcípněte, eskymáčtí psi! a my jsme bojovali kostěnými oštěpy a na hlavu ho porazili.´" Tož, mám za sebou dalšíu kúlovskú dickovku zo sveta drog, heráku, hašiše, mariášky a úplne supr dupr Smrti, kerou má už každý kúl človek, čéče. Som z teho úplne na srač*y wole, čtivé to bolo jako kebystesidali Herák a mariáš(ku) zároveň... ...ale teraz už vážne. Temný obraz bol pre mňa oveľa prehľadnejší a pútavejší (mimochodom, rozhovory postáv nemajú chybu :) než Ubik alebo Tři stigmata, čo sú knihy, ktoré som od Dicka (naozaj mu nechcem nadávať) zatiaľ prečítal. Čitateľ sa tu dostáva do hlavy Boba Arctora, ktorý je tajným agentom v rade drogových dealerov a má za úlohu chytiť "väčšiu rybu", no ako sám pomaly zisťuje, vyhnúť sa kontaktu s lákavou drogou S nie je jednoduché. Aj keď som stále očakával nejakú pointu alebo koniec s veľkým K (naozaj to nemyslím dvojzmyselne), nedočkal som sa, no Dick to vysvetlil na konci, že o pointu vôbec nejde. Ide o to... ale veď na to prídete aj sami... Naozaj si neviem predstaviť, ako niekto z tejto knihy mohol urobiť zmysluplný film - no podarilo sa a musím povedať, že po zhliadnutí filmu musím knihe dať plný počet... na záver poviem len, wow... "Kdybych měl řídit tvoje auto, určitě bych zmáčknul nějakej špatnej knoflík a za chvíli by lítalo nad L.A. jako goodyearovská vzducholoď. Ještě by mě poslali hasit ze vzduchu ropný vrty boritanem."... celý text

Výprava na Zemi 2007, Arthur Charles Clarke

Clarkova poviedková zbierka o vesmíre, osídľovaní planét, ďalšom živote v nekonečnom vesmíre a rôznych odkazoch smerovaných do budúcnosti, ako by asi mohla vypadať budúcnosť ľudstva alebo čo sa asi stalo v minulosti, že nás to, možno, nakoplo a premenilo zo "zvierat" na inteligentné bytosti (kniha bola napísaná už v roku 1953). Najviac sa mi páčila poviedka "Na úsvitu věků" aj keď podobne dobrá bola aj "Mez odolnosti" a "Nemesis". Kniha má teda zdravé jadro, škoda len, že jej krajné poviedky neboli pre mňa až také zaujímavé. V tejto zbierke sa nachádza aj "Hlídka", vďaka ktorej vznikol román 2001: Vesmírna Odyssea. Let na Mesiac, ktorý bol v ´54 roku snom všetkých ľudí je dnes takmer "bežná" záležitosť (zachvíľu si budeme objednávať letenky na Mars za niekoľko miliónov :). Po celkovom výpočte, zrátaní a delení mi hodnotenie vyšlo na pekných 70%. :)... celý text

Nikdykde 2006, Neil Gaiman

"S městy je to stejné jako s lidmi, pane Vandemare. Nejdůležitější je stav jejich střev." - pan Croup Neil Gaiman ukazuje čitateľom prečo čítajú knihy! A prečo práve fantasy. Okrem toho zručne a sotva viditelne porovnáva Podlondýn s dnešným svetom (trh so zbytočnými vecami). Musím spomenúť, že knihu si na maximálnu možnú mieru užijú praví londýnčania, ktorý dýchajú londýnsky vzduch, majú možnosť chodiť londýnskym metrom a poznajú všetky londýnske ulice (aj zostupnú) a môžu si prehrať príbeh priamo v nich. Zo začiatku mi Nikdykde prišla nudná, plná klišé a obohratých pesničiek, ktoré nájdete v každej druhej fantasy knížke. No potom autor po zhruba dvesto stranách poslal Richarda po kľúč a vtedy ma dostal. Práve tou scénkou na stanici metra, kde sa hlavný hrdina potáca na pokraji reality a šialenstva, tam som mu to všetko zhltol do slova a do písmena. Hneď po tom som sa na knihu pozeral z iného uhla a videl v nej nielen šialený príbeh o Podlondýne, do ktorého sa prepadávajú ľudia škárami, ale aj akési posolstvo, ktoré nám chce autor prostredníctvom tejto knihy posunúť. Každý si ho môže vyložiť po svojom - ja som si ho vyložil práve "prečo čítame fantasy / sci-fi knížky?" Pretože je to krásny útek od reálneho, sivého a nudného sveta, kde môžeme snívať svoje vlastné sny alebo sny niekoho iného a preto mi aj táto kniha prirástla k srdcu. A na otázku, ktorú položili Neilovi, či by som hovoril s krysami po prečítaní tejto knihy, musím povedať jednoznačnú odpoveď: Áno! Neviem prečo, ale pán Croup mi strašne pripomínal Kruppeho z Malazskej knihy padlých a Vandemar zase Voldemorta. "Měl bych tě rozpárat od chřtánu po břicho a hádat ti budoucnost ze střev." - Krysomluvčí... celý text

Running Man 1993, Richard Bachman (p)

Zírali na něj s tupým úžasem, s jakým zírá dobytek na farmáře, který zešílel a vleže sebou mrská a ječí na podlaze stodoly. Pri tejto knihe som sa kráľovsky bavil. Čítala sa na jeden dych a čím viac som z nej prečítal, tým som chcel samozrejme viac a tešil som sa na to, čo Ben Richards vymyslí ďalej - podobne ako sa teší malé dieťa, ktoré vidí kúzelnika po prvý krát. To, že je Běh o život sólovejšieho a priamočiarejšieho charakteru, nevadí vôbec, King sám píše, že ako Bachman chce písať viac akčnejšie knihy a chce sa pri nich odviazať od svojej tradičnej hororovej formy. Škoda len, že v samotnom úvodnom rozprávaní Kinga - "Prečo je dôležité mať Bachmana" - som sa nechcene dozvedel koniec Běhu o život, takže vám prvé slová Kinga odporúčam nečítať, no celkové hodnotenie a ani pohľad na knihu to pre mňa nezmenilo. "Jestli si nepřestaneš hrát se sirkama, Johnny, vypustím z komory Evana McConea." Kingov svet je šedý a temný, na každom kroku vidíte biedu i chudobu a keď sa pozriete na oblohu, uvidíte namiesto azúrovej modrej len smogovú sivú, popolavú od znečisteného ovzdušia. Ben Richards má manželku, ktorá musí zarábať vlastným telom, chorú dcéru a sám je bez práce, takže mu nezostáva nič iné ako skúsiť nemožné - prihlásiť sa do najťažšej hry na svete - Beh o život - prežiť tridsať dní a utekať Lovcom, médiám a ľuďom samotným, stať sa prízrakom, abstrakciou, fikciou. Podarí sa mu to? Na každý jeden dialóg sa budete tešiť, Benove hlášky sa možno nestanú kultové alebo nezabudnuteľné, no určite si ich užijete plným dúškom. King má svoje remeslo zvládnuté neskutočne precízne, každá veta do seba zapadá, všetko pôsobí tak, ako keby to tak malo byť a vám sa v mysli utvára príbeh, ktorý určite stojí za prečítanie. Apropó, takmer celú knihu sa mi zjavoval v hlave jeden dátum (september 2001) a ja som si vravel, či to bola náhoda alebo to urobili podľa jeho knihy. Kniha je dostatočne krátka aby bavila a nezačala nudiť. No a ja len na záver dodám, že kto nečítal knihu a ani nevidel film, nech si radšej prečíta knihu a na film sa vykašle (ako som to urobil ja), pretože už pri hlavnom hrdinovi, ktorý má byť vychudnutý mi Arnie moc nesedí (sorry Šwarco). Jestli ten pitomec střílel na vzduchový uzávěr a trefil čelní okno, tak musel mít u tý pistole tři stopy vysoký hledí." - Ben... celý text