Hellrampage přečtené 317

Frankenstein 2008, Mary Wollstonecraft Shelley

Vždy som si myslel, že Frankenstein je meno oživlej mrtvoly, ktorú priviedol k životu šialený doktor, no až v tejto knihe som sa dočítal pravdu - Frankenstein je doktor, ktorý onú oživlú mŕtvolu privedie k životu. Konečne som sa dostal k legendárnej knihe Mary Shelleyovej, ktorá je považovaná za jedno z prvých sci-fi diel. Zo začiatku som ku knihe pristupoval s obozretnosťou, či sa skutočne jedná o originálneho a jedinečného Frankensteina, ktorého som si tak chcel prečítať, pretože som v TV videl už veľmi dávno jeden starý film, ktorý bol pojatý ale úplne inač, takže som mal v tom guláš. Mary rozpráva mnoho pútavých príbehov, ktoré sa vetvia a vy sa ponárate hlbšie a hlbšie - najskôr tu máme expedíciu (je písaná formou denníka), ktorá nájde Frankensteina, tvorcu oživlej mŕtvoly, on expedícii vyrozpráva svoj životný príbeh a vo Frankensteinovom príbehu zase povie príbeh jeho vlastný výtvor bez mena. V roku 1818 sa čitatelia mohli dostať do Nemecka, Francúzska alebo Anglicka, čo bolo na dobu vzniku nevídané. Dnes už toho veľa nepovie a množstvo čitateľov odradí svojou starobou, ničmenej stojí za to prečítať si toto jedinečné klasické dielo, ktoré určite niečo svojim vznikom naštartovalo.... celý text

Nonstop 2008, Brian Wilson Aldiss

"Smrt je ta nejdelší část lidského života." Výborné sci-fi - na to, v ktorom roku vzniklo, klobúk dole. Zo začiatku čitateľ musí veľmi dobre čítať medzi riadkami a rozmýšľať, do akej dimenzie nás to autor vtiahol a aké bizarné sú jeho predstavy. V strede knihy už budete približne vedieť plán autora, kto sú vlastne obri, Greeni a Votrelci. Na konci všetko do seba krásne zapadne a vám sa zodpovedajú skoro všetky otázky. Škoda, že kniha skončila tam, kde skončila, bol by som za pokračovanie, no na druhej strane by som nechal záver otvorený taký, aký je, aj keď som z neho nebol nadšený. Ak by vás odradil už hneď začiatok a bol by na vás príliš zložitý, všetko je jednoduchšie, než na prvý pohľad vyzerá. K postavám som sa nevedel prispôsobiť - môj vzťah k nim sa niekoľkokrát počas knihy menil, no Royovi Complainovi som držal palce, pretože tam z nich bol asi najnormálnejší (až na tie jeho výbuchy zlosti). Úplne najhoršie je potom niekomu vysvetľovať, o čo sa v knihe jedná, aby ste danému človekovi nevyspoilerovali nejaký fakt. Najlepšie vysvetlenie asi je: "Prečítaj si anotáciu". :) 90% "Lepší je ďábel, kterého dobře znáš, než ten, kterého neznáš vůbec."... celý text

Zlo v Sethanonu 1997, Raymond E. Feist

(Uwaga – tutaj tam spoiľer - po drugé!) Posledná časť z prvej trilógie (u nás tetralógie) zo sveta Mikdemie skončila tak, ako skončila, no sám som sa do konca nehnal, pretože ma príbeh celkovo dosť nudil. Vedel som, že hrdinovia, ako ich podáva Feist sú nesmrteľní, a tak som sa nemusel báť ani o jedného z nich. Veľkú mieru pozornosti dostane opäť Jimmy (so svojím priateľom Locklearom, ktorý hrá zase prvé husle v ďalšom buď knižnom alebo skôr hernom deji - Betrayal at Krondor) a Arutha, aj keď Jimmy ku koncu ako postava úplne vybledol a stratil sa (rovnako ako Arutha). Línia s Pugom a Tomasom a ich sci-fi blúdení galaxiami ma nudila, aj keď tvorila kontrast napríklad k bitke o Amengar (tam som doslova vedel, ako to skončí, aj keď samotná bitka nebola popísaná zle). Koniec autor ako keby nezvládol, rýchlo ho skončil a zabalil do happyendu. Ničmenej, -násťroční budú v ráži. A BTW, ešte musím upozorniť na viac chýb v texte, ktoré na mňa pôsobili dosť rušivo. "Nepodceňujme toho hlenožrouta. Určitě má něco za lubem." - Amos Trask... celý text

Stříbrný trn 1996, Raymond E. Feist

(Uwaga - tutaj tam spoiľer) Začnem z ostra. Ak si naozaj nechcete skaziť zážitok z čítania, vôbec nečítajte anotáciu na zadnej obálke knihy, pretože prezrádza takmer polovicu príbehu (to jest tak 170 strán), ktorý sa po prečítaní anotácie stane nudným. Taktiež ma štvala nesmrteľnosť "dobrých" postáv. Aj keď atmosféra v tretej časti potemnela, nemôžem nenapísať, že napätie nejako vymizlo, pretože už dopredu viete, ako to asi skončí a, vďaka nesmrteľnosti postáv, v knihe nie sú žiadne väčšie zvraty, keďže vždy, keď je družina v ohrození, stane sa zázrak a niekto ju zachráni. V tretej časti (originálne v druhej) znovu sledujeme púť Aruthu, ku ktorému sa pridá aj Pug, Jimmy Ručka (osobne túto postavu zlodeja považujem v knihe za najlepšiu), Meecham, Laurie, Martin a zopár nových postáv ako Dominik, a tak ďalej. Je to klasická fantasy knížka o porazení zla dobrom, takže nejaké intrigy medzi postavami naozaj nečakajte. Autor má vytýčené postavy dobra a zla a s nimi nehne ani doprava, ani doľava. Normálne som čakal, kedy už budú bojovať proti Murmandamusovi a oni celú knihu len hľadali jeden poondiaty trn a pritom si celej veľkej tlupy nevšimol ani jeden peklomor. Frodo by sa celému Murmandamusovi zasmial do tváre, keďže Sauron, ako zlo, pôsobil oveľa silnejším dojmom. Murmandamus mi pripadá ako taký naštvatý trpaslík, ktorého malé deti ťahajú za fúzy. V knihe sa za tých 400 strán vlastne nič poriadne nestalo a pôsobí na mňa tak, že by vôbec nemusela byť. Aj tak sa kniha číta veľmi dobre a vlastne sama od seba, no už mi to začína pripadať ako keby autor začínal upadať do rutinného písania, podobne ako Harry Turtledove a jeho Bouřlivé věky. 70%... celý text

Mág – Mistr 1996, Raymond E. Feist

"Jsem Ashen-Shugar, Valheru. Zničím každého, kdo se pokusí vtrhnout do mého světa s nekalými úmysly." Druhý diel Pugovho a Tomasovho dobrodružstva už nie je vôbec o nich. Pojednáva skôr o princovi Aruthovi a o celkovom probléme a tým je vojna, ktorá trvá už príliš dlho. Celá kniha je (ako som očakával už po dočítaní prvého dielu) temnejšia než prvý diel a to je veľmi dobré, no nedá mi povedať, že nie je dostatočne temná, aká by mohla určite byť. Každej jednej hlavnejšej postave autor dáva priestor, aký si právom zaslúži, no vyložene nevedie Pug alebo Tomas (ktorí by mali hviezdiť v hlavných úlohách), ktorých uvidíte v knihe len zriedkavo (okrem konca). Konečný vývoj na konci knihy Puga a Tomasa bol vyložene naivný, oplývajúcimi značným množstvom klišé a predvídavosti, no bola zábava ho sledovať, pretože bol ich prerod taký iný (nechcite, aby som vám ho vykecal), no v zásade je to kniha pre násťročných, takže, ako som napísal už pri prvej knihe, mladšie ročníky budú slintať, tí starší... veď viete. Je veľmi dobré, že kniha nestojí na jednom bode ale z ničoho nič prejde rok alebo 4 roky a vy sa pomaly dozvedáte, čo sa vo svete udialo nového (to mi napríklad u Flewelling chýbalo, pretože ona opisovala každý Boží deň). Začiatok knihy ma bavil tak napoli, vojenské porady vôbec, keďže im chýbala nejaká väčšia taktika a len riešili či pošlú na nepriateľskú armádu vojská zo Západu alebo Východu, Pugov výcvik a jeho putovanie Kelewanom ma veľmi bavilo, Tomasova premena už menej a koniec (výstup v koloseu a celý popis od bojov až po výčet živlov nemal chybu, autor chcel asi prirovnať hry a ľud, ktorý sa baví násilím práve k Rímu, ktorý aj padol, no keby vtedy mali rimania takého múdreho mága z inej planéty ako Tsuranuanni, asi by Rím "žil" dodnes) bol konečne epickejší a konečne Macros odhalil svoju pravú tvár (aj keď vyvstalo x-krát toľko ďalších otázok). Škoda len, že ma to nejako nepostavilo zo stoličky, a tak som nefandil žiadnemu protagonistovi, keďže som vedel, že to je len rozprávka. Od prvého a druhého dielu som čakal viac, no keďže sa to tak dobre číta, musím dať nadpriemerné hodnotenie. Dúfam, že ešte v ďalších dvoch knihách Puga s Tomasom stretnem, pretože konečne sa z nich stal niekto, o kom by sa dali písať básne. "Je jich jako vší v žebrákových vousech" - Jimmy Ručka... celý text

Mág 1 – Učedník 2003, Raymond E. Feist

"Otec říkával, že mezi podivným lidským podnikáním je válka rozhodně tím nejpodivnejším." - Arutha Prvý diel Trhlinových válek približuje detstvo a dospievanie Puga, Tomasa, Carline, Rolanda a ďalších postáv, pričom do sveta Midkemie vtrhne vojsko z iného časopriestoru (vo svete Trhlinových válek sa jedná o sériu Sága o Impériu - úplne mi pripomínali Číňanov). Zatiaľ sa všetky postavy len rozmiestňujú po svete a putujú, no prvý diel by taký mal byť, pretože sa dozvedáme o mestách a krajine sveta Midkemie naozaj dosť. V tomto svete nájdete všetky klasické rasy - trpaslíkov, elfov, temných elfov, trollov, drakov atp., takže niekomu môže kniha prísť podobná s Tolkienom alebo ďalšími podobnými knihami (ja som si okrem Tolkiena spomenul ešte aj na Tobina od Flewelling, čo bolo podobne napísané). Autor píše trochu naivne (samozrejme, veď vidíme svet očami detí), no myslím si, že od toho upustí pri ďalších dieloch a uvítam aj trochu atmosférickej temnoty, ktorá mi tu chýbala (holt, som už asi zvyknutý na Eriksona). Mladšie ročníky budú slintať, tí starší... veď viete. Pravdupovediac, začiatok knihy na hrade ma veľmi bavil. Prišlo cestovanie a to ma nebavilo, no a koniec ma bavil tak napoli. Kniha zo začiatku ide len a len s Pugom, no neskôr sa rozdelí a my môžeme nazrieť do hlavy aj Tomasovi, Rolandovi alebo Aruthovi. Myslel som si, že mágia bude rozpísaná oveľa detailnejšie a Pug sa niečomu na svojej púti aj naučí, keďže kniha má názov MÁG, očakával som väčší ohňostroj (rovnaký by som si mohol urobiť na Silvestra, doma na záhrade). "Některá láska přichází jako vítr od moře, zatímco jiná vyrůstá pomalu ze semínka přátelství a laskavosti." - Tully... celý text

Ocelové město 1954, Jules Verne

Naozaj úžasne nadčasové dielo, ktoré bolo napísané už v roku 1879. (Ďalej môžete nájsť nejaké spoilery...) Predstavte si dvoch ľudí - obaja dostanú po 250 miliónoch dolárov. Jeden z nich je francúzsky vedec, ktorý ich použije na vedecké účely a aby sa mali ľudia lepšie - postaví zdravé mesto. Druhý je nemecký profesor, ktorý ich, ako ináč, využije na vojenské účely, zbrojenie, teda výrobu diel a nových zbraní. Po čase prichádza k určitému stretu, ale to by som už prezradil príliš veľa - vlastne v anotácii je toho prezradeného ešte viac než v mojom komentári. Ocelové mesto žije v dobe pary, parných strojov, anglických klobúkov a Európy v najlepších vedeckých rokoch (ako malo Anglicko zahájenie olympijských hier, kde použili obrie komíny a kuli olympijské kruhy rovno na pľace, ocelové mesto mi to hneď pripomenulo). Mám doma výtlačok z roku 1955, čo je už dosť starý kúsok písaný v archaickom jazyku s krásnymi, vkusnými obrázkami. Číta sa ľahko, plynule, kniha je veľmi útla, čo v dnešnom prívale "tučných kníh" je až smiešne. Čítať niečo také v tej dobe muselo byť určite úžasné, dnes už toho toľko nepovie, no každý z nás si môže zobrať z konca ponaučenie, škoda len, že ju tak málo ľudí pozná. Verna si vždy rád prečítam.... celý text

Hladové hry 2010, Dan Simmons

"Guten Tag, mein alte Freund. Wie geht´s mein kleine Bauer?" - oberst (z tejto vety ma vždy zamrazí) Hladové hry bola moja prvá prečítaná kniha od Dana Simmonsa, no aj keď to nie je jeho najlepšie alebo najvýznamnejšie dielo, kniha je naozaj veľmi dobre napísaná. Simmons píše lepšie než King alebo Barker. Jeho horory sú tak medzi nimi - ako keby si bral to najlepšie z Kinga a Barkera a pridal do toho ešte svoj vlastný kryštalický um (nepreháňa v sexuálnych alebo násilných scénach ako Barker a nie je taký jemný ako King). Hladové hry majú spád, no kniha je na druhú stranu veľmi trpezlivá a od čitateľa taktiež vyžaduje trpezlivosť. Dej budeme vidieť očami niekoľkých osôb - od Melanie, kde autor používa ja-rozprávanie, cez šerifa Gentryho, Natalie, slizkého Haroda alebo Saula (jeho rozprávanie o koncentračných táboroch bolo neopakovatelné, doslova som si ich užíval a hltal každú jednu vetu). Najlepšie na knihe je, že nenudí a autor dokáže posúvať dej prostredníctvom striedania postáv, ktoré danú situáciu vidia najlepšie, a tak v tom nemáte vôbec guláš (ako v postavách, tak v príbehu) a sami môžete rozmýšľať, dumať nad ďalšími pohybmi figúrok v hre. Samotné zakomponovanie šachovnice do hry mi vyrazilo dych, no prvýkrát mi nejak nevyšlo (neviem, či to bolo prekladom alebo mojou chybou). Samozrejme, Nemcov budete zase o ďalší zúrivý stupienok nenávidieť, veľakrát na nich budete počas knihy nadávať, hlavne na obersta (plukovníka) Willyho a celý nemecký manšaft, na ktorom tróni(l) Hitler. Hladové hry sú rozdelené na tri knihy. Teraz ich trošku rozoberiem (môžu sa v nich nachádzať spoilery). "Nina Draytonová se mnou sváděla verbální souboj vyznačující se směsicí pobaveného pohŕdání a škodolibé vyzývavosti, jemné jako kočíčí drápky zahalené v sametu." - Melanie V prvej knihe (Zahájení) sa naozaj len rozmiestňujú figúrky po "hracej ploche", dozvedáme sa bližšie info o naších hrdinoch (či už kladných alebo záporných) a hlavne odkrývame tajomstvá schopnosti, ktorú používajú übermenschen (smrtelníci ich prezývajú "upíri"). Už na päťdesiatej stránke kniha naberie zbesilé tempo s Melanie, ktorá v knihe tvorí takú "hlavnú" hrdinku, aj keď ju po prvej akcii dlho neuvidíte. Druhá kniha (Střední hra) je o niečo (o dosť) akčnejšia. Konečne sa viac dostane na Melanie, ktorá je v hĺbke duše pokojná, no na vonok pôsobí ako stará baba s prasknutým vedením (pasáž s Vincentom nemá chybu). Páči sa mi prelínanie dejových liniek Gentryho, Natalie a Saula a ich odlúčenie a následné snaženie sa znovu spojiť. Akčné pasáže s gangom v Germantowne v čele s Marvinom boli sviežo kontrastné. Slizskú trojku Barent-Colben-Kepler(+ Sutter, ktorý je odený do rúcha baránčieho - s ním sa stretnete ale až v tretej knihe) budete nenávidieť a priať im pomalý, veľmi pomalý odchod z tohto sveta. Tretia kniha (Koncovka) začína o tri mesiace po posledných udalostiach z druhej knihy. Začína veľmi rozvláčne (je z nich najdlhšia a má cca 400 strán), no o to velkolepejší je koniec. Kladné postavy sa pripravujú na stret so zápornými a ani vy a postavy samé neviete, ako to celé dopadne. Škoda len, že kniha nezachytáva bližšie Hitlera alebo celkovo viac neopisuje "upírov", ktorí nimi vlastne klasicky nie sú. Čítanie Hladových hier mi pripadalo ako dívať sa na kvalitný, naozaj kvalitný thriller s prímesou fantastiky a hororu. Postavy sú naozaj premakané, ako po opisovej stránke, tak po stránke psychyckej. Krásne si viete všetky osoby v knihe predstaviť - Saul (aj keď nebol černoch) mi pripomínal Morgana Freemana, Gentry zas seržanta Baptistu z Dextera. Veľmi sa mi páčilo používanie nemčiny (keďže som z nej maturoval, aj keď ju neznášam), kniha dostala "germánsky" nádych a atmosféru koncentákov som si vedel živo predstaviť. V knihe je veľa silných scén, kedy autor nešetrí ako kladnými, tak aj zápornými hrdinami, takže každý jeden môže kedykoľvek zomrieť. Pritom jednotlivé postavy jednajú logicky a sami si vyradia svoje možnosti, z ktorých si vyberú, podobne, ako by ste to robili vy. Samozrejme, v knihe je kopec nelogických vecí, no ja nie som ten tym čitateľa, ktorý by sa odkazmi na nich vyžíval :-). Knížka by mohla byť pokojne kratšia, neuškodilo by jej o pár stoviek strán menej. Aj tak si zaslúži vysoké hodnotenie, pretože Simmons svoje rané dielo zvládol naozaj výborne. 90%! Auf Wiedersehen...... celý text

Mariňáci 2000, Robert Fabian

Tak toto bol nářez! Aby ste si Mariňakov užili na sto percent, treba knihu čítať viackrát, aby sa zažili a zapamätali si postavy, pretože ich je veľké množstvo a z väčšej časti ich autor ani nejak bližšie neopisuje. Na jednej strane je to výborné, pretože tak platí pravidlo anonymity a ak nejaká postava zomrie (bude ich zomierať ako na jatkách), tým, čo ich zabili, poviete: "Svinéééé!" a idete ďalej. Na strane druhej som si obľúbil hlavne nerozlučnú dvojku Kaminskeho a Drakea, poručíka Harisa, seržanta Seeksa, pilotov O´Neilla a Dinersa, Hicksa a Tylerovú (drsnú kočicu) a v poslednom rade aj strelca Clarka. Autor bral na mená svojich vojakov určite inšpiráciu z rôznych kníh svetových autorov, filmov alebo hier, pretože som si mohol takmer každého jedného vojaka niekam zaradiť. Ničmenej, bol som sklamaný, že mariňáci skončili takmer "v strede" knihy (jednoducho ma zaujímal osud hrdinov, ako ďalej pokračoval), no nasledujúce poviedky v tejto tučnejšej edícii mi to čiastočne vynahradili. Príbeh nechcem prezrádzať, pretože v knihe je množstvo zvratov, no určite každí bude vedieť, ako to dopadne (niekoho napadne inšpirácia z Votrelca alebo Duny). Bonusy potešili - hlavne hneď prvá poviedka 95 a pol hodiny, Rub a líc a Slibuji, ostatné boli slabšie, no ako celok prinášali staré postavy, a tak ste im mohli ešte raz zamávať zbohom . Rozhodne si Mariňákov dám niekedy znovu. A keby vyšiel film (čo určite nevyjde), nebol by som proti! __________________________ Kdyby se elektronika dokázala radovat, udělala by to právě nyní. - mikroprocesor "Taky jsem si nikdy nemyslel, že na vlastní oči uvidím, jak se podstavec pro ukájení chtíče změní v biologicky dokonalý druh - v mariňáka!" - Kaminsky "Ne! Je rozhodnuto. Hráli jste si s osudy jiných. Teď jsem bohem já a vrátím vám to i s úroky. Vychutnejte si ten pocit!" - Hicks... celý text

Nightflyers 1992, George R. R. Martin

Klasická a celkom dobrá sci-fi vyvražďovačka vo vesmírnom plavidle známom ako Nightflyer. Príbeh sa mi veľmi podobal na Clarkovej Vesmírnej odysee (čo sa akčnej časti týkalo), no Martin nič nevysvetľuje podobne nudne na začiatku ako Clarke, takže sa čitateľ môže hneď pustiť do tej najzaujímavejšej časti. Deväť vedcov prišlo na loď Nightflyer, ktorej kapitánom lodi je záhadný Royd Eris, pátrať po legendárnych Volcrynoch, novej inteligentnej rase, ako si všetci myslia na začiatku. Zo začiatku toho ani vy nebudete veľa chápať, no na konci to pochopíte a boli by ste radi za viac textu, no kniha aj tak príjemne (v zmysle ukončenia a nasýtenie čitateľa) končí. Postavy sami o sebe neboli až tak sympatické - samozrejme, nájdeme tu každého v inej profesii - tu biológ, xenotechnik, tam vylepšený model alebo psionik / telepat (závan Dickovými dielami). Pre niekoho to môže byť horor, no pre mňa to bola zábava sledovať a tipovať, koho ďalšieho "to" sejme, pretože mi bolo jedno, ako posádka dopadne - viac ma zaujímala nová, temná rasa, ktorá si to pádila vesmírom strašne dlho.... celý text

Královna věštců 2007, Lynn Flewelling

Královna věštců je vyvrcholením trilógie o Tamir Velikej, ktorá si právom zaslúži tento titul. Oproti dvom predchádzajúcim častiam je posledná časť značne lepšia a konečne sa vyvrcholia konflikty medzi Tamír a Korinom a uzavrie sa teda aj celá séria - koniec bol dojímavý (hlavne s Korinom), keďže sa čitateľ definitívne lúči so svojimi hrdinami, ktorých som videl hlavne v Tamír, Ki a Arkonielovi. Veľmi zaujímavá bola časť so šamanom horských ľudí Mahtim, ktorý čaroval pomocou oo´lu a oživila tak klasickú schému plnú klišé. Ničmenej som rád, že som úspešne dokončil putovanie s Tamír a môžem sa vrhnúť na nejaký iný kúsok. 90% "Chvíli na sebe zírali, pak se Ki otočil a vyhřměl z pokoje, namlouvaje si, že je to strategický ústup."... celý text

Skrytý válečník 2007, Lynn Flewelling

Druhá časť trilógie o Tobinovi (už teda o Tamir) má konečne lepšie pasáže než prvý diel, ktorý pôsobil skôr ako taká veľká introdukcia. Aj keď je ešte prvá polovica knihy v podobe prvého dielu, kedy sa nič moc nedeje, od polovice začne byť dej dynamickejší, konečne sa dozvieme čo to o Atyionu a dokonca ho aj navštívime (som rád, že má Lynn rada mačky) a na rad neprídu len cvičné boje a duely ale aj skutočné bitky s Plenimarom. Veľmi ma potešila kapitola s Arkonielom, kedy testoval nové kúzlo s časopriestorom. Kniha dokáže dojať - aj keď autorka naťahuje príbeh ako sopeľ, (konečne) konečné stretnutia dokážu chytiť naozaj za srdce - aj keď bol priebeh a koniec celkom očakávatelný. Teraz už len prelúskať poslednú knihu, kde na nás autorka prichystala zaujímavé situácie.... celý text

Dítě proroctví 2004, Lynn Flewelling

Dítě proroctví je prvý diel z trilógie, ktorý napísala americká spisovateľka Lynn Flewelling. Obálka sa mi vyložene hnusila. Než román je kniha skôr takým prológom, úvodom, takže od ďalších dvoch kníh očakávam väčší posun, viac akcie, napätia, atp. Autorka v knihe opisuje život Tobina, chlapca, ktorý ešte zo začiatku vôbec netuší, že sa v ňom skrýva dievča. Román sa číta dobre, no pre niekoho by pomalosť deja mohol byť mínus. Rozhodne som zvedavý na pokračovanie, ako sa príbeh ďalej vyvinie. 70% "Tobin si připadal lehký, jako by se jeho tělo chystalo odlétnout ve větru jako chmýří pampelišky."... celý text

Ubik 2000, Philip K. Dick

Ak pri čítaní tohto komentára vidíte rozmazane, nové okuliare Ubik opravia váš zrak a vy sa budete cítiť ako znovuzrodený. Ak je používaný podľa návodu, je bezpečný. Neprekračujte doporučené dávkovanie! Konečne som mal možnosť stretnúť sa s legendárnou knihou od Dicka - Ubikom. Prvá polovica knihy je pokojná, autor väčšinou opisuje, zoznamuje čitateľa s postavami, aj keď väčšina postáv sa v knihe len tak mihne - najdôležitejšími sú Runciter, jeho manželka Ella, Chip, Pat (jej špeciálna vlastnosť je výborná a na zamyslenie sa o jej fungovaní!) a v poslednom rade aj Jory. Zo začiatku môže kniha nudiť, rozbehne sa až od druhej polovice, kedy čitateľa kontrolovatelne drtí a nenecháva ho vydýchnuť - budete spolu s Chipom premýšľať a keď autor príde s nejakou novou myšlienkou, budete si dávať dokopy celý položivot, ako vôbec funguje. Druhá polovica knihy je aj preto zaujímavejšia, pretože nebudete vedieť, čo sa stane ďalej - a to dáva čitateľnosti diela obrovskú výhodu - nie je tu žiadny hlavný hrdina, ktorý nemôže zomrieť. Dostalo ma, ako autor obratne narába s časovou tématikou, kedy čitateľovi prepisuje jednotlivé veci z roku 1992, do roku 1939 - vidno, že ten rok bol autorove detstvo, a tak s radosťou opisoval niektoré (mafiánske) autíčka z tridsiatych rokov a rôzne dvojplošníky alebo skúšobné lietadlá z čias prvej svetovej. Osobne sa mi tento prechod čítal lepšie než futuristická budúcnosť v prvej polovici. A spomínané posledné dve strany moju logiku prevrátili o 180°.... celý text

Správy z neznámych svetov 1988, * antologie

Táákže. V tejto sci-fi poviedkovej zbierke od rôznych slovenských autorov máme celkovo 33 poviedok, či už krátkych alebo dlhých, lepších alebo horších, no v tomto prípade prevládajú tie horšie. Osobne sa mi najviac páčili poviedky "Porozprávam ti, stará mama", "Made /in/ moiselle", "Nádherné biele labute", "V sanatóriu", "Smetisko" a posledná sci-fi poviedka. Ostatné naozaj nestoja ani za prečítanie, je tu veľa brakových a nečitateľných poviedok, kedy mi robil problém niektoré poviedky aj dočítať. Kniha je z roku 1988, čo sa prejavilo aj na čitateľnosti knihy - možno aj vďaka autorom, ktorí túto zbierku zostavili. Nemám rád pomlčky pred a za priamou rečou, v slovenských knihách sa mi takýto štýl písania hnusil a tu som to mal v každej poviedke, takže výsledné hodnotenia sú také aké sú. Aj keď niektoré nápady sú veľmi dobré, nikdy nie sú dotiahnuté do úspešného konca a vám sa zdá, ako keby sa chceli opičiť po slávnych sci-fi klasikov. Musím hodnotiť veľmi nízko, pretože som nemal taký pôžitok z čítania, aby som dal aspoň priemerné hodnotenie.... celý text

Coldheart Canyon 2006, Clive Barker

Aj keď Barker napísal hororový román Coldheart Canyon až v roku 2001, kniha má silnú atmosféru, ako keby ju písal v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Bola to moja prvá kniha od Barkera a môžem napísať, že autor sa čitateľa snaží už od začiatku šokovať - a celá jeho kniha tak pôsobí. Rozhodne si neberie žiadne servítky, kniha je plná sexuálnych, násilných, či iných nechutných scén. Celý príbeh sa točí okolo tzn. "Továrne na sny" menom Coldheart Canyon, kde sa po nešťastnej operácii odoberie hlavný hrdiny knihy - Todd Pickett a zažije tam zvláštne veci. Príbeh je pekne stupňovaný a na rozdiel od Kinga, ktorý šetrí takýmito rôznymi zvrátenými scénkami a necháva si všetko na koniec, Barker je iný - topí čitateľa v nechutnostiach a čitateľ chce pravdaže viac. Naozaj by ma niektoré násilnosti alebo nechutnosti ani v najhoršej nočnej more nenapadli - v tomto je Barker pred Kingom. Obálka knihy, aj keď sa mi osobne nepáčila, dodávala knihe väčšiu atmosféru hollywoodskeho sveta. Okrem toho sa mi aj páčilo, čo o knihe napísali taký King alebo Tarantino. Quamquam in fundis inferiorum sumus, oculos angelorum tenebimus. (Ačkoli jsme v ůtrobách pekla, můžeme mít oči andělů.) ,Myslíte si, že psi nepřijdou do nebe? Říkám vám, že tam budou dlouho před námi.´... celý text

Poslední argument králů 2009, Joe Abercrombie

Je koniec - záverečný diel trilógie První zákon ma prekvapil svojou rozsiahlosťou - tzn. nie dĺžkou knihy, skôr koľko sa toho v jednej časti stalo -, ale predovšetkým postavami, kde a ako skončili - West a Ardee (z nich som bol najviac zdrtený...), Jezal a Logen (to sa dalo očakávať), Glokta a Bayaz (dve postavy, ktoré hrajú na obe strany). Ani jedna jediná postava nie je priamo biela alebo čierna, všetky sú čiernobiele, čiže robia ako dobré, tak aj zlé veci. Dej je opäť voľný, aj keď tu máme niekoľko udalostí, do ktorých sa naše postavy rútia - rôzne obliehania, bitky proti Kráľovstvu a Gurchulu alebo Bethodovi a voľba nového kráľa. Množstvo vecí je predvídateľných, no pri niektorých vám spadne sánka a budete si hovoriť "NIE!". Keď Logena pochytí berserk, na jednej strane sa budete tešiť na krvavý masaker, no na druhej báť, koho zo svojich "nechtiac" sejme. Ak v minulých dieloch autor odstránil jednu / dve postavy, tu ich bude podstatne viac, určite si medzi bandou severanov nájdete toho svojho obľúbenca, za ktorým budete smútiť. Zamrzelo ma, že Ferro tu dostala menej priestoru, no aspoň, že sa na konci ukázalo (alebo sa sám ukázal), kto ťahá za všetky nitky (čo bolo taktiež predvídatelné). V knihe som nenarazil na jediné hluché alebo nudné miesto, kde by som zíval nudou - kniha je plná akcii, intrík, bojov a veľmi dobrých dialógov - postavy niekam smerujú, vyvíjajú sa, takže keď sa človek obzrie na začiatok prvej knihy a porovná si vývoj jednotlivých postáv na konci tretej, je to veľký rozdiel (pri niektorých ani nie). Kniha podľa mňa bola dokonale dlhá, aj keď som bol smutný, že už končí, bol som nasýtený a otvorený koniec hovorí za všetko - môžeme sa tešiť na pokračovanie! Ako bol Bayaz skúpy na mágiu v prvých dvoch dieloch, tu sa rozčertil a keď už, tak poriadne. Z niektorých momentoch (boj v Tvorcovej veži alebo záverečný spell v použití so "Sémě"), mi behal mráz po chrbte. Oveľa viac som si začal uvedomovať symboly, ktoré Abercrombie do svojej knihy zakomponoval a poukazuje na dnešný ľahko zmanipulovatelný svet plný korupcii, bratríčkovania, intrík a tak ďalej a tak ďalej. ______________________________ "Jako malý kluk jsem byl tak měkkosrdcatý, až to bylo směšné. Věřte mi, že jsem se rozplakal i při pohledu na mouchu, která se chytila do pavoučí síte. Neustálá bolest mě z toho vyléčila." "Oba dva tak velmi mladí a velmi krásní, se vším tím svým štěstím a bohatstvím a vladařskými životy před sebou. Hurá! Sláva jim! To scvrklé lejno, co mám místo srdce, se může radostí rozskočit!" - Glokta "Člověk nikdy nemá dost nožů, říkaval můj otec. Pokud všechny nemíří na vás a nemají je v ruce lidi, co vás zrovna nenávidí" - Logen "Na ploché travnaté ploše byl stejně nenápadný jako lejno na čerstvě napadaném sněhu." (Dow) "Připadal si jenom jako galionová figura na přídi. Pěkný, pozlacený, úchvatný, ale naprosto neužitečný kus dřeva. Až na to, že figura může alespoň plout na přídi lodi." (Jezal)... celý text

Dědictví krve 2005, Richard A. Knaak

Prvá moja kniha od Knaaka a prvá moja kniha v knižnici, ktorú som si sám, za vlastné peniaze kúpil, takže nemôžem hodnotiť inak než plným počtom - kúpená dokonca z českého obchodu. Hru Diablo II som hral, prešiel, takže svet Diabla mám rád, aj keď s pribúdajúcim časom a prečítanými knihami by som jej už dnes plný počet nedal.... celý text

Až budou viset 2009, Joe Abercrombie

Až budou viset začína presne tam, kde skončil prvý diel. Ak ste prvý diel úspešne prečítali, tak viete, že kniha má niekoľko dejových liniek a veľmi dobre spracované postavy - každá je iná, ľahko zapamätateľná a farebná. Glokta ide chrániť mesto, Bayaz spolu s Jezalom, Logenom, Ferro, Quaiom a Chodcom idú na neznámu nebezpečnú cestu a partička barbarov... nechcem príliš veľa spoilerovať, ale musím povedať, že si táto kniha absolútne hodnotenie zaslúži. Je radosť pozerať sa na to, ako sa medzi jednotlivými hrdinami menia city a pocity, každý má svoju vlastnú hlavu a myslí si o tom druhom svoje. Hlavne pochody Gloktu sú znovu super. A ešte sa nám aj hrdinovia menia - niektorí horšie, iní lepšie. Vážne si ich musíte zamilovať, aj keď nechcete - a potom ak nejaká postava zomrie, pôjde späť do hliny a vy sa nebudete hanbiť, keď budete smutný a naštvaný. To je na knihe to najsilnejšie - ani nie príbeh, ale postavy, s ktorými budete vžitý, budete cítiť každú jednu ranu, ktorú schytajú a budete si s nimi hovoriť: "Ješte žiju!". Nemôžem si pomôcť to tu nenapísať, ale Glokta mi pripomína Polreicha, s tým jeho "Proč to já sakra dělám?". "Trpělivost je mistrem moci. Hory také nepřejdeš za jediný den. V takových věcech je třeba být realistický." "Ty tomuhle říkáš déšť? To je jenom mrholení. Slunce nemůže svítit pořád. Musíš být realista!" - Logen "Máte jen jednu šanci podepsat své doznání a odpovědět na moje otázky. Jedinou šanci mi zcela a bezvýhradně vyhovet. To je celé moje svědomí. Jedinou šanci. Pak vás svlékneme a začneme řezat." ",Seržant nabízí rekrutům sny, ale rozdává noční můry.´" - Glokta "Co z toho, čí jsi syn, když sám stojíš za kozí prd? Já bych ho ani nepochcal, kdyby začal hořet." - Dow... celý text

Sama čepel 2008, Joe Abercrombie

Takmer dokonalá kniha, povedal by som - má všetko, čo dobrá fantasy musí mať + niečo naviac: veľa rozdielnych a prepracovaných osobností (Logen, Glokta, Luthar, Ardee, Bayaz,...), veľmi svieže súboje, na ktoré sa budete tešiť, skupinku barbarov, v ktorej je každý jeden osobnosťou, trochu nesmelej romantiky, výborné dialógy, veľa smelého humoru, či dokonca niektoré veľmi smutné momenty + krásnu obálku knihy. Abercrombie (jeho meno si neviem za čerta zapamätať) píše veľmi dobre, jeho kniha odsýpa sama od seba, ani na jednej stránke som sa nenudil a celý čas som mal knihu pred očami - veľmi dobre, ľahko a vkusne opisuje, čo sa vo svete deje. Knihu si určite dám niekedy ešte raz, tak bola dobrá. Humor je svieži a veľakrát sa pri ňom zasmejete. Jedinou chybičkou tejto inak skvelej knihy je to, že každý očakáva nejaký priamy príbeh, každý chce, aby sa už hrdinovia stretli a vydali sa za nejakým "vyšším" dobrodružstvom, ale zábava je už len sledovať ich voľné cesty, kam ich až dostanú a taktiež sledovať pocity jeden k druhému. Kniha je drsnejšia, temnejšia a väčšinou pravdivá, čo mám rád. Najväčšie plus patrí spomínanému opisu, kedy si všetky gestá hrdinov a scény živo predstavujete. Teším sa na druhý diel a som vážne zvedavý, kam sa naši hrdinovia dostanú. 90% Musíte se naučit milovat v životě maličkosti, jako je horká koupel. Musíte milovat maličkosti, když nemáte nic jiného. Byl samozřejmě zvyklý na to, že muži v jeho přítomnosti pláčou. Ale to jim nejdřív alespoň ukážu nástroje. - Sande dan Glokta... celý text