Icequeen
přečtené 321
V lesích
2010,
Tana French
Tanu som "objavila" vďaka strýkovi Kingovi a jednému z jeho zoznamov odporúčanej literatúry. Tak som sa rozhodla, že zistím, či nejde len o bohapustú reklamu a zobrala som to pekne od začiatku a siahla po jej prvotine. Musím povedať, že neľutujem. Táto osoba vie ako narábať s jazykovými prostriedkami a ich trefným použitím krásne vystihnúť popisovanú situáciu, emóciu alebo charakter. Humor je tu nenásilný, niekedy až nenápadný. Silné 4*. Osobne by som ešte dodala podnadpis - Chlapi (čítaj štýlom "Jasné, ženská za volantom!").... celý text
Ohnivý muž
2016,
Joe Hill (p)
Tak som sa konečne doplazila ku koncu Hillovho mykotického príbehu a musím povedať, že tento pán vie, o tom niet pochýb. Teraz si ale, ako tradične, trošku zapyskujem. Pri čítaní som si spomenula na jednu anekdotu z môjho detstva a nie, nesúvisí s mojimi experimentmi s horľavosťou rôznych materiálov, vďaka ktorým sa mi podarilo opiecť strop do čierna a spôsobiť si svoj prvý infarkt vrámci jednociferného veku. Nie, tu išlo o príhodu, keď ma otec vzal do ZOO a na otázku, čo som tam videla, som odpovedala, že koníčky, koníčky, koníčky a ešte koníčky (predmet doličný - audiokazeta). Svojho otca upodozrievam, že ma odstavil niekde pri ohrade s koňmi a zbehol na pivko. Pointa je, že aj Hill rád omieľa to isté dokola a my stále vidíme len tie koníčky. Niektoré pasáže vedú vyslovene odnikadiaľ nikam a len zbytočne riedia príbeh. Celú story sledujeme výlučne očami Harper, postupom času tehotnejúcej a statočnejúcej zdravotnej sestry, čo je podľa mňa škoda. Ja by som napríklad ocenila aj veselé príhody kremačnej čaty, či vývoj, vnímanie a motivácie iných postáv, najlepšie zlosynov a zlodcér. Joe nech len trénuje a píše, rada by som mu raz dala 5*. Som zvedavá aj na film.... celý text
Muž jménem Ove
2014,
Fredrik Backman
Ove je niečo medzi Nicholsonom v As Good as It Gets a Eastwoodom v Gran Torino. Ove je obmedzený ignorant so sociálnymi zručnosťami tasmánskeho diabla. Ove len chce mať pokoj od ľudí a od života. Ani jedno sa mu nedarí. Ove často pomáha, ale nie z dobroty srdca, ale preto, lebo nikto nie je schopný odviezť kus poctivej, poriadnej roboty a Ove sa na to nemôže pozerať. Ove občas robí dobré skutky a má na to pádny dôvod. Keby tak nečinil, jeho manželke by sa to nepozdávalo a to by Ove nikdy nedopustil. Ove žije podľa jasných pravidiel a princípov. Je jediný, kto sa nimi riadi. Ovemu je jasné, že všetci ostatní sú hlupáci a svet sa rúti do záhuby. S príchodom novej rodiny do susedstva sa však pre Oveho všetko mení. Energická a temperamentná suseda mu ukáže zač je toho loket a Ove sa proti svojej vôli ocitá vo víre udalostí, ktoré mu narúšajú jeho pôvodný plán, ktorým je... Ove je najčastejšie používaným slovom v texte.... celý text
Až na konečnou tmy
2012,
Jonathan Greene
Tak táto voľba mi opäť nevyšla. Chlapi si asi chceli urobiť radosť a tak si napísali knižku, ktorú si aj pravdepodobne sami vydali. Dej sa točí okolo forenznej psychiatričky, ktorej odbornosť je kvalitatívne na úrovni dedinského obvoďáka a poloslepého detektíva, ktorý má tak nejak problém poriadne detekovať. Keďže chlapi neboli schopní vyprodukovať dostatočné množstvo materiálu k jednému prípadu, odhodlali sa do celku zamontovať prípad druhý, ktorý je akože úzko spätý s hlavnou linkou. Je to detinské, patetické a priblblé, postavy sa správajú nelogicky, štýl je skôr informatívny ako umelecký. A prečo dávam až 2 hviezdy? Lebo som v podstate veľmi citlivý a dobrosrdečný človek. "Oběť byla opět hezká blonďatá dívka,... Tvář však měla rudou zmeť živého masa, takže byla k nepoznání." Hotová krásavica, ale v USA som nebola, takže nepoznám miestne pomery. Možno miesto mejkapu používajú lúh.... celý text
Něco z Noční strany
2005,
Simon R. Green
Trochu mi prekážalo, že všetky prekérne situácie sa tak nejak vybavili samé od seba a vždy sa z ničoho nič objavilo vhodné riešenie alebo tvor s potrebnými schopnosťami. John Taylor je (z neznámych príčin) mocný a všetkými obávaný mladý muž, no napriek tomu má potrebu sa od strachu ukrývať. Netradičná kombinácia. Som zvedavá, ako sa to celé vyvŕbi, zatiaľ ma Nočná strana baví, uvidíme.... celý text
V lese visí anděl
2015,
Samuel Bjørk (p)
Neviem presne, kedy sa to zlomilo, ale od určitého momentu mi kniha začala dosť liezť na nervy. Posledná približne tretina bola pre mňa čistým utrpením a to rozuzlenie... Dialógy ako keby viedli hluchý so slepým - niekto posunul informáciu a odpoveďou mu bolo "Co?" prípadne "Jak to myslíš?" alebo "Jak to víš?". Na priame rozkazy alebo žiadosti padali odpovede ako "Proč?" a "Teď?" A v neposlednom rade, nikto nič nikomu nepovie priamo. Ako elitná jednotka odvádzali dosť diletantskú prácu a ignorovali relevantné stopy. Hlavne, že po sebe neustáli žmurkali, najlepšie na poradách. To bude nejaká národná črta. Niekedy som mala dojem, že ani autor nevie, ktorá bije, to sa potom ťažko orientuje. O opakovaní nepodstatných somarín a nezmyselných časových skokoch ani nebudem hovoriť, aj keď som to práve urobila. A na záver si dovolím použiť malú ukážku z diela. Podotýkam, že keď prišiel na rad tento dialóg, už sme sa chvíľu deltovali, takže sme vedeli, kto je na scéne. Môj obľúbený. „Delto 1, tady devítka, ozvi se.“ „Devítko, tady Delta 1, zaujali jsme pozici, přepínám.“ „Delto 2, tady devítka, ozvi se.“ „Devítko, tady Delta 2, potřebujeme ještě pár minut, končím.“ „Delto 2, tady devítka, příjem, čekáme. Končím.“... celý text
Bláznivý úplněk
2010,
Jim Butcher
Harry je tak trochu hysterka, často plače a neustále sa trasie od strachu. Ja si ale myslím, že bez strachu niet odvahy a nebojácnosť je známkou nedostatku pudu sebazáchovy. Napriek všetkému spomenutému, však Harry nikdy nezuteká z boja a urobí všetko preto, aby ochránil nevinných (nie nutne ľudí). Nech je jeho telo akokoľvek zdevastované a čarodejnícke sily vyčerpané, vždy sa postaví nepriateľovi, aj keď to vyzerá na vopred prehratý boj. Harry je skrátka drzé, sebevražedné, tvrdohlavé, nezničiteľné a sympatické trdlo s dobrými úmyslami a nie vždy funkčným plánom. Butcher by sa mohol trochu obmedziť vo frekvencii výskytu nádherných, inteligentných, akčných a šikovných žien, miestami som mala dojem, že som na tematickej Playboy party.... celý text
Konec hlídky
2016,
Stephen King
Na tomto mieste si dovolím vyjadriť sa k celej trilógii s Billom Hodgesom. V prvom rade chcem podotknúť, že navzdory mojim výhradám, Kinga považujem za najlepšieho spisovateľa všetkých čias (berte to s rezervou, moja sčítanosť má určité hranice), čo v praxi znamená, že aj jeho, z môjho pohľadu, slabšie diela sú majsterštyky. Stephenovu tvorbu delím na "pred nehodou" a "po nehode", pričom v tej ponehodovej (netýka sa úplne všetkých diel) mi niečo chýba. Mám na mysli tú typicky kingovskú, temnú atmosféru, ktorá ma dostávala do hypnotických stavov, počas ktorých som nadskakovala pri každom nečakanom zvuku a občas som cítila zvláštnu elektrinu na zátylku. Chýba mi ten démon, ktorý kedysi viedol jeho ruku a tým nemyslím drogy a alkohol, aj keď tieto tiež v značnej miere ovplyvňovali jeho tvorbu. Dosť bolo všeobecného rúhania sa, vrátim sa k Hodgesovi. Prvé dve knihy boli viac menej detektívky, aj keď nejaký ten mini náznak, že sa nebude všetko odohrávať v medziach reálneho života, tu bol. Konec hlídky je poňatý presne naopak a narúša tak konzistenciu trilógie, to mi ale neprekáža. Právo nálezce je takpovediac od veci a nevenuje sa hlavnému záporákovi z prvej a tretej knihy a v značnej miere sa dokonca ani nevenuje Billovi Hodgesovi, čo je trošku neobvyklé a iným autorom by to asi ani neprešlo. Problém pre mňa predstavovalo neustále opakovanie určitých vecí, príbeh by asi inak nevydal na tri knihy. Viac by mi asi vyhovovalo mať celého Hodgesa po kope v jednej hrubej buchli, predsa len ten časový odstup pri čítaní jednotlivých dielov spôsobil, že nie všetko mi ostalo v pamäti, ktorú mám mimochodom už aj tak výrazne v kýbli. Aj keď to tak možno z môjho (na mňa podivne dlhého) komentára necítiť, čítanie som si užila. Snáď len toľko, že môžem s istotou povedať, že viackrát už to čítať nebudem a to pri drvivej väčšine Kingových diel tvrdiť nemôžem. Koniec... celý text
Vzkaz v láhvi
2012,
Jussi Adler-Olsen
Už som chcela Ďusiho zaradiť medzi obľúbených autorov (nevylučujem do budúcna), ale po fľaši som trošku sklamaná. Mám taký dojem, že tentokrát to prestrelil so snahou o humorné interakcie medzi postavami na oddelení. Niekedy ich skutočne doháňal ad absurdum. Čakala som, že sa do deja zapletie Benny Hill venčiaci hada a všetci sa začnú ohadzovať tortami. Také sú moje výhrady. V konečnom dôsledku som ale spokojná.... celý text
Černá ozvěna
1999,
Michael Connelly
Connely je bezpochyby kvalitný remeselník, ale taktiež je aj bezodná studnica zbytočných informácií. Pre mňa bola Černá ozvěna dobre napísané bla bla bla + nezáživný príbeh. Navyše mi prekážalo, že medzi Boschom a FBI prepeličkou neprebiehali žiadne poriadne chemické reakcie. Vďaka tomu mi ich interakcie prišli dosť nepresvedčivé a suchopárne. Ale ako vravím, Connelly vie písať, len sa mi týmto prípadom netrafil do vkusu. Bosch je sympaťák a ja sa k nemu hodlám opakovane vracať.... celý text
Mo tentokrát trošku naháňa strany, vďaka čomu niektoré pasáže strácajú svižnosť. Ako som pri Ptáčnikovi ocenila striedmosť v nezmyselnej romantike, tak tentokrát mi naopak prekážalo, že ju sem umelo natlačila a to prostredníctvom absolútne zbytočnej a otravnej postavy. Detektív má občas podivné móresy, hlavný úchyláčik je fajn, frekvencia všetkých možných telesných výlučkov jemne cez čiaru. V zásade som ale spokojná, Mo je šikulka.... celý text
