Ivan F přečtené 1545

Enderova hra 2015, Orson Scott Card

Nemôžem si pomôcť, ale ani opakované čítanie po cca dvadsiatich rokoch mi neprinieslo pôžitok a pritom som ho tak očakával. Príbeh som si na počudovanie pamätal takmer do detailov a stále som čakal to "wau" (nedostavilo sa), za ktoré toto dielo dostalo Nebulu aj Huga. Kniha je jednoznačne v rámci žánru nadhodnotená alebo som čítal inú Enderovu hru. Sci-fi je jediný zo žánrov, ktorý ma nesklamal (hoci pár kravín sa aj tu nájde), no mnohokrát sa nestotožňujem s udelením ocenení a v rokoch 1985 a 1986 vyšlo niekoľko kníh, ktoré by si Nebulu a Huga (z môjho pohľadu) zaslúžilo viac. Nevadí, ani s Oscarmi sa nestotožňujem, ale názor akadémie rešpektujem. :-) Okrem toho mi bol Ender od samého začiatku dosť nesympatický (aj prvý raz, aj teraz), ak by som ho stretol, mal by som chuť rozbiť mu nos. Navyše je Orson začiatočnícky kostrbatý a napríklad jeho Vykúpenie Krištofa Columba je o triedu lepšie napísané a určite lepšie dielo, než Ender. A ešte jedna vec, ktorá je najväčšou slabinou Enderovej hry - takmer úplná absencia opisu sveta, v ktorom sa príbeh dohráva. Takisto som ani na okamih neuveril, že deti prestanú byť akoby cvaknutím vypínača deťmi a chovajú sa ako dospelí. Sú to stále deti - síce geniálne - ale deti so všetkým, čo k nim patrí. Za mňa skutočne precenená kniha.... celý text

Setkání s Heechee 1994, Frederik George Pohl Jr.

Tretie pokračovanie príbehu Robinette Broadheada síce nie je také dravé ako prvé dva diely, ale mnoho sa v ňom udeje, hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá. Objavujú sa tiene minulosti, ktoré dej pekne pomiešajú a vyskytuje sa tu neskutočne odporná postava menom Wan - mať tak po ruke voodoo figurínu a Wan by bol skutočný, tak voodoo figuríne vykrútim krk a budem dúfať, že aj Wan sa začne pozerať dozadu, zatiaľ čo bude kráčať vpred. Frederick Pohl to napísal dobre, nie je čiernobielym spisovateľom a mne sa jeho knihy skutočne páčia. Ako príklad Frederikovej vydarenej predstavivosti môžem uviesť potraviny CHON, sieť reštaurácií rýchleho najedenia sa, plachetnica v diaľavách vesmíru, no a v podstate všetky artefakty Heechee. Za mňa veľká spokojnosť.... celý text

Posledný kojot 2019, Michael Connelly

Na začiatku príbehu som si vravel, toto nie je možné, veď aj na vraždu existuje doba, po ktorej je premlčaná. Alebo sa mýlim? Prišlo mi nevierohodné, aby páchateľ aj po toľkých rokoch nebol v kľude a začal panikáriť. V každom prípade toto nebol najlepší príbeh od Michaela, aký som čítal, no nemožno mu uprieť spisovateľskú zručnosť a tým pádom ma k rozprávaniu pripútal. Kladne hodnotím Harryho presviedčacie metódy a jeho vyhranený vzťah ku kolegom, záporne linku s psychologičkou, tieto pasáže mi skutočne liezli na nervy. To, že k Harrymu patrí neodmysliteľne cigaretový smrad, tak to mi nejde popod nos, predsa len ako odporca tabakových výrobkov som pri čítaní pokašliaval, ako dym stúpal zo stránok knihy. Nakoniec musím zmieniť Connellyho humor, ten mi skutočne sedí. Podtrhnuté a spočítané: príjemné strávené chvíle s HB hoci to jeho najlepší prípad nie je, aj keď sa jedná o jeho matku.... celý text

Válka starého muže 2016, John Scalzi

Prekvapivo dobré čítanie o starých páprdoch, ktorí notne opotrebovaní a vekom zašlí (nehovoriac o zubných protézach, kalnom zraku a pečeňových škvrnách) narukujú. Kniha je síce tak trochu utáraná (čo mne vyhovovalo) no neuberá jej to na pútavosti. Opisov bojov je takisto málo oproti iným military SF počinom, no nie je to na škodu. Takisto na konci správne odmeraná dávka potrebného pátosu a sentimentu dáva vyznieť ľudskosti a čuduj sa svete nehynúcej lásky - mne sa to veľmi páčilo, hoc nemusí to byť každému po chuti. Suma sumárum: príjemné čítanie s tými správnymi ingredienciami, ktoré moju stále hladnú čitateľskú dušu na určitú dobu zasýtilo.... celý text

Příliš tiché hodiny 2003, Ed McBain

Moje chronologicky pätnáste stretnutie so starými známymi s 87čky je trojstretnutie - ako hokej na tri tretiny rozdelené na tri samostatné prípady. Zo všetkých troch sa mi najviac pozdával Hawesov prípad odohrávajúci sa v lyžiarskom stredisku, to naozaj malo ťah na bránu. Zvyšné dve novely sú takým klasickým Hunterovým rozprávaním, neurazili, no ani neoslnili. Suma sumárum - príjemne strávený čas v dobrej spoločnosti.... celý text

Jedinečný Jeeves 2005, Pelham Grenville Wodehouse

Po niekoľkých náročnejších čitateľských zážitkoch som si potreboval oddýchnuť a tak som siahol po osvedčenom Jeevesovi. Vôbec mi nevadilo, že polovicu príbehov som poznal už z predchádzajúcich prečítaných kníh. Naopak, tešil som sa na ono lakonicky prednášané "Volal ste, pane?", "Zaiste, pane.", "Ako si prajete, pane." a mnou najobľúbenejšie "To by som neodporúčal, pane." v situáciách, keď si Bertie chce dať napríklad ružové ponožky, kvietkovanú košeľu alebo žltý opasok. No a ešte sa vyjadrím k tým, ktorí velebia Saturnina a berú ho ako predobraz pre Jeevesa - opak je pravdou, Jeeves tu bol o niekoľko dekád skôr. A takisto sú jeho príbehy na jedno brdo. Lenže sa pri nich skvelo relaxuje - pri oboch.... celý text

3x Hercule Poirot 4 2018, Agatha Christie

Smutný cyprus 2020, Agatha Christie

Tak trochu inak napísaná detektívka z pera Christie, z ktorej som mal pocit, akoby tam Hercule bol na príťaž. Agatha so svojím typickým strohým (niekedy až stenografickým) štýlom mi v minulosti spôsobila pár vrások, ale práveže, ak sa čitateľ poriadne začíta a robí si poznámky, čo, kto, kedy, ako, prečo, načo, s kým/s čím atď., tak zvyčajne nájde páchateľa, k čomu tento štýl úplne sedí - a mňa to odhaľovanie baví. Čo sa týka samotného príbehu, tak bol lepším priemerom v Agathinej tvorbe, hoci napísaný bol lepšie, než iné jej práce. No a záverečné Poirotove vysvetlenie tu bolo pomerne oklieštené, hoc všetky kúsky nakoniec do seba pekne a bez drhnutia zapadli.... celý text

Cizinec v cizí zemi 2020, Robert A. Heinlein

Tak za prvé: skrátená verzia? To mal byť vtip? Ak áno, tak nepodarený. Netuším, čo všetko Robert na žiadosť vydavateľstva vyškrtal, no nemienim to zisťovať, prečítal som si plnú verziu a som mimoriadne spokojný. Heinlein mi ulahodil, ako už niekoľkokrát predtým a už teraz sa teším na ďalšiu jeho knihu. Spolu s Frederikom Pohlom Jr., Arthurom C. Clarkom a Philipom K. Dickom tvoria moju SF Fab Four. Je zaujímavé, koľko rôznych podôb má jeho dielo. Doteraz som za najlepšie považoval Hviezdnu pechotu, no teraz to dostalo vážnu trhlinu. No a za druhé: táto kniha nemá chybu, hoci niektorým nevyhovie, ako mne nevyhovela totálna kravina od Johna Kennedy Toolea, z ktorej sú oni nadšení a mňa odporom striasa. Nakoniec za tretie: Grokujem, že postava Jubala je jednou z najlepšie napísaných postáv v literatúre.... celý text

Půjčovna masa 2012, Richard K. Morgan

Je zaujímavé sledovať, že príbeh rozpráva nebožtík. Presne tak - Takeshi umrie hneď na začiatku a potom vysype, ako to vlastne bolo. A ono by to bolo popletené, nebyť toho, že je to vlastne krimi zaodené do sci-fi hávu a tých pár šablón, ktoré sú v detektívkach donekonečna omielané, nuž tie poznám naspamäť a vodítko k odhaleniu páchateľa je tiež na začiatku knihy. To všetko dohromady je ťažký prúser, lenže Richard napísal príbeh pútavo a mňa to bavilo čítať. Kyberpunk nie je môj najobľúbenejší SF subžáner, no tomuto príbehu celkom sedí. Čo už moc nesedí je, že sa to zároveň tvári aj ako stará drsná škola a máme tu prvotriedny žánrový mišmaš. Richard to však ukočíroval celkom fajn.... celý text

Les prízrakov 2019, Juraj Červenák

Príbeh o tom, ako sám pán kapitán (no takmer sám, má po ruke kaprála Jaroša) ťažký prípad vyšetruje a popritom sa aj presťahuje. Vyšetrovanie mu ide od ruky, síce sa sem tam na tŕnistej ceste k zdarnému cieľu občas potkne, ale vždy nájde správny smer. Jeho osobný život veruže cnostným príkladom nie je, hoc puritánom by sám seba mohol a chcel zovať, no na paloši má toľko krivého načiaraného, že ver do neba hintovom sa nepovezie Takmer sólo pre kapitána (ako predtým notárovo) je super, čitateľ sa mnoho dozvie o tom, ako poverami sa národ nechal nabaláchať (paralela so súčasnosťou) a ako sa vtedy (a dnes jakbydal) manipulovalo s verejnou mienkou. Minule som napísal, že sme v tomto nepoučiteľní, ale ako sa tak pozerám na celý svet, nie sme v tom sami. Ľudí na zemi pribúda, no hodnota IQ a EQ je jemne zvažujúca sa - nožnice sa otvárajú. V každom prípade Jurajovi patrí vďaka, že kapitánsko-notársku sériu naťukal cez klávesnicu do textového editora.... celý text

Klan Rudé lišky 2019, John Flanagan

Po náročnejších knihách som si potreboval trochu oddýchnuť a siahol som po trinástom pokračovaní HU - hoci nielen podľa mňa by to už mala byť samostatná séria s názvom Kráľovská hraničiarka. Príbeh ako taký je typicky Flanaganovský (čo je plusom a zároveň aj mínusom), no opakuje sa podraz na čitateľovi tým, že nie je uzavretý a má otvorený koniec. Kde sú tie časy, keď som spolu s malým Willom prežíval jeho dobrodružstvá a fandil mu? V nenávratne a príbeh Maddie už nie je to pravé orechové. To, čo bolo na príbehu sympatické sa niekam stratilo a príbeh tvrdohlavej princeznej stráca na dychu - jednoducho nemá tie správne ingrediencie, ako mal Willov príbeh. Moje sympatie si rozmaznaná, puntičkárska (okrem upratovania, tam je Maddie bordelárka), hádavá, jemne natvrdlá, spurná a papuľnatá princezná rozhodne nezískala. Škoda, no možno sa časom polepší.... celý text

Atlas mraků 2012, David Mitchell

Sú knihy, ktoré ma vyslovene odpudzujú svojím názvom alebo svojou obálkou, v prípade tejto knihy to bolo dva v jednom plus kvalitná marketingová masáž = štítivý odpor. K mrakom mám svojský vzťah (nič proti nim nemám), ale napočúval som sa o nich, ako aj celkovo o počasí počas brífingov pred každým lietaním na veži za dvadsať rokov teda kvantum. Neštudoval som za meteorológa, no trúfam si povedať, že o meteorológii viem pomerne dosť a keď sa pozriem na oblohu, tak som presne deformovaný, lebo hneď viem o aké mraky sa jedná a v akej výške sú plus určujem rýchlosť a smer ich pohybu v knotoch. Mohol by som sa rozpisovať o mrakoch ešte dlho, no prejdem ku knihe. Napriek svojmu názvu a obalu je výborná. Nie je to žiadne presladené čítanie, ale poctivá práca, ktorá sa vymyká zo súčasných trendov, naopak, je dôstojným nástupcom naturálnych diel posledných 150-200 rokov. Bezcitnosť, drsnosť a surovosť je tu prítomná bez príkras a bez uhladenia do hávu tak poplatného súčastného mainstreamu, kde musí byť všetko korektné (najlepšie aj s nejakým buzerantom), ale mi všetci vieme, že ľudstvo nikdy dobré nebolo a asi ani nikdy nebude. Jednáme tak, aby sme prežili a mali zo všetkého prospech. Šesť samostatných príbehov tejto knihy má všetko spomínané, a ako píše autor, svedomie je zväčša tam, kde Boh nevidí.... celý text

Mráz a hry 2013, Jan Hlávka

Je cítiť, že autori knihy mali cca tridsať, keď prvý diel Algoru písali a presne tak aj kniha vyznieva - mať do tridsať, tak plesám blahom nad tým, čo kniha prináša. Lenže ako jemne letitý frfloš som už kadečo prečítal a tak príbeh, nech je akokoľvek spletitý (čo zatiaľ nie je), tak nie je novátorský a je v ňom primálo postáv (možno v ďalších dieloch pribudnú), ale aspoň sa v nich dobre orientuje. Príbeh (a štýl) je viac než menej (dalo by sa povedať, že presne) poplatný tuzemskému čitateľovi/ke a ten/tá bude spokojne vrnieť. Nemôžem si pomôcť, ale mám pocit, že obaja autori čítali príbehy Milesa Vorkosigana, pretože ich štýl písania je ako cez kopirák s Milesovou sériou - a to je mienené ako pochvala. Čo je mienené ako kritika, sú stručné vety (a že ich tam je dvoj-troj slovných) a veľmi často sa opakujúci nešvár, napr. Andrej sa uklonil, cisár sa zamračil a Korwarian vydal rozkaz - behom pár viet sa jedna a tá istá osoba opisuje takýmto spôsobom. Netuším prečo to tak je, ale je to vyslovene vyrušujúce. Kniha má dobré pasáže (napr. ochranka cisárovnej patrí vyložene k top), ale aj horšie (napr. príbeh kadeta Patrika), vyslovené slabiny v knihe nie sú. No a ešte mám jedno pozorovanie, netreba si robiť vzťah k žiadnej z postáv, možno ju postrehne niečo autorsky zákerné, tak ako Donalda Prestona.... celý text

Bomba 2021, Laurent-Frédéric Bollée

Absolútne úžasná kniha! Nádherné výpravné rozprávanie - textu je skutočne veľa, napriek tomu, že je to komiks - o tom, ako ľudstvo spravilo všetko preto, aby atómovú bombu vyvinulo. Veľmi sa mi páči čiernobiele spracovanie, ktoré dáva vyniknúť perfektnej kresbe a podčiarkuje vyznenie závažnosti témy. Príbeh plynie zo strán knihy a čitateľ vníma nielen to, ako to bolo, ale zároveň mu pred očami defilujú postavy svetoznáme, ako aj menej známe, s ktorými sa zoznámi najskôr v kreslenej podobe a potom (teda ak chce) si na sieti nájde naskenované obrázky. Vtedy zistí, ako je komiks verne nakreslený a zodpovedá archívnym fotografiám. O výpovednej hodnote sa netreba rozpisovať, je veľká, edukatívny rozmer sa nezaprie. No a či bolo správne použiť atómovú bombu alebo nie, to je už na posúdení čitateľa. Vývoj najničivejšej zbrane, ako aj rozhodovanie o jej zvrhnutí však nie je čiernobielym rozprávaním, má mnoho odtieňov a následky podnes. Ak by takýmto spôsobom boli spracované aj dejepisné knihy, určite by mali úspech.... celý text

1984 2013, George Orwell (p)

My, tí dole, knihu vieme oceniť, tí hore ju zatracujú a dajú jej tri hviezdičky, takisto ako tí, ktorí jej nerozumejú. Pritom nie sme veľmi ďaleko od rozdelenia sveta na superštáty. Dúfam, že sa to nikdy nestane. P.S.: Miestností 101 je aj dnes na svete ako maku. Popisované metódy mučenia sú rozvinuté k dokonalosti a sú každodenne prítomné a používané. A nie, kniha nie je varovaním proti komunizmu, ale proti hocijakému totalitnému zriadeniu.... celý text

Obyčajní hrdinovia 2021, Marián Kubicsko

Do roku 2022 som vstúpil s knihou slovenskou a to žánrovo mne nevyhovujúcou. Lenže anotácia znela sľubne a tak som dal priestor ďalšiemu spisovateľovi, o ktorom som nepočul. Ako to celé zhrnúť a zostať objektívny, aby neprevládla nechuť k žánru (splatter mi nevadí, hoci je to brak, no rezaný čímsi zvláštnym, to už nie je ono), avšak vyvážená spomienkami na socialistický režim? Nuž nebolo to zlé čítanie, ale ani dobré, štýl je jednoduchý (mať cca dvadsať a čítať túto knihu v tom veku, priadol by som blahom a vysolil päť päťcípych), no v texte prebleskujú sem tam skutočne krásne vety, akoby ich písal niekto iný. Čo si autor mohol odpustiť je postava Joža Fera, naopak, čoho bolo málo, sú scény s nemeckým poručíkom - kvitujem, že adorácia sa nekonala. Pre tých, čo čas života prežili v komunizme, je to o pol hviezdičky lepšie čítanie, preto dávam nezaslúžené štyri päťcípe a to v záujme zachovania objektivity.... celý text

3x Hercule Poirot 3 2019, Agatha Christie

Budem sa síce opakovať, no tretí diel súborného vydania 3x Hercule Poirot je v kvalitnom viazaní, s pútavým obalom a nezameniteľnou vôňou novej knihy. Veľmi dobre sa vyníma v knižnici spolu so svojimi staršími súrodencami 3x Hercule Poirot 1 a 3x Hercule Poirot 2. Sledovať odkrývanie zápletiek z dôb bez počítačov, internetu, mobilov, naopak používali sa pevné telefónne linky, telegramy atď. má svoje neopakovateľné čaro. Atmosféra je starosvetská, v príbehoch nie je žiadna zbytočná brutalita, potoky krvi, detaily mŕtvol, snaha za každú cenu šokovať. Nedávam plný počet, pretože prvý a posledný príbeh, ktorých spoločným menovateľom je Styles sú pre mňa o niečo horšie než iné detektívky s malým Herculom.... celý text

Opona: Poirotov posledný prípad 2011, Agatha Christie

V posledný deň roku 2021 som dočítal posledný príbeh s Hercule Poirotom a popravde nebol som z neho nadšený, skôr mierne rozčarovaný. Niežeby bol zlý, to vôbec, ani to, že prvá vražda sa takmer na stranu presne stane po prečítaní dvoch tretín knihy, ani záverečné vysvetlenie, ale ako celok to akosi nebolo ono. Napríklad ma rozčuľovala Hastingsova krátkozrakosť (ako otcovi dcéry to zas nemožno vyčítať), no to, že ju chvíľu považoval za podozrivú (mala dvadsaťjeden rokov a niektoré vraždy záhadného X sa stali keď bola malým dievčatkom), ma vyslovene iritovalo. Ono to celkovo bola iná "poirotovka", je cítiť, že Agatha túto svoju literárnu postavu nemala v obľube a bola takrečeno rada, že sa jej zbavila a sňala z nej háv nepoškvrnenosti tým, že ju zámerne poškvrnila. Za mňa sa tak príbeh konca jednej legendy nestretol s pochopením, mám radšej iné detektívky s fúzatým belgičanom - sú pre mňa lepšími.... celý text

Hercule Poirot: První a poslední případ 2020, Agatha Christie

Prvý a posledný prípad Hercule Poirota - nuž tieto dve knihy majú spoločnú kvalitatívnu úroveň a z môjho pohľadu nedosahujú k výšinám iných príbehov s malým belgičanom. Spisovateľka nám bystrého detektíva predstaví, nechá ho rozohrať partiu, ktorú privedie do víťazného konta a na druhú stranu nám pani spisovateľka detektíva zoberie spôsobom, s ktorým sa nestotožňujem. V každom prípade však fiktívna postava HP patrila len a len jej a mohla si s ňou robiť, čo uznala za vhodné - a že k nej nemala kladný vzťah, je stará známa vec. Nič to však nemení na fakte, že spoločné vydanie oboch detektívok je krásne prevedené, ilustrované a v knižnici určite vyzerá dobre.... celý text