Ivan F přečtené 1545

Nerilka 1996, Anne McCaffrey

Dostala sa mi do rúk celá séria kníh o drakenoch z Pernu a ja, ako neznalý o čo ide, som si prečítal popisy k jednotlivým knihám tu na DK. Nie som priaznivec fantasy, avšak dávam priestor viacerým žánrom, aby som si rozšíril obzory. Preto som siahol po najtenšej knihe zo série, aby som sa rozhodol či si prečítam aj Dračí let, tým by sa to malo celé začať. Prečítam. Kniha Nerilka nebola zlé čítanie - práveže som ocenil strohosť príbehu - lenže som sa vo svete Pernu neorientoval a určite by mi jeho znalosť pomohla a za druhé, je to kniha o epidémii a očkovaní. Moretu čítať nebudem, mám plné zuby súčasnej pandémie a čítať o fiktívnej epidémii by ma ubíjalo. Lenže autorkin štýl ma zaujal a tak ma Dračí let niekedy v budúcnosti očakáva. Už teraz sa teším.... celý text

Nezkoušej na mě zapomenout 2017, Petr Heteša

Prvé stretnutie s dielom Petra Heteši dopadlo tak nejak neutrálno-priemerne. Postava chlastajúceho, všetko vediaceho a takmer neomylného, rokmi poznačeného a teda pomerne letitého pardála (napriek všetkým negatívam pôsobí na opačné pohlavie ako magnet na železo), to všetko sú ingrediencie drsného detektíva majúceho slabosť pre ženy (zvlášť novinárky), pripaľujúceho si jedno žváro od druhého - tak takáto hlavná postava tu bola už pred sto rokmi a je to obohraná platňa. Vzhľadom na vek autora je jasné, že sa mu noir štýl nevyhol (ani mne) a poznačil ho - v dobrom aj v zlom so všetkým, čo k tomuto štýlu patrí. V príbehu nie je nič prekvapivé, nie je tam jediný zvrat, ktorý by vyvolal aspoň nadvihnutie obočia, prípadne mimovoľne utrúsené "no páni", ale príjemne sa to číta a to je Hetešova najväčšia devíza - vie aj fádne a stokrát obohrané námety príťažlivo nielen napísať, ale aj opísať, sem-tam mierne nechutne. Už viackrát sa mi stalo, že po prvom nevydarenom čitateľskom rande som nadviazal pevný a pomerne nekritický vzťah s dielom jeho/jej autora/ky a práve vďaka výbornej "čítavosti" siahnem aj po inej Hetešovej knihe.... celý text

Pani Branicanová 1988, Jules Verne

Z času na čas sa vraciam k verneovým dielam, pretože majú nefalšovanú atmosféru doby, v ktorej boli napísané. Vždy ide o oddychové čítanie s viac-menej dobrodružným príbehom a sem-tam aj vizionárskym náhľadom. Pani Branicanová je typickou ukážkou Verneho tvorby so všetkými svojimi kladmi a neduhmi, čierno-bielymi charaktermi jednotlivých postáv a najmä s opismi udalostí a krajín, v ktorých sa daný príbeh odohráva - v prípade tejto knihy sú znesiteľne dlhé. Opakované čítanie mi prináša vždy pôžitok (veľakrát si len matne viem vybaviť o čom, tá ktorá kniha je), nakoľko je úplne jasné, kto je dobrý a kto zlý a to, že zlo bude na konci vždy potrestané. Oddýchol som si aj tentoraz, no vzhľadom k rozsahu Julesovej tvorby je pani Branicanová priemernou knihou.... celý text

Rebecca 2020, Daphne du Maurier

Daphne du Maurier som objavil vďaka knihe Hostinec Jamajka a tú som si prečítal cca trikrát. Všetko ma v tejto knihe bavilo a povedal som si, že musím siahnuť aj po inej knihe od Daphne. Prešlo pekných pár rokov než som sa dostal k Rebecce a bolo to tu zas - pocit z dobre napísanej knihy, na ktorej vás štve Rebeccino správanie (mňa určite) a napriek tomu jej držíte palce, aby sa už konečne vysporiadala s hnusnou Danversovou, postavou tak brilantne opísanou, že moje antipatie by mohli byť extra účinným jedom za predpokladu, žeby sa dali pozbierať do nejakého flakónika a použiť. Za mňa určite výborná kniha, ale Jamajka bola prvá. A na pomyslenom piedestáli aj zostane, hoci Rebecca nie je o nič horšia kniha - len som ju čítal až ako druhú. Ak by to bolo opačne, nuž neviem či by sa poradie zmenilo, čaro mora, hoci len okrajovo spomenutého má na mňa magickú moc a v Rebecce chýba.... celý text

Analfabet 2016, Michal Havran

Takto - v našej hlavnej dedine (a nielen v nej) sa odjakživa stretávali rôzne kultúry a zanechali na nej a na nás viac či menej pozitívny, ako aj negatívny vplyv - máme radi guláš aj štrúdľu, nepohrdneme knedľou a cudzinci sú vítaní. Preto dokážeme mnoho tolerovať a nesťažovať sa. Nič na tomto svete a u nás detto nie je čiernobiele, všetko má množstvo odtieňov (nielen sivej, hoci táto farba prevláda) a preto akákoľvek idealizácia akéhokoľvek miesta na svete je smiešna. Havranov pohľad do našej (ne)kultúry je mierne povedané zvláštny, avšak má ťah na bránu. Popri Pišťanekovi (jeho dielo mám skutočne rád) a Rankovovi je súčasníkom, ktorého uvedené vplyvy sformovali a ovplyvnili (ako aj mňa, som citlivý cynik), preto jeho Analfabet (Boh to nie je, on vie čítať aj písať) je (ne)slušnou sondou do duše mesta na Dunaji a štúdiou ľudí, ktorí v ňom žijú. Všetko ostatné v príbehu je len kulisou k vypovedanému. Za mňa určite výrazný literárny počin.... celý text

3x Hercule Poirot 3 2017, Agatha Christie

Poirotove Vianoce 2013, Agatha Christie

Pár dní pred Vianocami som si prečítal knihu o Vianociach. Teda o Vianociach spojených s vraždou v podaní pani Agathy. A že to naťukala na papier pomocou písacieho stroja úplne dobre, o tom svedčí taktiež hodnotenie čitateľov. Dodám len toľko, že Christie aj tentoraz do textu vložila indície, ktoré by vnímavému a na detaily zameranému čitateľovi mali prezradiť, kto je vrah. Lenže ako to býva, aj keď sa človek dovtípi, kto bol páchateľom, tak všetky ostatné detaily obsiahnuté v podobe Poirotovho záverečného monológu (ten si vždy z kníh, kde sa HP objavuje najviac vychutnávam), tak tie si nikto nemôže domyslieť, to ani náhodou. Za mňa výborné čítanie so správnym rozsahom strán - lesy treba šetriť. A hneď mám krajšie sviatky :-)... celý text

Železný polmesiac 2015, Juraj Červenák

Históriu obliehania Nových Zámkov poznám pomerne dobre, takisto aj bitku pri Štúrove (to bol absolútny masaker a Jurajov naturalizmus v jeho opisoch je namieste), takže ma pri čítaní tešilo, že si Juraj nevymýšľa (len trochu prifarbuje) a jednoducho sa drží toho, čo je napísané v kronikách. Takže dej je vopred daný a jedinými obzvláštneniami sú linka pani vlčice Rónay(ovej) a jej nohsledov a samozrejme starý známy čelebi tiež múti vodu, niekedy až moc. Keďže viem, ako to pri obliehaní New Castles bolo, tak ma neprekvapilo uťatie deja takmer uprostred, predsa len to chce minimálne ďalších štyristo strán, aby sa to aj skončilo, hoci mám tušenie, že koniec bude smutný a plný nešťastia - možno sa mýlim. V každom prípade je štvrtý diel historicky verný a je v ňom minimum fantasy prvkov. Mne to nevadilo, avšak Diablova pevnosť bola lepšia, asi preto, že bola vymyslená a nevedel som, čo mám čakať.... celý text

Nakoniec príde smrť 1979, Agatha Christie

Je to typická Agatha v netypickom prostredí starého Egypta, so všetkým, čo k nemu patrilo - intrigy, pretvárka, láska a nenávisť, balzamovanie, obetovanie bohom a samozrejme vražda, vlastne niekoľko vrážd. No a to netypické prostredie mi dosť vadilo, nedokázal som sa do príbehu zahĺbiť a to ma pri čítaní vyrušovalo. Keďže A.Ch. má niekoľko šablón, podľa ktorých písala svoje knihy, tak tu som sa v podstate od začiatku chytil a na konci ma žiadne prekvapenie nečakalo. Bude to tým, že ma prostredie knihy nebavilo a tým pádom ani nerozptyľovalo, premisa a riešenie boli tak povediac na rane. Plusom knihy je aj jej na dnešné pomery strohý stranový rozsah, žiadne rozptyľovanie sa nekoná. Som rád, že som si prečítal aj túto knihu, no určite sa k nej už nevrátim. Od A.Ch, očakávam Anglicko (prípadne inú krajinu), avšak za prítomnosti belgičana, alebo starej dievky Marplovej.... celý text

Betónová blondína 2020, Michael Connelly

V niektorých knihách sa vypijú litre kávy a v niektorých sa pripaľuje jedna cigareta od druhej. Na rozdiel od tých kávových, ma cigaretová séria s Hieronymusom v hlavnej úlohe baví a tretie pokračovanie je príjemná oldschoolová detektívka. Síce je to celé o mnohokrát použitej schéme, kedy detektív naháňa vraha, ktorý je neustále o krok vpred, Harry s čiernymi prehúlenými pľúcami dychčí, no nevzdáva sa a nakoniec sa (tak isto ako čitateľ/ka) dočká tej jednej chyby, toho jedného zakopnutia, ktoré mu umožní byť úspešným lovcom. Skrátka a dobre Michael Connelly píše pútavo, hoc na obohranú tému, predsa len, koľko schém môže mať detektívka? Je ich pár a opakujú sa. Výborné pasáže v knihe sú s expertom Johnom Lockom a Harryho prekáranie s Dolores nemá chybu - napriek tomu, že mi bola protivná, tak som jej fandil a nakoniec mi jej bolo ľúto.... celý text

Láska k životu (5 poviedok) 1958, Jack London

Ve stínu slunce 2020, Jakub Mařík

Počas celej doby som sa (ne)úspešne bránil porovnávaniu s tvorbou Roberta Fabiana, ktorý mi vyšiel ako víťaz. Jeho príbehy majú skvelú atmosféru, viem sympatizovať s postavami a je mi ľúto, ak sa niektorej stane niečo zlé a mať radosť, ak sa im pritrafí niečo pozitívne. Všetko zmienené mi v príbehu od Jakuba Maříka chýba - atmosféra takmer žiadna, postavy ploché, žiadne emócie sa u mňa nekonajú, je mi fuk, čo sa komu stane a ako to celé dopadne. Čoby oddychovka, kde si čitateľ nemusí lámať hlavu vďaka priamočiaremu a jednoduchému deju je to čitateľné, ale raz stačilo. Napriek mojim výhradám si prečítam aj pokračovanie, predsa len každý autor nejakým spôsobom spisovateľsky zreje.... celý text

Mexická vlna 2005, Maxim E. Matkin

Komentár obsahuje jemné vulgarizmy objavujúce sa v knihe. Je to také typicky naše slovenské rozprávanie o tom, ako to bolo nie tak dávno a ako sa to všetko (aj s chybami) recykluje a tým pádom opakuje. Presne tak, ako naše dejiny, nepoučili sme sa a tak s príslovečnou tragikou prežívame životné radosti a najmä sklamania. Kto chce aspoň čiastočne pochopiť slovenský národ, tak táto kniha je akýmsi úvodom k jeho pochopeniu. Literárne je to však slabé a existujú omnoho lepšie knihy, kde sa pranieruje (niekedy aj exaltovane vyzdvihuje, čo mi je záhadou, prečo je tomu tak) tá naša typická slovenská mentalita - so všetkým, čo k nej patrí. Tak, ako k súčasnému slovenskému textu patria vulgarizmy a najmä najtvárnejšie slovo jebať. To má v tejto útlej knižke hojné zastúpenie a najpôvabnejšie je v spojení s vynálezom, ktorý sa volá samojeb. O jeho existencii nepochybujem - myslím tým oboje, slovo aj vynález. Po prečítaní mám však pocit nenaplnenia, asi si ďalšiu knihu od Maxima odpustím.... celý text

Biele ticho 1982, Jack London

Absolútne výborná kniha, neskutočne som si užil každú poviedku a musím napísať, že po mnohých rokoch som konečne dorástol do veku, v ktorom si tvorbu Jacka Londona viem vychutnať. Túto knihu som mal doma dlho predlho a pamätám si, že som sa ju ešte možno v osmičke na základke pokúsil prečítať - nešlo mi to a pocit márnosti vo mne zostal. No a tak sme sa roky rokúce míňali, až sme sa v správnom čase našli. Dnes, ako citlivý cynik alebo cynický citlivec (šmárja, to je teda slovný opis samého seba) Jakovu tvorbu oceňujem a určite sa s jeho dielom stretnem opäť. Už teraz sa teším. Knihu odporúčam všetkým milovníkom snehu a zimy, ako aj dobrodružstiev a výziev prírody z čias, kedy sa na Aljašku nedalo pohodlne doletieť, ale priviesť sa na psom záprahu. P.S. Kedysi som veľmi chcel ísť na Aljašku, avšak keď mi spolužiak, ktorý tam bol poukazoval fotografie, ako je zdecimovaná vďaka spoločnosti Shell, tak už tam ísť nechcem. Nechcem konfrontovať realitu s Jackovými opismi - tie jednoznačne vyhrávajú, vtedy bola príroda viac-menej nepoškvrnenou.... celý text

Nesnesitelná lehkost bytí 2006, Milan Kundera

Niečo viac ako pred rokom som čítal Obraz Doriana Graya a bol som blízko k literárnemu vyvrcholeniu. Vtedy sa nekonalo, no tentoraz s mojím prvým stretnutím sa s Kunderovou tvorbou sa vyvrcholenie konalo. Nesnesitelná lehkost bytí má všetko to, čo od literatúry očakávam - príbeh, tempo, postavy sympatické aj vyslovene vyvolávajúce antipatiu, dej ako aj lyriku a všetko je to namixované v správnych dávkach. Skrátka a dobre, literárne blaho.... celý text

Ukradená banka 2004, Donald E. Westlake

Čím viac kníh som od Donalda Westlakea prečítal, tým viac sa mi vzďaľuje. Nie je to zlé čítanie, to vôbec nie, je to jednoduché, oddychové a mierne zábavné rozprávania o chlapíkovi a jeho patáliách na ceste za zbohatnutím. A to je všetko - jednoduché, oddychové, ale len mierne zábavné čítanie. Škoda, potenciál to má, nápad výborný, len spracovanie ma neoslovilo. Z knihy sa mi najviac páčil záver, ten celkový dojem z knihy vylepšil. Na vyplnenie pár hodín pri cestách do práce a z práce, alebo pred zaspávaním je to fajn.... celý text

Vlk a dýka 2017, Juraj Červenák

Príbeh o tom, ako sám pán notár ťažký prípad vyšetruje a popritom sa aj zamiluje. Vyšetrovanie mu ide od ruky, síce sa sem tam na tŕnistej ceste k zdarnému cieľu občas potkne, ale vždy nájde správny smer. Jeho ľúbostný život novými citmi vzplanie a nie je to ver žiadne sprisahanie, len Amorov šíp ho presne zasiahne, veď nedá sa (v jeho prípade) nemilovať švárnu a lepú devu. V jeho prípade veru nie, somár starý to je, aj s okuliarmi - hoc vtedy vyzerali úplne inak než dnes. Sólo pre notára je super, čitateľ sa mnoho dozvie o histórii, a že jej je požehnane (vrátane povier) na našom, mnoho ráz Tatármi, Turkami, Hunmi a inými pohanmi preoranom, krásnom území tu, priam v srdci Európy. Škoda len, že sme nepoučiteľní a opakujeme tie isté chyby, až sa mi chce napísať, že si túto našu krajinu nezaslúžime. To však nič nemení na tom, že Juraj je príjemný dejepravec/dejaklamec (hoc si mnoho vymýšľa, ale má to svojské čaro) a svedomito ťuká do klávesnice, aby sme mali čo čítať.... celý text

Cesta domov 2020, Sebastian Fitzek

Druhá prečítaná kniha od Fitzeka a rovnaké rozčarovanie, ako pri prvej. Zostáva mi záhadou, čím tento autor dokáže zaujať ľudí, že mi ho viacerí odporúčajú, napríklad: vyskúšaj a uvidíš, nebudeš ľutovať, je to pecka, super, perfektné zvraty a tak podobne ... no a vo výsledku to je akurát tak, že vyskúšal som, neoslovilo ma to, pecka to nie je, ani super, perfektné sú akurát tak zvratky spláchnuté dole toaletnou misou. K samotnému príbehu len toľko: priehľadné od začiatku, otrlý čitateľ krimi premisu uhádne po druhej kapitole, jediné v čom bolo plus je, že v tom kalendárový vrah nešiel sám. No a ešte sa mi páčila obálka, ten malý štvorcový výrez je fakt cool. Uvidím, autorovi dám ešte jednu šancu, do tretice sa hádam trafím do takej knihy, ktorá bude dôkazom, že Fitzek si svoje honoráre zaslúži.... celý text

Udělal jsem to já! 2020, Ed McBain

Ako mi plynula stránka za stránkou som si uvedomil, že som tento príbeh z 87čky kedysi čítal. Ľudská pamäť má tú výhodnú nevýhodu, že je v nej síce mnoho uloženého, ale aj pozabúdaného. Tak som mal o zážitok postarané, pretože som si ani omylom nemohol spomenúť, kto bol vrah - a to kvôli úplne bezvýznamnej veci prišli (hoci len na stránkach knihy) o život štyria ľudia. Salvatore alias Ed neustále dokazuje, že hoci si zvolil pokleslý žáner, tak bol brilantným spisovateľom. Ani jedno slovo pri jeho opisoch mesta, práce detektívov, ich rodín, priateľstiev, starostí a radostí, tak ani jedno jediné slovo nie je zbytočné. Naopak, ak by pridal viac, bolo by to ešte lepšie čítanie.... celý text

Slovensko NOIR 2020, * antologie

Veľmi príjemný zjav na slovenskom literárnom poli. Sú to síce poviedky a k tým ja nemám najvrelejší vzťah, ale obsah a spracovanie knihy je skutočne super. Pre mňa osobne je najlepou poviedkou Vražda v kúpeľnej ulici, to je skutočný majsterštyk. Priaznivcom série o kapitánovi Steinovi a notárovi Barbaričovi dávam do pozornosti poviedku Mátohy na Krížnej, ktorá je sólopríbehom notára v Prešporku a čitatelia sa dozvedia, čo to znamená prefúknuť komín, aby nebuchli sadze. :-) Nie všetky poviedky ma zaujali, ale ako celok hodnotím Slovensko noir skutočne pozitívne.... celý text