JankoStirbey přečtené 249

Stratégia a taktika života 1977, Viktor Pekelis

Netvrdím, že je to zastaraná kniha, asi je v nej stále dosť užitočných rád a pravdivých tvrdení, no od knihy som čakal niečo iné. Autor skôr ukazuje na problémy a hovorí, že sa dajú riešiť, poskytuje aj pár návodov no niečo hmatateľnejšie je nutné hľadať niekde inde.... celý text

Pani Bovaryová 1976, Gustave Flaubert

Prečo nemôžeme byť spokojní s tým čo máme? Mám pocit, že nemá zmysel snažiť sa pochopiť alebo rozumieť určitému konaniu. Kniha vo mne nechala veľa pochybností, mám však pocit, a doslov to vlastne potvrdzuje, že autor čerpal zo svojej skúsenosti, a tak dúfam, že toto dielo nie je definíciou žien.... celý text

Vláda tmy a jiná dramata 1987, Lev Nikolajevič Tolstoj

Zo štyroch ponúknutých drám za mňa vyhráva Svetlo v temnotách, no za ten čas stojí každá z nich, výber neľutujem.

Kočovníci 1972, Zaharia Stancu

Ako to napísať? Pre mňa to bolo na mnohých miestach odporné čítanie, pretože vykreslilo ľudí bez príkras spoločenských zásad. Život vo svojej surovosti. Som vychovaný v nejakom duchu a neviem teraz poprieť svoje zásady, a pochopiť v plnej miere tie, ktoré boli vlastné postavám tohto príbehu. Oni síce pochopili "prežitie", no pre mňa ostávajú odpornými. Práve preto však hodnotím plnou.... celý text

Armance / Lamiela 1961, Stendhal (p)

Armance. Po prvých päťdesiatich stranách sa ma zmocnila doslova zúrivosť. Znovu príbeh o dvoch príliš vznešených komplikovaných dušiach, ktoré sa "obchádzajú". Posledných desať strán vo mne zanechalo neskutočný smútok. Neviem čím si mám tento zážitok vysvetliť. Sú príbehy, ktoré čitateľa obídu, pretože sú jeho osobnosti vzdialené a sú príbehy, v ktorých vidí čriepky svojho bytia. Tieto čriepky potom vyvolajú silný zážitok v rôznych smeroch. Príbeh Armance nie je výnimočný vlastne ničím, len mojim precítením. Lamiela. Toto nedokončené dielo mi pripomenulo Sestričku Carrie. Je však cítiť, že je nedokončené, škoda. Politicko-dejinný aspekt som nevnímal, od toho si postupne odvykám, aj tak sa stále točíme v rovnakom kruhu. (Komentár pre mňa slúži aj ako priestor pre osobné postrehy, preto prosím o zhovievavosť.)... celý text

Okresní město / Hrdinové táhnou do boje / Podzemní město / Vyprodáno 1955, Karel Poláček

Miestami mi kniha evokovala Švejka, a tak neviem či to na čom som sa smial mám považovať za dobovú realitu alebo vďačný terč výsmechu pre autorov. Ku knihe samotnej, Okresní město a Hrdinové táhnou do boje ma bavili, zvyšok som dočítal skôr kvôli osudu postáv. Oceňujem však dobové reálie z C. a K. armády a armádny slang. Skutočným spestrením bol správca/šikovatel Wagenknecht a jeho "metlaři".... celý text

Charaktery 1987, Jean de La Bruyère

Netvrdím, že je to slabá kniha. Skôr obdivujem schopnosť autora zachytiť jednotlivé črty a vytvoriť z nich "zamyslenia", a ešte z toho urobiť zrkadlo spoločnosti. Zároveň však nenachádzam prakticky nič k čomu by rozumný človek nedospel vlastným vnímaním spoločnosti. Tu sa opäť vraciam k povestnej "nadčasovosti". Existuje vôbec niečo také? Mám pocit, že skôr sa len nemení podstata človeka a tým pádom dielo, ktoré zachytí črty človeka, ktoré sú mu vlastné od prírody, získava večný lesk, do doby, kým nedôjde k výraznej zmene podstaty ľudstva.... celý text

Popel a démant 1975, Jerzy Andrzejewski

Veľmi dobre rozohraný príbeh s množstvom zaujímavých osudov, ktoré sa navzájom prepletú, no tu sa moje nadšenie končí. Kniha postupne stráca dych, chýba mi nejaký zámer a z konca som mal pocit akoby autor už nemal chuť pokračovať a tak všetko ukončil na pár stranách.... celý text

V znamení Raka 1960, Mihail Sadoveanu

Čítalo sa to dobre, no niečo tomu proste chýbalo. Páčilo sa mi hlavne vykreslenie vidieka. Príbeh samotný ma ani veľmi nenadchol.

Naše srdce 1970, Guy de Maupassant

Vybral som si túto knihu na základe autora a zistil som dve veci. Guy je skutočne skvelý autor. Dôležitejším zistením však je, že próza bez deja môže existovať a zároveň môže byť pútavá. Je to proste fantastické dielo, od začiatku až po koniec. A tá zmes myšlienok a pocitov, ktorá prichádza počas čítania a po prečítaní knihy. Nádhera.... celý text

Robinson Crusoe 1978, Daniel Defoe

Pri kanibaloch sa ma zmocnil zvláštny pocit. Úprimne som si myslel, že to pre mňa z čitateľského hľadiska dopadne ako verneovka. No kniha ma v dobrom prekvapila a pohltila. Oceňujem aj občasné úvahy, ktoré sú v tomto prípade namieste.... celý text

Ženba / Revízor / Mŕtve duše 1989, Nikolaj Vasiljevič Gogol

Ruské majstrovstvo vo svojej plnosti. Jedinou škodou sú chýbajúce časti v Mŕtvych dušiach. Nejdem písať svoje dojmy, ponechávam len pasáž, ktorá na mne zanechala silný dojem: "Oduševnený mládenec by sa dnes s hrôzou odvrátil, keby ste mu ukázali jeho portrét v starobe. A preto si berte so sebou ľudské city na cestu z nežnej mladosti do drsnej a krutej dospelosti, nenechávajte ich ležať popri ceste, lebo potom ich už nebudete môcť zdvihnúť. Staroba, ktorá vás čaká, je hrozná a príšerná a nič z minulosti vám nevráti, nič! Aj hrob je od nej milosrdnejší, na hrob sa napíše: Tu odpočíva človek, ale z chladných, bezcitných čŕt neľudskej staroby nevyčítate nič."... celý text

1984 2020, George Orwell (p)

Silný zážitok. Neviem či som jediný, depresia na mňa doľahla hneď na začiatku knihy. So svojim idealizmom som sa na to nikdy nepozeral až tak drasticky, ideálny stav asi neexistuje nikde. Ponechávam bez ďalších úvah, odporúčam prečítať každému.... celý text

O ženskej skazenosti 1984, Decimus Iunius Iuvenalis

Ale, prečo? Náhodou je to vcelku vtipné, aj keď miestami priostré a príliš otvorené, nič pre nežné povahy. Na jednej strane môžeme vnímať toto dielo ako urážku, no môžeme ho brať aj ako zveličenú realitu. Iné diela autora som zatiaľ v rukách nemal, no z doslovu dedukujem, že dielo je považované hlavne za zveličený obraz doby vzniku a vtedajšej morálky a v iných prácach autor vraj neobchádza ani mužov, kým však neprečítam tak nepotvrdím. Určite by som však knihu neodsudzoval, každému nie je dané ospevovať krásu a lásku.... celý text

Krívajúci veľkomožný. Čudáci 1977, Alexej Nikolajevič Tolstoj

Čo napísať k tomuto dielu? Vlastne dvom. Prvé ma vôbec nenadchlo, spočiatku ma nudilo lebo som sa nemal vôbec čoho chytiť a celkovo si z neho aj tak nič neodnášam. A druhé? Do neho som sa začítal s chuťou, no neviem čo mi chcel autor povedať. Povery, vzťahy, vypočítavosť, nemravnosť, závisť? To všetko tam bolo, no ako celok je to len akýsi ďalší príbeh. Dejinný kontext ani nič podobné som neskúmal.... celý text

Sestřička Carrie 1957, Theodore Dreiser

Úprimne, neviem čo napísať. Dielo na mňa zapôsobilo ako studená sprcha, no v podstate ma len doviedlo späť na starú cestu a opätovne mi otvorilo oči do reality. O čo menej deja, o to viac psychológie. Autorovi nemám čo vytknúť.... celý text

Precitnutie 1977, Larisa Michajlovna Rejsner

Pre mňa veľmi slabá kniha. Občas som mal pocit akoby sa autorka strácala v opisoch. Netvrdím, že sa to nedalo čítať, no pripomenulo mi to moje vlastné snahy o opis osôb, kedy píšem, no aj tak nedokážem vykresliť človeka takého akým je. Kniha ma viac-menej nudila.... celý text

Ipova smrť 1976, Titus Popovici

Niekde som čítal, že koľko kníh prečítam, toľko životov som prežil. Po tejto knihe mám pocit, že práve toľko životov som neprežil. No späť k dielu. Keby som to mal k niečomu prirovnať tak by som nemusel chodiť ďaleko, ihneď po nájdení vojaka som si spomenul na Bukovčana a jeho kohúta ktorý má zaspievať. Kniha je ladená skôr vtipne, pretože rozprávačom je dieťa. Najkrajšie bolo vykreslenie charakterov pri rozhodovaní, strohé no trefné.... celý text

Synnöve zo Solbakkenu 1980, Bjørnstjerne Bjørnson

Slabý milostný príbeh so sladkým koncom. "Takk for sist!" (Vďaka za posledný raz, ku tejto knihe sa už určite nevrátim.)

Garibaldýnka 1966, Elio Vittorini

Rýchle úsmevné čítanie o jednom vojačikovi a jednej staršej dáme.