JankoStirbey přečtené 249

Profesor Nečin 1981, Heinrich Mann

Fantastická "komédia". Zvrat vo vývine situácie v klube ma odrovnal. Môžem len odporúčať.

Nové povídky Ninoně 1933, Émile Zola

Tak nič moc, no. Čakal som od toho viac, oslovili ma snáď dve, možno tri, poviedky.

Premrhaná sila 1978, Panas Myrnyj

Moje predsudky našťastie nezvíťazili a zmes príbehov na začiatku knihy sa postupne spojila do jedného životného osudu. Nádherné dielo pri čítaní ktorého sa vo mne opäť rozvírilo množstvo starých otázok. Lepší názov by som tejto knihe asi nevymyslel, no už ten predznačuje trpký koniec, v ktorého nenaplnenie sa som tajne dúfal.... celý text

Bludička 1977, Willem Elsschot (p)

Mal som chuť napísať, že ide o "príbehy z krvilačného obchodníckeho prostredia", to by však znelo príliš brutálne. Skôr je to zbierka piatich pútavých príbehov z obchodníckeho sveta, ktoré vás po prvých niekoľkých stranách úplne pohltia vďaka schopnosti autora veľmi zaujímavo načrtnúť problém a postupne sa dostať k jeho rozuzleniu s pomocou vtipu. Posledný príbeh trochu vybočuje, nepripadal mi až taký zaujímavý, no svojou podstatou bol omnoho krajší a z neho pochádza aj citát, ktorý si snáď zapamätám: "Skutoční priatelia nepotrebujú záruky ani upomienky."... celý text

Slepý muzikant 1970, Vladimir Galaktionovič Korolenko

Ja viem, že je to skôr taká rozprávočka, a asi preto som ju čítal s akousi pohodou. Nehovorím, že som to hltal, no čítalo sa to dobre. Asi v živote každého z nás príde fáza, v ktorej sme podobnými slepcami a musíme otvoriť myseľ, aby sme uvideli svet okolo seba.... celý text

Záhrada, popol 1988, Danilo Kiš

Proste poviedky. Zaujala postava "vyšinutého" otca, ako aj strana venovaná vymenovaniu kvanta prídavných mien. Do mojej pamäti sa však kniha nevryla.

Jarný deň 1957, Ciril Kosmač

Začínam mať pocit, že juhoslovanskí spisovatelia nepoznajú radosť. Nič iné vo mne toto dielo nevyvolalo. Zas jeden životný príbeh, nie obyčajný, no ani nijak vybočujúci z radu iných.... celý text

Můj strýc Odysseus 1983, Jiří Marek (p)

Úprimne som v našej (ČS) tvorbe nečakal takýto zjav. Na každé pokračovanie v čítaní knihy som sa neskutočne tešil, pretože autor ju napísal tak bravúrne, že vždy sa dalo čakať nejaké skvelé zábavné dobrodružstvo. Zároveň musím podotknúť, že nad knihou som sa takto už dávno nepobavil. Kniha mi trochu pripomenula Miláčika, no tu som necítil odpor voči hrdinovi, asi vďaka jeho triezvemu, a vlastne spravodlivému, pohľadu na svet. Excelentné dielo, odporúčam.... celý text

Umírala mladičká 1946, Frans Eemil Sillanpää

S tým čo tu väčšina napísala sa akosi nedokážem stotožniť a z toho dôvodu asi tiež nedokážem pochopiť náhľady niektorých ľudí na určité javy v živote. Ide skutočne o melancholický, pre mňa až depresívny príbeh, o to výraznejších je tých pár čriepkov šťastia. Náladu nezlepšuje ani v deji všadeprítomná samota, proste tam je aj keď je na scéne postáv viac. No zároveň sa nedá povedať, že by som pri čítaní cítil smútok, len na konci som cítil nenapraviteľnú krivdu. Knihu som však zhltol a výber neľutujem, možno ma autor nedonútil uvažovať nad cenou života, no upriamil moju pozornosť na iné zásadné problémy.... celý text

Můj chlapec a já 1987, Jaromíra Kolárová

Mňa na knihe nadchol práve ten "chaos". Ide o akúsi spleť asociácií. Aj nám sa bežne vynárajú spomienky pri pohľade na nejakú vec, započutí nejakého slova, návšteve nejakého miesta, prichádzajú náhle a vlastne neusporiadane, tak ako je to tu. Tým je táto kniha výnimočná, aj ja som sa v nej spočiatku strácal, no po začítaní sa som našiel jednotlivé dejové línie a vedel som kde sa s autorkou na jej ceste nachádzam, vlastne v jej spomienkach. A postrehy jej syna? Dávajú tomu akúsi dynamiku. Keby bol ten príbeh napísaný lineárne, bol by to len jeden z mnohých príbehov, takto toto dielo vyčnieva.... celý text

Starý Jariabka 1942, Charles Louis Philippe

Trampoty pána kováča. Úprimne, tak nudnú a nezáživnú knihu som už dlho nečítal. Na to že treli biedu sa v knihe až príliš často hovorí o jedle, varení a jedení. A keď som si pri vkladaní knihy do databázy prečítal informáciu na prebale tak som sa úprimne zasmial, chudák, kto to v tej dobe skrze ten popis kúpil.... celý text

Achillovy paty evoluce 2021, kolektiv autorů

Rád by som si vypočul názor evolucionistov na argumenty uvedené v tejto knihe. Pre Bibliu však tejto knihe nemôžem dôverovať, pretože nie je tým za čo je v tejto knihe považovaná.... celý text

Vzbúrenci 1952, Honoré de Balzac

Ide hlavne o ľúbostný príbeh a revolučné intrigy, vcelku čítavé, no nie až tak zaujímavé. Autorovi sa však celkom dobre podarilo vystihnúť postavu slečny de Verneuil a podchytiť prostredníctvom nej mnohé črty ženskej povahy.... celý text

Borovice, která se smála 1964, Justinas Marcinkevičius

Svižné čítanie. Jednoduché a vtipné rozprávanie a zamyslenie sa rozprávača nad svojim umením a cieľom svojho bytia. Za skutočný klenot ukrytý v knihe považujem krátky denník rozprávačovho otca, ten vystihol skutočne mnohé.... celý text

Matka 1952, Maxim Gorkij (p)

Prebehol som si komentáre a ostal som v rozpakoch čo ku knihe napísať. Číta sa svižne, no postava matky mi skôr prekážala. Postava Pavla bola pre mňa osobne uveriteľnejšia, pretože podobne odhodlaného človeka som poznal, aj keď v inom smere. Vykresliť postavy sa autor pokúšal, no nezvládol to natoľko aby mi na nich záležalo. Myšlienky vložené do knihy sú pre mňa zásadné, no dej v ktorom sa nesú je viac rozprávkový a v podstate naivne šťastný, tu nehovorím o osudoch postáv ale slede udalostí a zobudení sa. Celkovo by som knihu chápal ako povinné čítanie pre Komsomol a určite nie ako súčasť skupiny najumeleckejšej, teda sovietskej literatúry, ako je uvedené na obálke knihy, kedy už len tvrdenie samotné o sovietskej umeleckosti je smiešne. Pobavil ma komentár v ktorom sa čitateľ snaží zistiť o akú továreň ide, načo? Toto dielo nestojí ani tak na deji ako na posolstve ktoré nesie, posolstve vykorisťovaných pracujúcich a pracujúcimi sú všetci, bez ohľadu na odbor alebo továreň. Inak však spomenutému zhodnoteniu knihy rozumiem.... celý text

Morská obluda 1985, Jules Verne

Mňa táto kniha skutočne bavila a prakticky som ju zhltol, rozhodne mi sadla viac ako Barsacova výprava. Stále som sa však nedostal k autorovým majstrovským dielam, uvidíme.... celý text

Nepokojná rieka 1949, Leonid Maximovič Leonov

Pre mňa osobne nezaujímavá kniha, číta sa relatívne rýchlo, no nenadchla ma.

Smíření 1987, László Németh

Čo napísať k tejto knihe? Prvý krát som si položil otázku, či autor, ktorý napíše podobné dielo skutočne rozumie inému svetu a inému vnímaniu sveta a je schopný chápať ostatných alebo je to len nejaký dojem a jeho schopnosť logicky vyskladať osobnosť. Akým je vlastne majstrovstvom vyskladať postavu, jej dušu a jej vnímanie a postoje tak aby pôsobila hodnoverne a dojmom, že skutočne existuje, je uveriteľná a uchopiteľná. Pretože je to práve osoba hlavnej hrdinky, čo ma na tejto knihe nadchlo a viedlo k smutnému konštatovaniu, že ide o neuveriteľné dielo, ktoré má pre mňa svoj veľký význam, no bohužiaľ prichádza neskoro, aspoň preto, čo sa stalo a nemuselo, keby prišlo skôr, aj keď je otázne do akej miery by som bol schopný precítiť jeho krásu a niektoré myšlienky, ktoré by bez určitých skúseností pre mňa neboli také zásadné a hlavne pochopiteľné. Neviem opísať dojem a ani pocity, ktoré vo mne táto kniha zanecháva, no svojím obsahom sa postupne priblížila k tomu najlepšiemu čo som doposiaľ čítal. Môj názor je silne subjektívny, pretože stále vo mne rezonujú určité veci, a preto si myslím, že pár rokov dozadu by som v tejto knižke nenašiel to, čo som v nej našiel teraz.... celý text

Dom v stráni 1935, Martin Kukučín

V knihe som našiel mnohé, hlavne pravdy platné aj za behu súčasnosti. Zo školy, z výkladu učiteľov, si knihu pamätám inak. Nedá mi nezacitovať "Inde rozkazuje každý a neposlúcha nikto.", to mi pripomenulo moju prácu. A druhý, "...jednakí sme, ale na svete tomto nie sme jednakí. Ani nikdy nebudeme, nikdy! -...nech budú vysokí a mocní, ktorí rozkazujú, a zas nízki, ktorí žiadajú a poslúchajú."... celý text

Siegfried a Limuzinsko 1970, Jean Giraudoux

Nechcem kaziť hodnotenie knihy, no mne tento štýl asi nesedí, v knihe som nenašiel nič čo by upútalo moju pozornosť aspoň na okamih. Proste som nebol schopný nájsť v nej krásu. Na koniec knihy som sa tešil len preto aby som ju mohol odložiť a zobrať inú, bohužiaľ.... celý text