Jokookno
přečtené 121
Písečný muž
2013,
Lars Kepler
Ak nečakáte viac ako nič, tak u tejto autorskej dvojice to určite dostanete. Ak Vám stačí, že si napríklad jedna z postáv po troch dňoch povie: ,,je načase ten mikrofón vyzvracať", vezmite na to Iberogast, že to dokáže a potom ste na tých správnych stránkach. Nič je možné. Aj v štvrtom pokračovaní mi je úplne jedno, ako to celé skončí. Je mi hotový bublifuk osud postáv, koľko mŕtvol mi naservírujú a ako šokantne to má pôsobiť. Pretože je to duté prázdno. Nič nieje nemožné. To sme si vraveli už v materskej škôlke, keď sme sa navzájom medzi sebou presviedčali, kto má doma väčšie zviera. Samozrejme že najväčší borec mal pod stolom rodinku hrochov a svoju pravdu sa snažil dokázať argumentami tipu: ,,... a myslíš že prečo bývame na prízemí, ha? Aby sa neprepadli cez dlážku! To dá rozum.'' A rovnako Kepler vymyslí nejaký záver a na ňom stavia príbeh. A je mu úplne jedno ako dokráča ku koncu. Hlavné je, že tam tak ňák a akosi je. Navyše jazyk akým sú keplerovky písané je ako toaletný papier z Jednoty za 15 centov - 400 útržkov úplne nanič. Jediná vec, ktorá je na tejto akože severskej detektívka mrazivá je kalkul s akým je napísaná. Ale to na hviezdičku nestačí.... celý text
Svědkyně ohně
2012,
Lars Kepler
Vzal som poprvýkrát vlastnú knihu do kníhkupectva. Musel som skontrolovať, či mi Ježiško nenadelil pod stromček nejakú pančovanú čínsku kópiu slávneho Larsa. Žiaľ všetky sú úplné rovnaké. Toto nieje severská detektívka. Toto nieje ani detektívka. Toto je nič. Ťažko sa číta niečo čo si sám autor po sebe zjavne neprečítal. A tak je vysledok ešte horší, akoby sa Z. Troška rozhodol režírovať Pána prsteňov. Slovami nesmtrteľných: Vidím veľký špatný.... celý text
