Jokookno
přečtené 121
Na křídlech ptáků
2015,
Miroslav Miky Marusjak (p)
Krásna kniha, kde slovo je obraz, obraz je slovo, ktoré má vďaka Mikymu zase svoju chuť, vôňu, farbu a zmysel. Ťažní vtáci haiku majú svojho guru. Tiahnu dobrým smerom. Do hladných očí.... celý text
Route 60
2020,
Miroslav Miky Marusjak (p)
Poctivé básne zo starej beatnickej školy. Díky za svet tulákov na dlani, svätcov za obzor všednosti , poslov dobrých správ, ktorý sú na ceste k svojej blaženosti. Díky za vyvrhnutý svet na periférii existencie plnej slnečníc, za "pochcané kolo" našich nádejí, za nadýchnutie sa skutočných slov. Díky. Poza túto školu chodiť nebudem.... celý text
Čtenář z vlaku v 6.27
2015,
Jean-Paul Didierlaurent
Akoby si nevyspatý Bohumil Hrabal zašiel s Améliou k Zlatému tigrovi. Príjemná predstava do okamihu, než si objednajú 2x 3 deci mlieka. Napriek tomuto faux pas toto stretnutie nieje zbytočné a je to tichá radosť, že po svete stále pobehujú nové verzie pábiteľov. Pretože ak mi táto kniha niečo pripomínala, tak Príliš hlučnú samotu. I keď k jej genialite bude musieť Jean-Paul vypiť ešte veľa litrov mlieka.... celý text
V korunách stromov
2020,
Richard Powers
Ako sa "pomstíte svetu" , keď vám pánboh vezme nohy? Vymyslíte niečo, čo chcú ostatní natoľko, že sa dobrovoľne vzdajú vlastných krokov a vymenia Veľkú matku za inú magna mater. Aj o tom je kniha. Ľudstvo, ktoré už dávno prekonalo Nohavicov Bod Zvratu, na semafore mu svieti jasné finíto a napriek tomu si naďalej naivnou kriedou kreslí budúcnosť. Aj o tom je kniha. Chválim prekladateľa pána Marca a vydavateľstvo za skvelú prácu. Aj o tom to je. Kniha vonia drevom. Príbehom. Príbehom "dostatočne smutným, aby umlčal sťahovavé vtáky". Svoje korene si človek ani strom nevyberie. To ostatné už je na ňom. Ak môžete, aspoň na chvíľu ktorá nemá brehy vylezte do koruny stromu a nechajte za seba premýšľať vietor, zatiaľ čo vám bude do tváre padať "hanblivý dážď". Aj o tomto je táto Kniha. Skúsiť sa naučiť "obyčajné" veci.... celý text
Paganiniho smlouva
2011,
Lars Kepler
Naozaj som im držal palce. Vravel som si, že tak slávne spisovateľské duo nemôže napísať dve hlúposti za sebou. Po Hypnotizérovi a Paganiniho zmluve moja nádej zakopla a spadla pekne na... ... mimochodom zakopávanie, potknutie sa, pošmyknutia sú najčastejšou činnosťou postáv. A keď Joona niekoho rýchlejšie prenásleduje, môžte si byť istý, že minimálne podkĺzne. Spoiler: Ak teda nedostane migrénu. Nie vážne. Toto je celé zle. Chcel som dať bod aspoň za ilustrácie, ale tie tu žiaľ chýbajú. Rovnako ako zmysluplný dej, uveriteľné dialógy, napätie, humor alebo postavy, ktoré vo Vás vyvolajú aspoň minimálne emócie. Takto je to naozaj iba tupé dívanie do stránok. Až si vravím nakoľko je to mizerne napísané a koľko tomu pomohol preklad, ktorý akoby niekto prepisoval z Google prekladač. Jediné čo ma pobavilo je záver knihy ( obávam sa však, že tak to myslené nebolo) V stručnosti : hlavný mafiózo a priekupník zbraní, ktorý mi skôr pripomína veksláka s bonmi na bratislavskej hlavnej tržnici nechá uniesť na svoju ohromitánsku jachtu chlapíka trpiaceho chronickou nespavosťou ( ten si len tak mimochodom čerstvo unesený schrupne vo vrtuľníku a stratí tak prehľad o svojej GPS) aby mu podpísal dokument a pobozkal ruku. Už už to vyzerá, že to klapne. Potom mu ale osud do plánov hodí vidle, takže ho naháňa po lodí a dožaduje sa pobozkania. Vravím ze je to mafiózo. To už ale Joona skáče zo svojho člnku rovno na palubu stometrovej jachty a začne krutý boj s dvojčlennou posádkou. Keď už máme strach či dobro zvíťazí vezme k sebe Joona zbraň ešte teplú od kolegových rúk a jediným a zároveň posledným nábojom všetkých odstrelí. Aj mňa.... celý text
