Knihochod
přečtené 234
Od oltáře do Santiaga aneb na svatební cestu pěšky
2020,
Lukáš Hanuš
Toto je jedna z tých knižiek, ktorú som si kúpila len preto, že ma zaujal jej názov a bola som veľmi zvedavá, či to nebude jeden z tých názvov, ktoré čosi hlásajú, avšak realita je úplne odlišná. S potešením môžem konštatovať, že kniha je naozaj o tom, o čom vypovedá aj samotný názov! Zo začiatku ma troška vyplašila dĺžka, keďže čítačka mi hlásila číslo veľmi blízko päťstovky. Veľkým plusom však je, že kapitoly sú naozaj kratučké, takže stránky krásne ubiehajú ani človek poriadne nevie ako. Priznávam, od samého začiatku som sa nenudila a premýšľala, ako to celé nakoniec s touto dvojicou skončí a či do toho Santiaga naozaj dôjdu. A ak dôjdu, tak či nebudú zrelí tak na okamžitý rozvod. Ako to naozaj dopadlo Vám nenapíšem, pretože to by ste potom nemali dôvod si tú knižku kúpiť a sami prečítať. Kapitoly sú písané ako z pohľadu Jany, tak aj Lukáša, čo mne veľmi vyhovuje. Bavili ma ich myšlienkové pochody, ich konverzácie a to všetko, čo zažili. Taktiež veľmi chválim dodatky z denníkov, ktoré si počas cesty naši pútnici písali. A priložené ilustrácie boli taktiež veľmi výstižné a komické - v dobrom zmysle slova, samozrejme. Uznávam, že to miestami bolo o tom istom stále dookola, no netreba sa tomu čudovať, keďže je v knižke popisovaný každý jeden deň ich cesty - od začiatku až po koniec. A to sa, hold, niekedy nevyhne jednotvárnosti. Veľmi som rada, že som na túto knižku narazila, pretože je vyslovene oddychová, no i tak dokáže zaujať svojou nezvyčajnou témou. Takže ja bez strachu odporúčam!... celý text
Zlodejka otcov
2018,
Monika Macháčková
Asi už som vážne zaujatá voči všetkému, čo má na sebe označenie "Evitovka", pretože sa mi ani táto knižka jednoducho nepáčila a jej celková téma mi prišla tak obyčajná, že naozaj nerozumiem, prečo sa niekto rozhodol napísať o tom celú knižku. Popravde, zrejme ma to mohlo napadnúť hneď na začiatku, že to bude príbeh tohoto rázu ale ono nie. Aj napriek mojej minulosti s Evitovkami som si stále prechovávala naivnú nádej, že to možno bude úžasná knižka, ktorá ma posadí na zadok. Avšak skôr, ako sa pustím do toho, čo ma na príbehu ako takom vyslovene štvalo musím povedať, že autorka vôbec nepíše zle. Jej štýl písania mi veľmi sadol, čítalo sa to veľmi dobre a našla som aj zopár naozaj krásnych myšlienok s ktorými som sa plne stotožňovala. Žiaľ, celé to zatienila téma príbehu, ktorá mi vôbec nepripadala taká dychberúca alebo neobyčajná, že by o nej nutne musela existovať knižka. Hlavná zápletka, podľa ktorej sa aj knižka volá, nebola vlastne absolútne žiadnou zápletkou, keďže som jej vývoj odhalila v tom istom okamihu v ktorom aj začala a naivnosť hlavnej hrdinky som absolútne nepobrala, keďže bola najnaivnejšia zrovna v takých momentoch, kedy bola pravda zreteľne viditeľná, no ona ju jednoducho ignorovala, pretože inak si to naozaj nedokážem vysvetliť. Takže nie, túto Evitovku opäť odporučiť nemôžem, pretože to jednoducho nie je knižka, ktorá by Vám mohla aspoň niečo málo do života dať.... celý text
Než potkala mě
2018,
Julian Barnes
Môj vzťah s Odeonkami sa nedá jasne definovať, pretože niektoré mi nevadia, no pri niektorých premýšľam, ako niečo také mohol daný autor napísať. S poľutovaním musím konštatovať, že táto knižka patrí do kategórie číslo dva. Podľa anotácie - pod ktorou by som si ani v najmenšom nedokázala predstaviť to, o čom knižka reálne bola - mi prišla zaujímavá. Predsa len, keby tomu tak nebolo, tak by som si ju určite nevybrala. Pravdepodobne prvým varovným signálom, ktorému som mala venovať trošku pozornosti je fakt, že som sa od samého začiatku jednoducho nedokázala začítať a plne sa na príbeh sústrediť, takže si mnoho vecí nepamätám. Skôr iba tie bizarnosti, ktoré som jednoducho nedokázala spracovať. A uznajte, že pri knižke, ktorá má čosi máličko cez 200 strán, no človek i tak úplne nechápe jej pointu a dôvod vzniku, je to trošku problém. Čo som ale teda z toho mála, čo sa mi v hlave udržalo, pochopila, príbeh rozpráva o chorobne žiarlivom človeku, ktorému sa hlavou preháňa jedna absurdná myšlienka za druhou a neustále rieši bývalých milencov svojej manželky z čias, kedy sa ani nepoznali, čo mne osobne príde pritiahnuté za vlasy. Ani jeho konanie vo všeobecnosti mi neprišlo príliš realistické a ten koniec, ten som už vôbec nepobrala a ešte niekoľko hodín sa mi v mozgu pretáčali presýpacie hodiny, ktoré nakoniec vyústili v jeden obrovský error. Áno, až do takej miery to môj mozog odmietal spracovať. Každopádne si asi dokážete, podľa vyššie napísaných riadkov, predstaviť, aké sú moje celkové pocity z tohto literárneho počinu. Neviem, možno je to čisto iba vo mne, že som posolstvo príbehu nepochopila alebo pochopila úplne zle, no odporučiť Vám ho jednoducho nemôžem. A popravde, ani nechcem.... celý text
Chlapci a chlapi
1989,
Karel Štorkán
O existencii tejto knihy som nemala najmenšie tušenie. To sa však zmenilo, keď som nastúpila do práce a moja úžasná kolegyňa ma vyviedla z omylu. Seriál natočený podľa tejto knižnej predlohy som za celý svoj život videla niekoľkokrát spolu s mojim tatinom. A už od malého dievčatka ho zbožňujem (síce som nemala absolútne tušenie o čo v ňom ide, ale boli tam krásni chlapci) a keď ho dávajú v telke, vždy sa ku nemu rada vrátim a pozriem si ho znova. Táto kniha nie je ani v najmenšom niečím výnimočným. Štýl, akým je napísaná je taký úplne obyčajný a čo sa týka celkového deja, ten sa od seriálu neveľmi odlišuje (práve ho davájú každú sobotu v telke, takže môžem zvesela porovnávať). V normálnom prípade by som tento skvost zaradila do pomyselnej poličky “neurazí - nenadchne”, avšak skrz veľmi veľkú nostalgickú hodnotu hodnotím tak ako hodnotím.... celý text
10 rande naslepo
2020,
Ashley Elston
Sophie už sa nemôže dočkať, ako strávi vianočné prázdniny v spoločnosti svojho priateľa. Avšak ten by si dal od ich vzťahu najradšej pauzu, tak sa Sophie so svojím zlomeným srdcom uchýli k starým rodičom, ktorých dom je plný rodinných príslušníkov. A aby toho nebolo málo, stará mama vymyslí plán, ako jej srdce dať do poriadku - v priebehu nasledujúcich desiatich dní absolvuje desať rande naslepo, ktoré dohodnú jej príbuzní. Sophie to znie ako najhoršie vianočné prázdniny. Ale čo keď nakoniec budú tými najlepšími? Po zvyšných knihách, ktoré som čítala v rámci svojho Adventného čítania, som sa do tejto púšťala bez akýchkoľvek väčších očakávaní. Musím ale podotknúť, že som i tak bola veľmi milo prekvapená. Toto dielo je nádherné, ako po vizuálnej stránke, tak aj po tej obsahovej a naozaj som sa veľmi príjemne bavila. Aj ma na to tie Vianoce trošku viac navnadilo. Je to veľmi oddychové čítanie, ktoré, KONEČNE, neobsahuje žiadne životné tragédie. Kde sú všetci spokojní, zdraví, šťastní. Presne takúto knižku som, po všetkých tých, životnými katastrofami popretkávaných, potrebovala. Postavy boli úžasné. Každá jedna. Najviac ma asi prekvapila hlavná hrdinka, ktorá bola veľmi príjemná, milá, dobrá a nechovala sa ako rozmaznaný zasran. Ostatní jej rodinní príslušníci ma tiež bavili. Ja sama pochádzam z veľkej rodiny, takže som sa do hlavnej hrdinky vedela vcítiť. A chlapci na dohodnuté randíčka, to je kapitola sama o sebe a ich popisovanie by bolo na dlhú dobu. Avšak v skratke môžem povedať, že svojskosť každého z nich ma neuveriteľne bavila. Až na Grffina. Ten by akurát tak zaslúžil pár faciek. Pokiaľ hľadáte príjemné oddychové čítanie, ktoré Vás pobaví a nevenuje sa otravnej hlavnej hrdinke, ktorá by si zaslúžila preplesk, toto je presne ono. Za seba môžem jedine odporučiť.... celý text
Sněží, sněží...
2015,
Lauren Myracle
Tri Vianočné príbehy, odohrávajúce sa v malom mestečku uprostred snehovej búrky, jasne dokazujúce, že nie vždy to, po čom človek túži, je preňho to pravé. Priznám sa, že som túto knižku už dávnejšie čítala, avšak nepamätala som si z nej absolútne nič. A ešte ma aj zmiatol film na Netflixe. Ako som už písala v inom príspevku, často poviedkové knižky nevyhľadávam, pretože ma trošku irituje fakt, že na seba tie jednotlivé poviedky nenadväzujú. Ale teda iste mnohí viete (a tí, čo neviete, tak sa práve dozviete), že tieto tri kratučké príbehy sú istým spôsobom prepojené a za svoju osobu musím povedať, že to pre mňa bolo príjemné opätovné zistenie. Tým, že každú z poviedok napísal niekto iný, aj moje sympatie voči každej z nich kolísali, no začnem teda pekne-krásne poporiadku. Prvá poviedka ma veľmi prekvapila. Bola vtipná, milá, svižná, celý dej krásne plynul a mne sa ani v jednom momente nestalo, že by som uvažovala nad tým, či by nebolo to či ono lepšie, keby sa stalo inak a podobne. Postavy mi boli veľmi sympatické a štýl autorky mi sadol výborne. Čo sa druhej poviedky týka, myslela som si, že je to pre mňa jasná istota, pretože ju napísal John Green a pár jeho knižiek mám naozaj rada. Ale pri čítaní tohto jeho krátkeho počinu som si nebola úplne istá, čo si o tom mám myslieť. Nedokázala som sa poriadne začítať a postavy boli také akési nemastné-neslané. A tretia poviedka bola z môjho hľadiska úplne príšerná, najmä kvôli hlavnej hrdinke, ktorá nemyslela na nikoho iného iba na seba, čo ja veľmi nemám rada. Tiež som trošku dúfala, že to celé bude aspoň trošku vtipné. Nuž, dúfala som zbytočne. Keď teda vezmem v úvahu všetky kritériá, knižku hodnotím ako taký ten obyčajný priemer, ktorý neurazí avšak ani nenadchne. Možno mladšieho čitateľa s ešte trošku naivným zmýšľaním.... celý text
S láskou tvůj Santa
2020,
S.A. Domingo
Vianoce už sú takmer za dverami ale Angel nemá čas sa na ne tešiť. Musí sa učiť na prijímačky, ktoré sa nemilosrdne blížia a k tomu pomáhať pri organizovaní školskej vianočnej benefície. Jedinú radosť jej v tých dňoch robí tajný Santa, ktorý jej zanecháva drobné darčeky spolu s adventným kalendárom plným rôznych úloh, ktoré majú otvoriť Angel srdce. Nech sa táto knižka tvári ako chce vianočne, nech pôsobí zaujímavo a má nádhernú obálku, ten dej to proste a jednoducho celé pokazil. Podľa názvu by som čakala úžasnú romancu, kedy hlavná hrdinka dostane záhadný adventný kalendár a bude intenzívne pátrať po človeku, ktorý jej ho podaroval. No, ničoho takého som sa nedočkala. Dej sa prakticky celý točí okolo toho, ako sa protagonistka učí na prijímačky a pomáha organizovať benefičné akcie v rámci školy. Avšak to, že tajný Santa jej nadelil veľmi nápaditý adventný kalendár a ona vlastne nevie, kto ten neznámy je, sa rozoberá len veľmi okrajovo a úplne minimálne. Čo, vzhľadom na samotný názov, mi pripadá zvláštne. A to aj napriek tomu, že som údajného "tajného Santu" odhalila už v prvej kapitole. Keď sa povenujem hlavnej protagonistke, tá bola tak dokonalá, až to bolo otravné. Dokázala všetko úplne sama, nikdy sa nestalo, že by sa jej niečo nepodarilo a aby som nezabudla, ešte ani neštudovala medicínu a už vedela SPRÁVNE stanoviť diagnózu pacienta. Odhliadnuc od tohto všetkého, bola mi veľmi nesympatická a ani ostatné postavy ma ničím nijako špeciálne nezaujali, že by som si ich dokázala obľúbiť. Pokiaľ nechcete dostať alergiu na slovíčko "maminka" a "tatínek", tak po tejto knižke neodporúčam siahať, pretože ich je tam požehnane a obmena sa objavila maximálne päťkrát. Aj to neviem, či náhodou nepreháňam a teda nebudem klamať ak poviem, že ma to extrémne rozčuľovalo. A to množstvo prekladových chýb - jedno veľké frustrované ACH! Tento literárny počin jednoducho nemôžem odporučiť. Podľa názvu a aj anotácie som očakávala niečo úplne iné, moje predstavy neboli naplnené a ani na tie Vianoce ma priveľmi nenaladila. Aj keď som dúfala, že by mohla. Takže za mňa nie.... celý text
Jak hacknout zlomené srdce
2020,
Kristin Rockaway
Mel - cez deň pracujúca na helpdesku start-upovej firmy a po večeroch chodiaca na pofidérne rande s chlapmi zo zoznamky - má už plné zuby toho, že jej sem-tam v pošte pristane fotka nahého mužského prirodzenia. Vďaka tomu, že je sama výbornou programátorkou, vytvorí aplikáciu, kam ženy môžu písať recenzie na mužov zo zoznamiek a zrazu stojí pred dôležitým životným rozhodnutím, ktoré môže zničiť celú jej kariéru, navždy jej zmeniť život alebo zničiť jej začínajúci vzťah s Alexom. Príbeh, čo sa mňa týka, začal veľmi sľubne. Čítalo sa to veľmi dobre a aj to bolo miestami také vtipné, že som sa schuti nahlas zasmiala. Potom ale nastal akýsi zvrat. Už to nebolo také úžasné, ako na začiatku a moje pocity by sa dali výstižne popísať jednoduchým pokrčením pliec a citoslovcom "Meh". Predpokladám, že za to môže z najväčšej časti práve fakt, že približne od štvrtiny knihy sa z hlavnej hrdinky - ktorá bola dovtedy úplne skvelá, vtipná a konečne vekovo mne bližšia, takže som sa s ňou vedela lepšie stotožniť - stala žiarivá semetrika, ktorá, keď sa niekde náhodou dozvedela o Alexovi to či ono, tvrdila, že je to strašný hajzel, ktorý sa zahráva s citmi žien a ako ho strašne nenávidí, avšak nemala problém s ním prakticky pri každej možnej príležitosti skočiť do postele. A tieto nenávidenia a opätovné návidenia sa opakovali až do konca čo, musíte uznať, je už vcelku únavné a čitateľ dúfa, že sa konečne stane niečo, čo celému deju dodá stratený šmrnc. Každopádne, pokiaľ sa do tejto knižky chcete pustiť s tým, že to znie romanticky a tak podobne, nerobte si veľké nádeje, pretože vzťah Mel a Alexa sa tu rieši nie veľmi do hĺbky, skôr iba tak na pozadí sveta internetových zoznamiek a internetu všeobecne, kde sú ľudia vystavovaní rizikám toho, že, stručne a jasne napísané, im v správach pristane nevyžiadaná fotka nahého prirodzenia a toho, že z jednej fotky nie sme schopní poznať, čo za človeka sa za ňou skrýva. Za mňa je toto dielo opäť zaradené medzi ostatné, ktoré neurazia, avšak ani nenadchnú. No ako oddychové čítanie sa to zvládnuť dá.... celý text
Účastníci zájezdu
2006,
Michal Viewegh
Mladá sprievodkyňa, niekoľko manželských párov, dve študentky, dvaja homosexuály, poslanec, spisovateľ, Ukrajinec žijúci v Prahe a tridsiatnička s rodičmi - to sú hlavné postavy príbehu v úlohách turistov niekde v Taliansku, kde sa ich osudy tragikomicky poprepletajú. V tomto prípade skôr zostanem verná filmovému spracovaniu, avšak nie som sklamaná, že som sa pustila aj do literárnej predlohy. Na začiatok musím povedať, že sa nesmiete nechať odradiť hrúbkou, ktorá aj mňa, priznám sa, zo začiatku vcelku kvalitne vystrašila a už som si v hlave predstavovala, že mi to bude trvať neskutočne dlhú dobu, než ju prečítam a ak ma to nebude baviť, tak snáď ešte dlhšie. Avšak môj strach bol úplne neopodstatnený, pretože každá kapitola má v priemere tak 3 strany. Keď je náhodou dlhšia, tak maximálne 5 a tak sa môže veľmi ľahko stať, že čítate hodinu a ste už niekde pred polovicou. Niečo podobné sa totiž stalo mne. Postavy sa viac-menej zhodovali s tými, čo poznáme z filmového spracovania. Samozrejme, isté zmeny tu sú, ale ukážte mi jednu jedinú knižku, ktorá sa zhoduje s filmovým spracovaním úplne vo všetkom. Každopádne, veľmi sa mi páči rozdielny pohľad viacerých ľudí na určitý moment, ich myšlienkové pochody a ich špecifické charakteristiky, takže napríklad presne viete, čo si ten či onen v určitom momente myslí, aké sú jeho pocity, reakcie. ALE musím povedať, že kapitoly z pohľadu Jolany mi přišli o čosi lepšie, než tie z pohľadu Maxa, ktorému prakticky nešlo o nič iné, iba napísať svoju knihu a vo voľnom čase zbaliť sprievodkyňu aj napriek tomu, aký názor na ňu má. A teda väčšina pánskych postáv ma iritovala práve preto, že bez ohľadu na vek či vzťahové väzby, sa snažili každej jednej dostať pod sukňu a čítať o tom v takmer každej kapitole je už trošku únavné. Povedala by som ale, že je to presne taká tá knižka čo neurazí, no ale nenadchne a možno po nej siahnuť, keď chce človek na chvíľku vypnúť a možno sa aj sem-tam trošku zasmiať (čo mne sa zopárkrát veru podarilo). Takže ak chcete, prečítať si ju určite môžete ale nie je to žiadne dychberúce veľdielo.... celý text
Marnivá sezóna
2014,
Karin Krausová
Hilda, na prahu päťdesiatky, nechce s pribúdajúcim vekom čakať na dôchodok, striehnuť na výpredaje v obchodoch či kočíkovať vnúčatá. Jej ambície sú omnoho vyššie - chce si užiť života. A tak si nájde mladého milenca a na odporúčanie priateliek podstúpi zopár skrášľovacích procedúr. Vydrží jej ale ten pocit spokojnosti samej so sebou? Alebo sa so sklonenou hlavou vráti k tomu, čo pôvodne robiť nechcela? Opäť ďalšia knižka do série, kde hlavného hrdinu posadne veľmi silná kríza stredného veku. Tentokrát ale môžeme sledovať, aký vplyv má toto obdobie na osobu ženského pohlavia, ktorú by som však najradšej poriadne preplieskala a následne jej slušne vysvetlila, že botox úplne nezmení fakt, že už nie je najmladšia. Ale začneme pekne od začiatku. Odhliadnuc od príjemného faktu, ktorým je, že sa knižka číta naozaj veľmi rýchlo (ostatne ako väčšina z tohto vydavateľstva), je to jedno veľké zlo. Aspoň teda môj mozog to úplne odmietal spracovať a sem-tam sa i zamyslel, kde sa stala chyba. Každá jedna osoba v tejto knižke totiž mala akúsi zvláštnu potrebu hľadať si zajačikov, poprípade starších a skúsenejších partnerov, a zdá sa mi, že tam proste všetci zákonite museli mať milencov, avšak ak sa na to pozriem z toho logického a najmä REÁLNEHO pohľadu, keby sa presne takto, ako to bezostyšne popisuje autorka, naozaj ľudia správali, tak by na Slovensku končilo rozvodom každé prvé manželstvo. A viete, čo ma asi dorazilo najviac, no pritom mi spôsobilo istú dávku uspokojenia, kedy sa aj moje vnútro škodoradostne zasmialo? Keď manžel hlavnej hrdinky navrhol, že si k sebe nasťahujú jeho matku s Alzheimerom, čo nakoniec aj spravili a potom, keď sa rozviedli, on odišiel za svojou novou priateľkou a svoju matku nechal na krku hlavnej hrdinke. Ľudia, karma funguje! Pri týchto knihách už naozaj strácam svoje, inak celkom slušné, vyjadrovacie schopnosti, ktorými by som v normálnom prípade dokázala pochopiteľne vyjadriť všetky svoje pocity. Avšak v tomto prípade môj mozog kričí na moje prsty, aby napísali jedno jediné varovanie pre Vás: NEČÍTAJTE TO!... celý text
Velký Gatsby
1991,
Francis Scott Fitzgerald
Svetoznámy tragický milostný príbeh na pozadí newyorskej vyššej spoločnosti v "jazzovom veku". V prípade tohto literárneho počinu som zistila, že budem radšej dávať prednosť jeho filmovému spracovaniu. Túto knihu som čítala kedysi dávno. Pamätám si, že som ju mala požičanú z knižnice. Bola stará, stránky zožltnuté a voňala tou typickou vôňou starých kníh. A z nejakého dôvodu sa mi páčila. Alebo som si to aspoň myslela. Hlavná vec, ktorá mi na celom príbehu prekážala, boli siahodlhé opisy niečoho, čo v konečnom dôsledku nemalo pre popisované udalosti žiadny dôležitý význam. A nie, naozaj si nemyslím, že celá stránka s menami ľudí, ktorí prišli na večierok ku Gatsbymu, je nejako priveľmi dôležitá. Najmä v tom prípade, že sú tam tí ľudia spomenutí iba v rámci tej jednej stránky a viac už nie. Na to, že už podľa názvu je aj nezainteresovanej osobe jasné, že jednou z hlavných postáv by mal byť niekto menom Gatsby, jeho prítomnosť sa mi zdala veľmi ojedinelá, skôr výnimočná, a čitateľ ani nemá veľa možností dozvedieť sa o ňom a o jeho temnej minulosti čosi viac. Ale o Nickovi, čož je rozprávač tohto príbehu, sa toho dozvedáme toľko, že som naozaj nerozumela prečo a načo. To, čo sa mi na celom diele páčilo, je fakt, že je kratučké, takže v priebehu pár hodín nemáte čo robiť a taktiež som počas tých neskutočne zdĺhavých opisov objavila aj zopár veľmi hlbokých a múdrych myšlienok, ktoré ma chytili za srdiečko. Inak nemám pocit, že by to bol tak skvelý príbeh, ako som si kedysi dávno myslela, pretože to naozaj podstatné a zaujímavé sa udialo vyslovene na pár stránkach, a ten zvyšok boli pre mňa nezaujímavé opisy úplne o ničom. Takže nie, knižku nemôžem hodnotiť kladne a tým pádom ju ani odporučiť, pretože som sa naozaj nudila. Film je zaujímavejší.... celý text
Veľké baby neplačú
2011,
Ivana Ivančáková
Stať sa svetoznámou modelkou je snom takmer každej dievčiny a ani tie slovenské nie sú výnimkou. Aj hlavnej hrdinke Ivane sa pomaly ale isto darí preraziť do tejto brandže, avšak iba do momentu, kedy na letisku v Paríži objavia v jej kufri tri kilá kokaínu, ktoré z fotenia v Buenos Aires mala predať známemu v Londýne pod zámienkou toho, že ide o darček k Vianociam. To však ešte netušila, že strávi desať mesiacov vo francúzskom väzení s nálepkou pašeráčky drog. Na to, že je to knižka podľa skutočných udalostí som prišla aj niekedy ku koncu knihy, keď som si dala dokopy meno hlavnej hrdinky s menom autorky a v závislosti na tom si prečítala dve kratučké recenzie, ktoré zdobia zadnú stranu. Nemôžem však povedať, že by to bola najhoršia Evitovka, akú som kedy čítala - to určite nie. Tento titul si určite vyslúži iná knižka od tohto vydavateľstva. Ale to už odbočujem. Prečítanie tohto príbehu je záležitosťou niekoľkých hodín, pretože sa číta naozaj rýchlo a to aj kvôli tomu, že nejaké siahodlhé hlboké opisy by ste tu len márne hľadali, čo je na jednej strane celkom fajn, keďže sa nemusíte zaoberať zbytočnosťami. Avšak na druhej strane, práve kvôli tomu, že je to príbeh podľa skutočnej udalosti, čakala by som tých detailnejších opisov viac, aby sa čitateľ dokázal aspoň trošku vžiť do pocitov hlavnej hrdinky. Netvrdím, že to bez opisov nejde, ale s nimi by to istotne bolo ľahšie. To, že tieto knižky čítajú poväčšine staršie ženy nie je žiadnym tajomstvom a preto ma trošku zarážali listy písané v angličtine, ktoré ale pre zjednodušenie čítania neboli preložené do slovenčiny a nebolo za nimi napísané, že to bolo napísané v angličtine, takže verím, že niekto, ako napríklad moja stará mama, by s tým mali veľký problém. A trošku nechápem, prečo je to tak, keď všetky konverzácie boli preložené normálne. Dúfam, že rozumiete, ako to myslím. Ak nie, napíšte mi, vysvetlím. Neviem, nedá sa povedať, že by som tú knihu nenávidela, avšak to ani nie je kniha, ktorú by som milovala a chcela ju každému odporúčať, a teda ju hodnotím ako trošku slabší priemer. Príbeh aj postavy uveriteľné a aj ma to trošku zasiahlo, no to spracovanie zase raz a opäť značne slabšie.... celý text