LeDock
přečtené 1239
Prevádzači - Urbex na Slovensku
2018,
Juraj Florek
Random štýlom som v metropole Západu, v jednom zo skvostov neskorokapitalistického podnikateľského neobaroka, našiel tento knižný bizár a rozhodol sa ho bez veľkého váhania crashnúť. Keďže nie som žiadny asociálny živel normálne som ho za cash kúpil a pretransportoval do môjho headquarteru. Tam som v tajnej komnate vstúpil do Zóny epickou prvou stránkou a odtiaľ ju infiltroval až po post-apokalyptickú tiráž. Z textu sa vykľul slušný heavy-industriál odolávajúci jednoduchému hacknutiu. Cestu mi totižto skrížilo už na prvých thirty pages aspoň desať komárích lysín, čo tu nechali lokal-heroes Luďa Shortmoment a Johnny Balák. To, že je pre nich redakcia textu Terra Nullius ma neskôr presvedčila ešte nejedna kde-tu sa objavivšia bosorkina huspenina! Abandoned-site by the redakcia crew! Ako správny Stalker som sa však nenechal odradiť a prešiel celú, pre grammar nazis apokalyptickú, lokalitu. No čo vám budem hovoriť - bol to punk jak sa patrí! Genius Loci to síce má, ale po úspešnom výstupe zo Zóny sa nekonala žiadna katarzia, len uspokojenie, že som ten surreál konečne zdolal. --------------------------------------------------- Zaujímavý námet a koncept, ktorý pochovávajú texty na úrovni priemerného blogu, fotografie podobnej kvality a redakčná práca, respektíve jej absencia. Utápanie textu v nezaujímavých banalitách (parafrázujem - "Iri mala aj pri treťom výlete na nohách šlapky." Vďaka Juraj! Bez tejto informácie by text nebol úplný!) a klišé (keď je pre Floreka každá blbosť epická, vrátane pravidelného testovacieho spúšťania sirény) na úkor skutočne zaujímavých informácií (ak aj autor stretne niekoho, kto o danom mieste vie niečo povedať, láskavo nás o tomto fakte síce informuje, ale nikdy nenapíše, čo sa to vlastne podozvedal). Na inak priemerné hodnotenie ašpirujúcej knihe nakoniec strhávam aj tú tretiu hviezdičku, čo je môj vystrčený prostredník dvojici (!!!) jazykových redaktorov Luďke Kratochvíľovej a Jozefovi Balákovi, nakoľko také množstvo preklepov, o preformulovanie prosiacich viet a aj niekoľkých faktografických chýb, som v knihe nevidel už dlho. A to píšem ako človek, ktorý dostával v škole z diktátov poväčšinou trojky.... celý text
Príbeh služobníčky
2018,
Margaret Atwood
Považujem za smutné, že keď už v slovenčine raz za desaťročie vyjde nejaké dôležité dielo žánru sci-fi nedá si vydavateľstvo tú námahu, aby ho, okrem peknej obálky, vyslalo do sveta aj s kvalitným prekladom. Čo z toho, že Slovart kúpil kvalitnú zahraničnú obálku, takže kniha pekne vyzerá, keď zároveň použil starý Gazdíkov preklad, za ktorý by sa mal menovaný hanbiť ako pes a bojovať všetkými silami, aby ho už nikdy nik nepoužil a on ostal zabudnutý v temnej literárnej histórii? V tej monštruozite, hodnej všetkých prekladateľských anticien, rozprávačka Veliteľovi striedavo, a podľa všetkého náhodne, raz tyká, inokedy vyká a to dokonca aj v rámci jednej strany (str. 207 „Musíš byť dobrý aspoň v niečom,...“, str. 207 „...možno by ste mi mohli vysvetliť). Asi podľa toho ktorou nohou práve v to ráno Gazdík vstal z postele. To je však stále nič oproti jeho meneniu významu viet, občas až za hranicu zrozumiteľnosti. Absolútna hanba, snáď ešte nikdy som nebol po dočítaní tak naštvaný, že mi vydavateľ a prekladateľ pokazili zážitok z knihy. Nečítal som české vydanie, no len ťažko si predstaviť, že by mohlo mať sprasenejší preklad, pri výbere knihy tak určite siahnite radšej po českej verzii. Samotnej knihe, dielu M. Atwoodovej dávam 4*, avšak slovenskému vydaniu od Slovartu 2*.... celý text
