LeDock
přečtené 1239
Labyrint
2011,
Suou Kózuki
Veľmi ma pobavil záver, kde autorka píše, že "Mám ráda, když jsou strašidelné příběhy opravdu strašidelné!", "...ale horory mi jdou opravdu nejlépe...". No. Labyrint okolo hororu neprešiel ani vo vzdialenosti niekoľkých míl, a ak autorke idú fakt najlepšie horory tak pevne dúfam, že sa nikdy nedostanem do kontaktu s jej inožánrovým literárnym dielom (niežeby som sa chcel po prečítaní tejto knihy s nejakým jej ďalším "hororovým"). Ak by som mal 8 rokov, bola neskorá temná noc, vonku řádila strašná búrka, rodičia by neboli doma, v okolí by v predchádzajúcich dňoch došlo k záhadným a nevyjasneným vraždám a ja som si z nejakého dôvodu práve vtedy uzmyslel čítať Labyrint, tak vtedy možno, ale fakt len možno, by mi po tele prebehla aj slabá, ledva zaznamenateľná vlna zimomriaviek (aj to len pri náhlom údere hromu a simultánnom náraze konárov stromu v záhrade do môjho okna...). Keďže nič z toho neplatí môžem konštatovať len toľko, že Labyrint je zbierka nudných a naivne podaných poviedok, z ktorých niektoré aj majú ako-tak zaujímavý nápad (Paměťové náušnice), ktorý by kvalitný autor vedel vyťažiť aj do dobrej knihy. Žiaľ, Kózuki takým autorom nie je a už tých 30 strán je nad jej literárne schopnosti. Je to prvotina, ktorá pôsobí ako prvý, nesmelý literárny pokus 14 ročného dieťaťa, ktorý by nikdy nemal opustiť bezpečie šuflíka, nieto byť ešte vydaný. Do tohto labyrintu sa proste radšej nevydávajte a zďaleka ho obíďte. Sklamane by ste totiž zistili, že vás čaká len poriadne presvetlená, krátka, rovná ulička bez odbočiek a so stenami ledva do výšky kolien.... celý text
Opus magnum Michela Hogiera
1999,
Julien Green
Greenove poviedky ma nijak zvlášť neoslovili. Vcelku dobre sa čítajú a majú aj dobrý námet a výbornú atmosféru, no všetky na mňa pôsobili skôr ako jeden z prvých konceptov určený na neskoršie rozpracovanie do rozsiahlejšieho textu, ku ktorému však nikdy nedošlo.... celý text
