LittleAndy přečtené 178

Temné léto 2012, Dan Simmons

Temné leto sa na prvý pohľad javí ako napodobenina Kingovho IT. Postupným vývinom deja sa však čoraz viac vzďaľuje, a hoci knihy majú spoločné prieniky, Temné leto je plnohodnotným dielom, ktoré nemožno označiť len za meta román. Autorovi sa podarilo navodiť kvalitnú hororovú atmosféru v malomeste. Rôzne formy strašenia fungovali individuálne i ako celok. Veľkým pozitívom je aj zasadenie deja do 60. rokov. Do hry tak vstúpil jeden z kľúčových faktorov – nostalgia. Tá je spojená s detstvom a nevinnými hrami a dobrodružstvami, na ktoré si každý rád zaspomína. Dôležitosť tejto témy zdôrazňuje aj samotný autor v predslove, ktorý bol na môj vkus trochu natiahnutý. Tiež nerozumiem úplne zbytočnému spoileru. Autor teda pracuje s detstvom, ktoré by malo byť plné hier a bezstarostnosti, no udalosti v mestečku úplne pretransformujú jeho podobu. Z hier sa zrazu stávajú hry o prežitie. Postavy sú vykreslené veľmi dobre. Spočiatku som sa neorientoval v množstve mien, ale postupom času som si presne vedel predstaviť jednotlivých chlapcov. Výhrady mám len k nedostatočnému vysvetleniu pôvodu zla a miestami príliš rozťahanému opisu, ktorý sa zbytočne vliekol. Ako sám autor napísal, v románe sa usiloval o zachytenie toho pocitu, keď sme ako 11-roční vychádzali zo školy v posledný deň pred letnými prázdninami a pred sebou sme mali nekonečné dva mesiace nezabudnuteľných dobrodružstiev. V tomto diele však postavy zažili dobrodružstvá, na ktoré by radšej zabudli.... celý text

Tiché roky 2021, Alena Mornštajnová

Názov Tiché roky vo mne vzbudzuje dojem pokoja, mieru a nečinnosti. A do určitej miery by sa príbehy románu dali takto opísať, lebo v ňom nemajú veľký vplyv dejinné udalosti, hoci sú spomenuté. Za tichými rokmi sa však doslova skrýva bohatý osobný svet mnohých postáv. Každá si prechádza vlastnými problémami a má iné vyhliadky na svet. Autorka s obdivuhodnou citlivosťou a porozumením opisuje cestu životom postáv. Darí sa jej to veľmi dobre, lebo aj obyčajné veci dokáže podať tak, aby boli pútavé. A naopak, náročné témy a situácie vie zaobaliť zase tak, aby boli stráviteľné, hoci stále bolestivé. Kniha Tiché roky je generačný román, ktorý sa zaoberá vzťahmi a prežívaním postáv. Možno by sa dalo povedať, že je o ničom, ale zároveň o všetkom.... celý text

Nepriateľ štátu 2011, Jozef Karika

Po predchádzajúcich dvoch románoch ma Nepriateľ štátu zaskočil, nedá sa však povedať, že príjemne. Autor si veľmi uletel a príbeh sa rozvíjal naozaj šialene. S realitou nemal nič spoločné. Dej románov V tieni mafie boli síce tiež vymyslené, no miestami bolo ľahké uveriť, že to takto naozaj funguje, ba miestami sa čitateľ zamyslel, či to tak skutočne bolo. V tomto románe sa však také niečo ani len nemihne. Všetko je preexponované a dohnané až do absurdných rozmerov. Premisa príbehu je na prvý pohľad pútavá a hodná spracovania, ale chýba jej nejaký hlbší význam či motivácia. Ak som v minulej knihe mal problém so strojenosťou Zubáča a jeho existenciou, ktorá slúžila len na to, aby šokovala, tak Nepriateľ štátu je jeden veľký Zubáč. Autor sa usiluje o vážnosť a napätie, no vo mne sa mu podarilo vyvolať akurát pobavenie. Dokonca ani len postavy nie sú tak vyšperkované ako v predchádzajúcich knihách. Sú opísané skratkovito a celkovo nie sú dôležité pre vývoj deja. Lacný zvrat na záver tiež neprospel. Kniha sa dobre čítala, to áno. Autor vie podávať informácie jasne a zrozumiteľne, no problémom bola obsahová stránka a jej spracovanie. Príliš bombastické (doslova) a šokujúce, no väčšinu času som len krútil hlavou a priblblo sa usmieval.... celý text

V tieni mafie II - Čas dravcov 2011, Jozef Karika

Ide o priame pokračovanie prvej knihy, pokojne mohli byť spojené do jednej. Druhý diel však už na rozdiel od prvého sleduje iba príbeh Michala (zo zrejmých dôvodov). Mafiánske praktiky pokračujú, politika prekvitá, zrady a intrigy sú na dennom poriadku. Osobnostná rovina je tu zastúpená v menšej miere, no stále dostatočne. Bolo pútavé sledovať Michalov úpadok a pokus o pomstu. Trochu mi nesedela dejová línia so Zubáčom. Zdá sa mi nadbytočná, prvoplánová a len pre efekt. Jasné, dobre sa čítala a bola pútavá, no aj tak som sa týchto pocitov nevedel zbaviť. Nechce sa mi veriť, že by niekto na vraždu zavolal práve takéhoto človeka psychopata. Namiesto toho by určite bolo bezpečnejšie aj lacnejšie, keby daného človeka jednoducho odpratali a nenápadne sa ho zbavili overení ľudia v rámci organizácie. Celkovo bol druhý diel slabší ako prvý, ale iba nepatrne. Stále ide o pútavé a záživné čítanie, ktoré v čitateľovi prebudí kritický pohľad na situáciu v spoločnosti.... celý text

V tieni mafie 2010, Jozef Karika

Všetky tri dejové línie boli pútavé a dobre napísané. Nevedel som sa dočkať, ako budú pokračovať. Plusom je aj to, že pokrývajú dlhé časové obdobie. Prirodzene tak vzniká priestor pre veľkú dejovosť. Všetky zložky príbehu boli v rovnováhe a vhodne dávkované, či už išlo o osobné problémy, násilie alebo erotiku. Druhá polovica románu sa už skôr zameriava na samotnú mafiu a politiku, čo však nie je vôbec na škodu. Postavy sú komplexné, niektorým som fandil, inými som vyložene pohŕdal. Nikdy som však nevedel, čo sa bude diať ďalej, a to ma mimoriadne zaujímalo. Dielo je hodnotné aj z pohľadu vykreslenia doby, hoci o historickej presnosti nemožno hovoriť. Pútavé, čítavé (hoci drsné), plné zvratov, násilia, no i filozofie a psychológie, ktorá je zastúpená hneď v dvoch rovinách: v celospoločenskej (ako funguje mafia a ako koexistuje so zákonným svetom) a osobnej (aký vplyv má účasť na takýchto praktikách na jednotlivca).... celý text

Spolčení hlupců 1995, John Kennedy Toole

Román ponúka veľké množstvo bizarných postáv a ešte viac bizarných situácií. Nad niektorými scénami som sa pousmial, no väčšinou ma nechávali chladným. Moja najväčšia výčitka je rozťahanosť deja. Chýbala mu dynamika a ťah na bránu. Zároveň je potrebné mať aspoň čiastočný prehľad o dobových spoločenských udalostiach, aby bolo možné oceniť niektoré scény. Myslím si, že mne osobne však najviac uškodil český preklad, ktorý sa vzhľadom na írečitosť jazyka originálu snažil preniesť toto špecifikum do domácej kultúry. Vznikol tak príliš naturalizovaný preklad, kvôli ktorému som nemal pocit, že sa dej odohráva v USA, ale v nejakej neznámej krajine, ktorej vôbec nerozumiem (určite však dopomohla aj absurdnosť deja). Prispelo to k neprehľadnosti a rozťahanosti deja, čo u mňa v konečnom dôsledku vyvolalo nudu. Niektoré scény a postavy sa mi vryli do pamäti, ale vo všeobecnosti som si čítanie diela neužil.... celý text

Cesta 2010, Cormac McCarthy

Román som prečítal už keď vyšiel prvýkrát v slovenčine, a to som nemohol mať ani 12 rokov. Zasiahol ma vtedy a zasiahol ma aj teraz. Na väčšinu scén som roky nepomyslel a keď som Cestu čítal teraz, automaticky mi nabiehali a čakal som, kedy sa objaví zase niečo, na čo si spomínam, napr. na pitie Coca-Coly, stret so starcom či nie tak úplne prázdna pivnica. To svedčí o sile tohto diela. Oceňujem aj minimalistický štýl v písaní, ktorý má presah do tematickej oblasti. Málo slov vyjadruje prázdnotu (materiálnu i duchovnú) zobrazovaného postapokalyptického sveta. Veď napokon, ani len hlavné postavy nemajú mená. Témy sú umocnené prostredníctvom týchto postáv, ktoré cez svoj psychologický filter prijímajú stav sveta a musia v ňom prežiť fyzicky i psychicky. Minimalizmus v počte použitých slov mi prekážal iba v momentoch, keď sa dej hýbal príliš rýchlo. V jednej chvíli rozprávač hovoril o jednej veci a vzápätí už zase o niečom inom. A všetko to boli dôležité veci hodné zamyslenia, takže niekedy bolo potrebné čítať naozaj pomaly, aby som nepreskočil dôležité body. Okrem toho by sa dalo románu vyčítať, že vôbec neobjasňuje príčiny a okolnosti zániku civilizácie, a taktiež dosť vágny koniec. V kontexte diela však tieto veci nie sú dôležité, lebo predsa nejde o cieľ, ale o tú cestu.... celý text

Strážci zákona 1998, Richard Bachman (p)

Román je slabý ako samostatné dielo, ale jeho existenciu neospravedlňuje ani kniha Beznádej, na ktorej zvláštnymi spôsobmi parazituje a rozširuje ju. Príbeh ma spočiatku zaujal, potešila aj mapka ulice na začiatku knihy. Dej sa však veľmi rýchlo ubral nesprávnym smerom. Postavy mali síce rovnaké mená ako v Beznádeji, ale niektoré sa správali úplne inak. Okrem toho ich bolo príliš veľa, lebo sa pridali aj ďalšie. Po celý čas som sa strácal v dlhom zozname mien a s dejom to nebolo omnoho lepšie. Ten bol rozťahaný, nudný a nezáživný. Žiadna udalosť sa ma citovo nedotkla. Katastrofálne boli aj pasáže s denníkom od Audrey. Tie boli v knihe uvedené ťažko čitateľným a malým písmom. Zachraňovala to iba obsahová náplň, ktorá bola trošku zaujímavejšia, ako dianie na ulici. A práve za to aspoň tá jedna hviezda. Zatiaľ najslabšia kniha od Stephena Kinga, akú som čítal. I keď, technicky ju napísal Richard Bachman. A som rád, že spolu s ňou odišiel...... celý text

Beznaděj 2019, Stephen King

Beznádej je vzácnym prípadom, keď Kingove postavy až tak nezaujmú a nezapíšu sa čitateľovi (aspoň mne) do pamäti. Ich nevýraznosť a nedostatok psychologickej hĺbky sú určite spôsobené aj takmer prvoplánovým využívaním dobra a zla. Všetko je vopred dané, a postavy sa tak v podstate ani samé nerozhodujú a dokonca o tom vedia. Negatívne hodnotím aj úvod románu, keď sa podobná situácia zopakovala trikrát, vždy podrobne opísaná od začiatku do konca, len s inými postavami a za trochu iných okolností. Áno, táto situácia bola vyobrazená dobre a pútavo, no tretí raz už som bol unavený. Záver románu bol taktiež nevýrazný a pre všadeprítomnú osudovosť ani nepôsobil dôležito. Jadro románu je však kvalitné. Atmosféra v mestečku Beznádej je skutočne... beznádejná. Odohráva sa v ňom slasher, ale nemám pocit, že s ubúdajúcimi postavami narastalo napätie. Práve naopak, napätie bolo najväčšie, keď boli postavy uväznené, a postupne klesalo, keď sa dozvedali čoraz viac o svojej súčasnej situácii. V románe sa odohralo niekoľko pamätných momentov, no ako celok je to skôr priemerná záležitosť.... celý text

Hollywood 1992, Charles Bukowski

Na rozdiel od predchádzajúcich autorových románov je Hollywood trochu pokojnejší. Stojí za tým autorov vyšší vek, dlhodobá partnerka a snaha o verné zachytenie celého procesu tvorby filmu. Takýto nadhľad románu prospel, lebo čitateľ tak mal možnosť spoznať autora z trochu iného uhla. Ale zase nemožno povedať, že by išlo o niečo diametrálne odlišné od predchádzajúcej tvorby, a to je dobre. Stále tu alkohol tečie potokom, márnivosť je všadeprítomná, ale nechýba ani humor. Ide v podstate o autorove spomienky na určité obdobie, ktorého výsledkom je skutočný film Barfly, čiže román poskytuje k tomuto filmu zákulisné informácie. Najhodnotnejšími aspektmi diela sú nepochybne autorova priamočiarosť, filozofia a štýl. Autor sa neusiluje o vytvorenie niečoho majestátneho či bombastického, je si vedomý svojej pozície a zaujíma ju s pokorou. Niektoré scény ma mimoriadne pobavili, napr. vyjednávanie o autorských právach pomocou elektrickej pílky či príhody z geta. A to všetko bolo doplnené rôznymi múdrosťami na miestach, kde by to čitateľ nečakal. Autor ich tam zašil len tak mimochodom a nepozornejšiemu oku by poľahky mohli ujsť.... celý text

Zelená míle 2001, Stephen King

Pre mňa jeden z najlepších románov od autora. Rozoberá množstvo tém, od banálnych až po existenciálne otázky. A všetko je to šikovne naservírované vďaka krásnemu príbehu, ktorý je vďaka retrospektíve ďalej členený na vnútornú a rámcovú časť. Vykreslenie postáv je autorova silná stránka, čo sa v Zelenej míli prejavilo mimoriadne. John Coffey (nepíše sa ako ten nápoj) je obzvlášť výnimočná postava, na ktorú len tak nezabudnem. Jednak pre to, aký bol po osobnostnej stránke, ale najmä pre svoje spojenie s vyššou silou. Ako čitateľ som mohol iba dumať, kto v skutočnosti táto postava bola a prečo dokázala, čo dokázala. Treba spomenúť aj ďalšie pozoruhodné postavy, či už z radu väzňov (Delacroix a pán Jingles, Wharton) alebo dozorcov (Surovec, Percy). V závere som nemohol ďalej čítať, lebo som cez slzy nevidel na písmená. Nosím v sebe kúsok Johna Coffeyho a želal by som si, aby to o sebe mohol povedať každý človek. Zdravie, vzťahy, láska, väzenská problematika, trest smrti, morálne otázky, vyššia sila, život, smrť... to všetko je tu rozpracované ani nie na 350 stranách a funguje to dokonale.... celý text

Hana 2018, Alena Mornštajnová

Ďalší podarený román s detailným vykreslením psychiky postáv. Príbeh zachytáva život troch generácií žien jednej rodiny, pričom kľúčovou postavou je Hana. Autorka má cit pre štylistiku a vie opísať aj tie najbanálnejšie veci pútavo. A potom, keď prídu na rad seriózne témy, dokáže ich spracovať citlivo a ľudsky, a to bez toho, aby niečo zamlčala. Atmosféra je vynikajúco vykreslená v každom období, či už pri pomalom idylickom živote v malom meste alebo v koncentračnom tábore. Hovorí sa, že nejde o cieľ, a dôležitá je tá cesta k nemu. V tomto prípade sú však cieľ aj cesta rovnako hodnotné. V závere Hana vysloví múdrosť, z ktorej by sme všetci mali čerpať inšpiráciu.... celý text

Boh múch 2002, William Golding

Keď sa náš životný priestor zúži na jeden ostrov a nemá nám kto vládnuť, musíme vládnuť sami. To si povedal nie jeden, ale hneď dvaja preživší po havárii lietadla. Zárukou napätia je, že všetko sú to deti, a dospelého medzi nimi niet. Deti dokážu byť až zarážajúco kruté, najmä ak sú dlhodobo vystavené extrémnym podmienkam. Nejde teda len o prvoplánové prežívanie na opustenom ostrove, ale román je alegóriou na spoločnosť a boj o moc, kde proti sebe stoja demokracia a totalita. Zobrazuje sa pomalý, ale o to znepokojujúcejší úpadok hodnôt a prepad do anarchie, spôsobený surovosťou prežívania, beznádeje, a v neposlednom rade osobnými ambíciami. Záver je mimoriadne znepokojivý a prišiel mi ako náhle strhnutie sa zo spánku v dôsledku budíka. Jasné, postavy sú typizované a schematické, ale to k alegorickému stvárneniu sveta patrí. Jediné negatívum je zastaraný jazyk a spôsob písania, keď sa v jednu chvíľu opisuje džungľa a v druhú sa už hovorí o niečom úplne inom bez akejkoľvek nadväznosti. A ešte ma prekvapilo, že v románe nevystupovali žiadne dievčatá. Môžem si len predstavovať, ako by sa ich prítomnosťou všetko zmenilo. Chlapci by o ne bojovali alebo by ich schladilo ženské slovo?... celý text

Rose Madder 1997, Stephen King

Ide o typický príbeh úteku zneužívaného partnera, avšak okorenený nadprirodzeným prvkom. Mám pocit, že románu by prospelo, keby sa táto fantastická línia úplne vypustila, a ostal by tak realistický príbeh úteku, samostatnosti a prenasledovania. Pasáže za obrazom boli chaotické a neprehľadné. Neobohacovali príbeh, iba vedľa neho existovali, akoby nadväzovali na niečo úplne iné, čo v tomto románe ani nebolo spomenuté (áno, asi na Temnú vežu). Príbeh bez fantastiky by skvelo fungoval najmä pre podrobné vykreslenie postáv, v čom je autor naozaj majster. Predovšetkým pán manžel mi ostane dlho v pamäti ako nezastaviteľný prenasledovateľ nemesis. Celkovo ide o solídny príbeh, i keď možno trochu šablónovitý a určite nie inovatívny, ale fascinuje ma predstava zanechať svoj život, len tak sa zdvihnúť bez akýchkoľvek vecí a začať o 1 000 kilometrov ďalej od začiatku.... celý text

Tieň vetra 2005, Carlos Ruiz Zafón

Ide o príjemný príbeh dospievania chlapca pretkaný jednou veľkou záhadou. Silnou stránkou románu sú hlboké a dobre vykreslené postavy, i keď v mnohých prípadoch som vnímal ich správanie ako nerealistické. Pasáže s Danielovým dospievaním a vzťahmi boli pútavé, horšie to pre mňa bolo pri odhaľovaní záhady. Príbeh bol v tomto ohľade neraz rozťahaný a rozvláčny, miestami autor nasilu tlačil mystickosť aj do formy písania, čo sa prejavilo zvýšenou lyrizáciou textu. Pri rozuzlovaní príbehu som neraz stratil prehľad o udalostiach i o postavách, no ani ma to príliš nemrzelo, lebo som sa hneď niekoľkokrát prichytil, že ma to vlastne ani nezaujíma. A to je zle. V konečnom dôsledku ma román zanechal chladným, i keď nepochybne má svoje kvality.... celý text

Nespavost 2011, Stephen King

Nespavosť vo mne paradoxne vyvolávala chuť pospať si... niekedy. Román je prehnane rozťahaný, čo sa prejavilo na pomalom tempe rozprávania. Prvých 400 strán sa nič moc nedialo, všetko sa len pomaly zamotávalo. Potom zvyšných 200 strán sa to snažilo narýchlo vynahradiť. Ale nepodarilo sa. Nepresvedčil ma dej, záporáci ani postavy, dokonca aj finále ma zanechalo úplne chladným. Kingove písanie v tomto románe mi miestami prišlo netypicky naivné a schematické, niekedy som z toho mal vyslovene pocit amaterizmu, ako keby to ani nepísal daný autor. Bol to však on, lebo iné pasáže naopak šťavu mali a dej pekne odsýpal. Pozitívom diela je určite kontinuita Kingovho univerza, umiestnenie do mesta Derry a prepojenie so sériou Temná veža.... celý text

Svět podle Garpa 1987, John Irving

Svět podle Garpa je svojským pohľadom na život... i keď zase až taký originálny nie je. Garp ako postava je aj napriek svojej individualite v mnohých ohľadoch tuctová , ale to je zámer. Autor v postave dobre kombinuje unikátnosť jednotlivca so spoločenskými normami, náladami a celkovou situáciou v danej dobe. Román sa nebral príliš vážne, najmä prvá kapitola o zrodení Garpa bola úsmevná. Silnou stránkou je štýl autorovho písania, ktorý aj pri opise rutinných udalostí dokáže baviť. Aspoň väčšinou... v niektorých pasážach som nedokázal nájsť nič podstatné, čo viedlo k nude. Tú však vždy čoskoro vystriedala ďalšia bizarná udalosť z Garpovho sveta. Pekným prídavkom sú aj texty v texte, teda Garpove poviedky, najmä Svět podle Bensenhavera. Aj napriek tomu by sa román dal skrátiť, a príliš by z neho neubudlo. Vo všeobecnosti zábavné čítanie s nadčasovými témami, ktoré boli spracované pohľadom neobyčajne-obyčajného človeka, pri ktorom nechýbalo ani napätie medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Osobitne vyzdvihujem autorov subtílny absurdný humor a istú úchylku v tom, že starostlivo opísal smrť takmer všetkých postáv.... celý text

Pátá čtvrtina (11 povídek) 2004, Stephen King

Podobne ako v prvej časti tejto zbierky poviedok, texty sú rozsiahlejšie, detailnejšie sa venujú opisu postáv, vykresleniu vzťahov a podobne. Niektoré poviedky by sa mohli pokojne trochu skrátiť a nijako by im to neublížilo, iné majú zase taký potenciál, že by z nich mohol byť román. Kvalita je teda rôznorodá, majú tu zastúpenie silnejšie kúsky, ale aj slabšie, no nikdy nie vyložene zlé. Treba upozorniť aj na istú experimentálnosť, ktorá sa prejavila v zaradení netradičných žánrov, ako napr. detektívne vyšetrovanie so Sherlockom Holmesom, biblický príbeh či filmový scenár. Veľmi milo ma prekvapila poviedka so zombie tematikou, lebo zombíkov žeriem (HA!). Myslel som si, že Stephen King sa im nikdy nevenoval. Tak ešte ostáva bezbožne dúfať, že im venuje aj plnohodnotný román, i keď je to nepravdepodobné, lebo ako sme sa dozvedeli vďaka paratextom (poznámkam k jednotlivým poviedkam), aj táto poviedka bola tzv. na objednávku. Najlepšie poviedky: Porod; Lituji, voláte správně; Můj hezký poník; Desátníci; Dům v Javorové ulici; Poslední Umneyho případ.... celý text

Dolanův cadillac 2004, Stephen King

Poviedky v tejto zbierke sú o niečo rozsiahlejšie než v predchádzajúcich dvoch zbierkach (Nočná zmena; Hmla). Vzniká tak viac priestoru pre rozvoj postáv i samotného deja. Autor často načrtáva príbehy, ktoré by bolo vhodnejšie spracovať až do románovej podoby. V poviedkach niekedy pôsobia zbytočne a zdĺhavo. Autor opisuje život postavy, vzťahy s ostatnými postavami a potom sa dostane k tej časti, ktorá robí poviedku zapamätateľnou. A potom je koniec. Ten úvod slúžil iba ako pekné rozprávanie a kontext, ale záver prichádza akosi náhle. Napriek tomu sú však poviedky kvalitné, obsahujú množstvo dobrých nápadov a nie sú vôbec na jedno kopyto. Niektoré sú strašidelné, iné humorné, podaktoré dramatické a zvyšné sa čisto hrajú s rozprávačským umením. Zopár poviedok bolo slabších a príliš ma nebavili, ale žiadna nebola vyložene hrozná. Mnohým by podľa môjho názoru prospelo jednoduché skrátenie o zopár strán, prípadne by si zaslúžili plnohodnotné rozpracovanie do románov. Najlepšie poviedky: Dolanův cadillac; Konec celé patálie; Prst; Věnování; Víte, že tam mají pekelně dobrou kapelu?; Zuby.... celý text

Hlad 2021, Jozef Karika

„Hlad“ oproti knihe „Smäd“ pozostáva z viacerých poviedok a noviel, čo je dobré, ale zároveň na škodu. Niektoré príbehy sú pútavejšie a strašidelnejšie, iné naopak celkom vlažné. Oceňujem prepojenie s novelami z knihy „Smäd“ a aj v rámci jednotlivých noviel v samotnom „Hlade.“ Autor opäť ostal verný tomu, čo pozná – slovenské pohoria, príroda, história, psychicky slabší protagonista na zle platenej pozícii :) Celkovo solídna zbierka, ale autor nedokázal prekročiť svoj tieň, i keď o to sa asi ani nesnažil. Do budúcnosti by som však už od autora uvítal niečo inovatívnejšie.... celý text