M.H.
přečtené 1127
Katastrofa křesťanů: Likvidace Arménů, Asyřanů a Řeků v Osmanské říši v letech 1914-1923
2017,
Petra Košťálová
Rozsiahla monografia, ktorá sa komplexne zameriava na neblahý osud kresťanských menšín v Osmanskej ríši počas I. svetovej vojny. Výklad začína ešte hlboko pred vojnou, reformami sultánov, ktoré umožnili vzostup Arménov (najmä, ale nie výhradne) a opisom millétového systému. Opisuje vzostup protiarkménskych (resp. protisýrskych, protigréckych) nálad v tureckej spoločnosti, zásahy západných mocností (+ Ruska) v prospech (najmä) Arménov, ktoré sa však ukázali ako nie vždy príliš šťastné. Samotné jadro tvorí detailný opis deportácií podľa jednotlivých národov a v rámci nich podľa oblastí. Kniha sa venuje aj životu Arménov, Grékov a Asýrčanov po skončení I. svetovej vojni a recepcii hrôz vyhlaďovania v umení. Kvalitná väzba a celkovo spracovanie patrí už k tradícii vydavateľstva Pavel Mervart Osobitne pôsobivé, keď je čítané na striedačku s Werfelovým románom Štyridsať dní Musa Daghu.... celý text
Konstantinopol 626. Poslední bitva antiky
2016,
Martin Hurbanič
Kniha je rozšírený preklad zo slovenských pôvodín "Posledná vojna antiky : avarský útok na Konštantínopol roku 626 v historických súvislostiach", 2009 a "História a mýtus : avarský útok na Konštantínopol roku 626 v legendách", 2010. V prvej časti ponúka široký pohľad na vlády cisárov pred rokom 610, Herakleiovo panovanie, vzťahy s Perskou ríšou a Avarmi. V druhej časti sa venuje dejinám tradície avarského obliehania Konštantínopolu a legendám, ktoré sa k nemu viazali (zásah Bohorodičky a pod.). Škoda trochu nevhodnej väzby a príliš hrubého papiera, kniha by si zaslúžila tvrdú väzbu.... celý text
Dejiny náboženských predstáv a ideí. II, Od Gautamu Buddhu po víťazstvo kresťanstva
1997,
Mircea Eliade
Byzantská filozofia
2016,
Ján Zozuľak
V slovenčine (pokiaľ viem) prvý monografický príspevok na tému byzantská filozofia. Kniha nie je dlhá, samotný text tvorí 170 strán. Za veľkú výhodu považujem to, že profesor Zozuľak je často čerpá priamo z originálnych textov + zo sekundárnej literatúry v novogréčtine (čo nie je také bežné). Členenie: úvod, 5 kapitol (Vedecký výskum byzantskej filozofie, Historické pozadie vzniku byzantskej filozofie, Stret antickej filozofie a kresťanského myslenia, Byzantská filozofia a grécke patristika), záver a použitá literatúra + registre. V porovnaní (s azda najviac podobnou publikáciou) MILKO, Pavel. Úvod do byzantské filosofie obsahuje na pomer k celkovej dĺžke textu väčší podiel informácii o stave skúmania a historickom pozadí. Čo nie je na škodu, ale pri celkovej krátkosti tak ostáva menej priestoru na filozofiu samotnú. V podstate to samotné, čo by človek z názvu očakával, tvorí piata kapitola Byzantská filozofia a grécke patristika. Trochu prekvapujúco tu autor používa inú periodizáciu než navrhol predtým. Autor používa novogrécku výslovnosť byzantských mien, teda napr. tam kde je grécke η, píše i. Dúfam, že nasledovať budú ďalšie knihy k téme byzantskej filozofie.... celý text
