Miro.slav
přečtené 722
Místo člověka v kosmu
1968,
Max Scheler
Súhlasím s názormi uvedenými nižšie. Tiež som mal od tejto knihy iné očakávania. Čakal som nejaké ukotvenie človeka v okolitom fyzickom svete - niečo na štýl Hartmannovej ontológie. Scheler sa v tejto knihe snaží vytvoriť vedecky založenú filozofiu, vychádzajúcu z najnovších biologických poznatkov. No rozsah tohto diela už apriori ukazuje na to, že sa to Schelerovi podarilo iba sčasti. Keby je rozsah spisu obsiahlejší, bolo by Schelerovo úsilie korunované úspechom. Ale aj tak odporúčam.... celý text
O studu
1993,
Max Scheler
Max Scheler je známy svojim fundamentálnym dielom "Miesto človeka v kozme". Síce sa Scheler radí spolu s Gehlenom a Plessnerom k zakladateľom tzv. filozofickej antropológie, tak v diele "O studu" mi Schelerove názory veľmi pripomínali názory Nietzscheho a Schopengauera, v ktorých sa vyjadrovali k hanblivosti či cudnosti.... celý text
Mistr Eckhart a středověká mystika
2000,
Jan Sokol
Majster Eckhardt ma lákal už od seminárov o stredovekej filozofii. A keď som sa o ňom dozvedel aj od Schopenhauera v rámci jeho učenia o prekonávaní Májinho závoja, tak som musel siahnuť po primárnom diele. A tu začal problém! Napriek tomu, že je Eckhardt mystik, je to kresťan. A mne osobne sa ťažko čítajú tieto kresťanské diela. Pár zaujímavých myšlienok som v knihe našiel, ale moja šálka kávy to nie je. No prečítanie neľutujem. Zase som o dačo sčítanejší.... celý text
Existence a ten, kdo existuje
2009,
Emmanuel Levinas
Tak ako nie je možné abstrahovať človeka ideálneho, bez rodinných, kultúrnych či národných väzieb alebo spoločnosť bez konkrétnej histórie a tradície, tak nie je možné hovoriť ani o nejakej existencii osebe. Vždy je to iba existencia konkrétneho jednotlivca. Potiaľto s Lévinasom súhlasím. No tam, kde už Lévinas vzťahuje do hry druhú osobu, tam už je to polemické.... celý text
Čas a jiné / Le Temps et ľAutre
1997,
Emmanuel Levinas
Personalistická filozofia prezentovaná Lévinasom, Maritainom a Buberom, ako i teistický existencializmus v podaní Jaspersa a Marcela, sú všetko filozofie stavajúce na vzťahu jedinca s tým druhým. Už apriori ide o filozofie, ktoré prezentujú koexistenciu človeka s iným človekom, či spoločnosťou. V tomto duchu sa nesie aj táto útla knižka. V podaní E. Lévinasa znamená čas mať vedomie a mať vzťah s druhým človekom. Osobne mi personalizmus veľmi nesedí. Skôr ma zaujímajú individualistické filozofie voluntarizmu, ateistického existencializmu či kritické filozofie davovej spoločnosti.... celý text
Druhé pohlaví
1966,
Simone de Beauvoir
Biblia feminizmu alebo "čo čítať, keď som zakomplexovaná žena, ktorá si nevie nájsť chlapa?!" Prečo som to teda čítal, keď nie som zástanca ani toho prvého, ani to druhé? Treba mať prehľad o čo najširšom diapazóne myšlienok a názorov. Nepatrím ani k mizogýnom Schopenhauerovho typu, ani k zoženštelej generácii dnešných metrosexuálov. Preto nemám problém ani s knihou od S. de Beauvoir, ani s jej názormi (dokonca na pár miestach s ňou súhlasím). Rozhodne ide o dielo, ktoré netreba zhadzovať, hoci to z prvej vety tak mohlo vyznieť. Pre mužov je to povinnosť. Aspoň sčasti tak pochopíme problematiku ženskej otázky.... celý text
Druhé pojednání o vládě
1992,
John Locke
Locke je neprávom neuznaný, čo sa týka jeho sociálnej filozofie. Taký Hobbes alebo Rousseau sú filozofi, ktorých myšlienky o spoločenskej zmluve sú viac než známe. Locke sa však nachádza akosi v úzadí. Možno za to môže jeho štýl, ktorý nie je tak kvetnatý ako Hobbesov "Leviathan" alebo za to môže nie tak radikálna filozofia ako je filozofia Rousseaua, ktorá dala základy francúzskej revolúcii. Nech je ako chce, Lockov spis je hodný prečítania a následná komparácia s Hobbesom a Rousseauom v otázke založenia spoločnosti bude o to plodnejšia.... celý text
