Naias
přečtené 1115
Trón zo skla
2015,
Sarah J. Maas
Autorka nemá ani potuchy o nájomných vrahoch, zlodejoch, soľných baniach, bičovaní, tyranských kráľoch, kapitánoch stráže, dvorskej etikete... v podstate o ničom z toho, čo do tejto knihy vložila. Od YA nečakám zázraky, je mi jasné, že hlavný je milostný trojuholník a ostatné je len krovie, aby to malo vôbec nejaký dej, ale s tak nezrelo spracovanou psychológiou postáv som sa tuším ešte nestretla, a to sa mi dostal do ruky nejeden „skvost“. Dospelí ľudia sa správajú ako pubertiaci, skúsení bojovníci si so sebou nevedia rady, nájomná vrahyňa s výcvikom, ktorý by jej závidela aj Čierna mamba, má nervy zajaca a sebaovládanie lumíka. Postavy sa, vrátane urodzených, veselo dopúšťajú nielen faux pas, ale aj lèse-majesté, bez toho, aby to niekomu prekážalo. A to nespomínam logické chyby, ktorých si autorka spravila celú zbierku. Vraj túto knihu začala písať v šestnástich, čomu rada verím. Nečudujem sa, že vtedy mala predstavy à la Hurvínek, len mi nie je jasné, prečo si po rokoch, keď sa chystala knihu vydať, nenaštudovala to, o čom chce písať, a svoje dielo neprerobila. Nebolo by treba veľa, len od prvej strany po poslednú.... celý text
Tri knihy o Pávom Očku
1979,
Bohumila Sílová
Ako dieťaťu sa mi táto kniha páčila a keď som na ňu už ako dospelá na knižnej burze narazila, chňapla som po nej a celú cestu domov som sa kochala Malákovými ilustráciami. Tá korytnačka s tvrdiakom, fajkou a revolverom je božská. Aj príbehy sú fajn, hlavne ten detektívny. Len som si akosi nemohla nevšimnúť, že autorka importovala do Afriky tigre, rajky, medvede...... celý text
Příběh z lékárny
1964,
Zdenka Redlová (p)
Nemá vtip a švih ostatných kníh tejto spisovateľky. Ale je zaujímavé pozrieť sa na tú istú záležitosť očami rôznych ľudí. Každú kapitolu rozpráva iná postava, sú to vlastne vnútorné monológy. Každý z nich spomína, hľadá príčinu toho, čo sa stalo, a keď ju nájde, tak samozrejme nie v sebe.... celý text
Hovoriaci balík
1981,
Gerald Durrell
Ako dieťa som túto knihu milovala, okúzľovala ma úžasná magická krajina, kde celý deň svitá. Dobrodružstvo, pohoda, humor, množstvo fantázie i svojráznych postavičiek, to je typický Gerald Durrell. Hovoriaci balík som čítala opakovane, neskôr som si prečítala aj Mluvící balík a ešte neskôr sa mi podarilo zohnať aj The Talking Parcel. Takže som mohla porovnať oba preklady s originálom a musím povedať, že český preklad ma nijak nenadchol. Zo začiatku som mala pocit, že je o vlások presnejší než slovenská verzia, ale čoskoro som dospela k názoru, že český prekladateľ do toho vkladá emócie, ktoré v originále nie sú. Nielenže text prešpikováva zdrobneninami, ktoré autor nepoužíva, a kvôli tomu kniha vyznieva detskejšie, navyše vnucuje čitateľovi svoju vlastnú predstavu o tom, čo postavy cítia a čo si myslia. Samozrejme, že said, v anglickom texte také časté, nemožno do našich jazykov prekladať neustále ako povedal či řekl, ale preložiť „said“ ako „nedočkavě vykřikl“ alebo dokonca „ušklíbl se a zavrtěl hlavou“, to by prekladateľ robiť nemal. A to sú len dva príklady z mnohých, kedy český prekladateľ popustil uzdu fantázii a vložil do prekladu, čo v originále vôbec nebolo. Naša prekladateľka naproti tomu spáchala zopár lapsusov (niektoré sú spoznateľné aj bez znalosti angličtiny), ale zachováva ducha knihy a nehrá sa na spoluautora. A jej slovná zásoba je úžasná, bola slasť to čítať. Netvrdím, že český prekladateľ skvelú slovnú zásobu nemá, všimla som si, že viacerí si český preklad pochvaľujú, ale mám pochybnosti, či tak robia na základe znalosti originálu. Skôr ide o to, že sa im páči použitý jazyk, čo ale o kvalite prekladu nič nevypovedá. Či sú českým prekladateľom zvolené jazykové prostriedky vynikajúce alebo nie, to je vec názoru (mne osobne z všadeprítomných deminutív tŕpli zuby), ale preklad určite nie je kongeniálny, ako tu tiež „zaznelo“. Kongeniálnosť totiž znamená „úplná zhoda prekladu s originálom“, čo nie je tento prípad. Mimochodom, nenašla som jedinú paralelu medzi touto knihou a Harrym Potterom, teda ak nerátam bazilišky, mandragory a vlkolaky, ktoré nevzišli z Durrellovej hlavy, lež z ľudovej tvorivosti, a tým pádom ich môže každý spisovateľ použiť, čo mu pero ráči bez toho, aby bolo možné hovoriť o plagiáte. A že by Rowlingová okopčila od Durrella cestovanie vlakom, to je proste smiešne.... celý text
