Naias
přečtené 1119
Zápolení
2008,
Ičijó Higuči (p)
Od japonských autorov som zatiaľ čítala len básne, romány, ktorých dej sa odohrával v Japonsku, zas len od európskych či amerických autorov. Z nich som sa dozvedala väčšinou o tom, ako veľmi sa líšime, zato melancholické, poetické Zápolení mi ukázalo, akí sme rovnakí. Pretože autorka písala štýlom blížiacim sa európskemu realistickému románu, nemala som problém rozumieť a vďaka tomu bola táto knižka pre mňa príjemným čítaním. A tiež veľmi zaujímavým, keďže šlo o pohľad znútra, od človeka, ktorý je s týmto prostredím spätý. Bol to môj prvý pohľad na život Japoncov japonskými očami. Ak vynechám zvyky, ktoré má koniec koncov každá krajina iné, uvažovanie a pocity postáv neboli príliš odlišné od našich, ani tie situácie, v ktorých sa ocitali, neboli nič nového - žena trpiaca, pretože ňou manžel pochádzajúci z vyššej vrstvy pohŕda, nútená spoločenskými konvenciami všetko ticho znášať, chudobní ľudia z nízkeho rodu, ktorí napriek tvrdej práci nedokážu svoj život zlepšiť, prostitúcia ako jediné východisko z biedy... Ako vravia Francúzi, čím viac sa to mení, tým viac je to rovnaké. A klobúk dole pred prekladateľkou, očividne si s prekladom a vysvetlivkami dala veľa práce.... celý text
Romance u moře
1999,
Jane Austen
Dobbsová nie je Austenová a je to poznať. Jej štýl je odlišný, nezvláda priamu reč, ktorá bola pre tvorbu Jane Austenovej taká charakteristická a tak majstrovsky napísaná. Dobbsová namiesto toho používa nepriamu reč a pomocou nej čitateľovi predkladá, čo si má z dialógov, ktoré neodzneli, vziať. Austenová naservírovala čitateľovi výroky postáv a nechala ho, nech si názor na ich charakter a sklony utvorí sám (možno mu občas trošku pomohla). Ale Dobbsová priamou rečou šetrí, zato podrobne vysvetľuje, ako má čomu čitateľ rozumieť. Tiež je vidno, že nemá zažitú vtedajšiu morálku a normy správania sa. Nie, nie je to ono.... celý text
Na křídlech lásky
1998,
Barbara Cartland
Knihou sa netiahne ani tak červená niť, ako skôr červené lano viery, že nespochybniteľným výkvetom ľudstva je aristokracia a výkvetom aristokracie je anglická šľachta. Ale je pravda, že aj plebejcom je autorka ochotná priznať istý charakter. Teda pokiaľ oplývajú úctou a lojalitou k svojim urodzeným pánom, nie ak sú to neotesaní zbohatlíci mysliaci si, že sa im môžu rovnať! Tak sa mi vidí, že to najlepšie, čo sa môže človeku pritrafiť, je mať niekoľko sto rokov dlhú líniu predkov. V tom prípade som na tom skvele, lebo môj pôvod siaha až do praveku. Už musím len počkať, až si po mňa príde anglický princ na anglickom bielom koni, a môj život nebude mať chybu...... celý text
