Naias
přečtené 1115
Nebojte se Ameriky. Vyprávění nejen o záludnosti amerických záchodků, náboženství, historii a životě Indiánů
2012,
Martin Gilar
Hľadá sa Elizabeth
2022,
Emma Healey
Nemôžem povedať, či myšlienky človeka trpiaceho postupujúcou demenciou boli vykreslené hodnoverne, pretože – našťastie – nemám s tým žiadne skúsenosti, ani vlastné, ani sprostredkované, ale desivé to bolo dosť. Na druhej strane, obe záhady, ktoré hlavná postava riešila, boli nezáživné, už dopredu bolo jasné, ako to dopadne. Autorka navyše postavila napätie na tom, že čitateľovi poskytla len niektoré informácie, ktoré Maud získala (a vzápätí zabudla), ostatné zatajila. Ako detektívka by to nestálo za nič, ale ako vhľad do mysli čoraz zmätenejšieho človeka a popis reakcií blízkych i cudzích ľudí to bolo hodne zaujímavé.... celý text
Život sestier Brontëovských
1971,
Émilie Romieu
Veľa zaujímavých informácií, hoci zjavne okorenených básnickou licenciou. Vykreslenie Charlottinho života mi pomohlo lepšie pochopiť jej knihy, to, na základe akých skúseností ich napísala, čo prežívala, ako sa asi cítila, čomu som ozaj rada. No štýl, ktorým bola táto kniha napísaná, bol taký patetický, až som si občas myslela, že sa tým nedokážem prehrýzť.... celý text
Tajomstvo Pembrooke Parku
2016,
Julie Klassen
Ako obyčajne, zase tu máme regentské Anglicko a súčasné americké spôsoby. Nesledovala som ani tak hustnutie a rozmotávanie záhady, ale to, aký najväčší prehrešok voči vtedajšej etikete autorka spáchala. A že sa činila! Vážne by ma zaujímalo, či si neuvedomuje, že robí jednu botu za druhou (na takú zbierku sa nezmohla ani Imelda Marcos), alebo či je jej to jedno. S charakterizáciou postáv si tiež príliš hlavu nelámala, ale to sa ani nedalo očakávať. Veď keby sme od začiatku vedeli, kto je čestný a kto podrazák, hneď by bolo po atmosfére tajomna. Tajomstvo Pembrooke Parku je v podstate rádobyhistorická pologotická červená knižnica, ale ako humoristická literatúra je to celkom dobré a citový zmätok večne žmurkajúcej hlavnej hrdinky je uveriteľný, čo nebýva v ľúbostných románoch zvykom.... celý text
Pan Kaplan má stále třídu rád
1995,
Leo Rosten
Stačí, aby som si prečítala pár viet z hocijakej stránky tejto knihy a hneď sa začnem usmievať. Ľúte súboje, ktoré vedú svojrázne postavičky s nevyspytateľnými jazykovými pravidlami i medzi sebou navzájom, sú opísané s veľkou porciou vľúdneho humoru a pohody. Kontrast medzi komicky skomolenou a často nelogickou priamou rečou frekventantov večernej školy a vycibrenou kultivovanou nepriamou je proste skvostný. Hotový jazykový koncert! Nemôžem inak, len dueto tvorené autorom a prekladateľom obdivovať.... celý text
Návrat domů
2016,
Yaa Gyasi
Je to do istej miery zaujímavá kniha, hlavne pre spôsob, akým je napísaná. A to nielen vďaka chronologickému kaleidoskopu čriepkov zo životov dvoch nevlastných sestier a ich potomkov, ale aj preto, že autorka síce podrobne opisovala, čo sa s postavami deje, ale už nie to, čo cítia. Asi mala pocit, že si to čitateľ domyslí sám, čo nebolo ťažké, ale predsa len majú Afričania inú mentalitu než my, takže moje predstavy mohli byť mylné. Na druhej strane, keďže autorka vyrástla v Amerike, jej úsudok nemusel byť o nič presnejší. Najlepšie je prečítať si knihu o nejakej krajine od toho, kto tam skutočne žil. (A pokiaľ možno, aj v tej dobe.) Návrat domů na mňa zo začiatku kvôli strohému štýlu pôsobil až dokumentárnym dojmom, ale časom začali opisy emócií pribúdať, zároveň s tým, ako sa udalosti stávali menej dramatickými. Záber je široký, lepšie povedané dlhý, zahŕňa niekoľko generácií, a tým je nutne plytký. Takže som sa, bohužiaľ, nedočítala nič, čo by som už nevedela. Pri hodnotení som váhala medzi štyrmi a troma hviezdami, ale napokon som sa rozhodla pre tri, pretože som túto knihu „necítila vnútri“.... celý text
