Naias
přečtené 1119
Příběh lidského těla
2016,
Daniel E. Lieberman
Autor v úvode poznamenal, že sa snažil o čo najjasnejší výklad, čo sa mu podarilo hádam až príliš. Niekedy sa dosť opakuje, čo môže byť otravné, ale na druhej strane je to lepšie, než keby hýril termínmi, ktorým normálny smrteľník neporozumie. Napokon, vďaka opakovaniu si toho človek viac zapamätá. Rozhodne Lieberman píše veľmi zaujímavo a občas aj vtipne. Krásne vysvetľuje väzby a súvislosti, napríklad prečo mám po strese takú chuť na čokoládu a vôbec prečo sme takí leniví a žraví. (Môže za to evolúcia!) Dobré je prejsť si aj poznámky na konci knihy. Väčšinu síce tvoria odkazy na literatúru (to sa dá ľahko preskákať), ale občas sa tam nájde ďalšia zaujímavá perlička. Čítanie tejto knihy som si užila, ale ponaučenie z nej je neradostné: najlepšia prevencia je viac sa hýbať a menej sa pchať. Ach jaj... no dobre, tak kam som to dala tú mrkvu?... celý text
Profesor
2014,
Charlotte Brontë
Profesor na mňa pôsobí ako prototyp Jany Eyrovej. Je nielen napísaný tým istým štýlom, ale vidí sa mi, akoby sa Jane vydávala za muža. Tie myšlienky, pocity, názory a postrehy, to je celá ona. Spoznávam jej spôsob uvažovania a vyjadrovania sa prakticky v každej vete. Ale zatiaľ čo Jana Eyrová má chyby, je z mäsa a kostí, živý, dýchajúci tvor, hlavná postava tejto knihy, rozprávač William Crimsworth, je prezentovaný ako dokonalosť sama, hrdina bez bázne a hany, perfektný múzejný exponát. A anglická nadradenosť, ktorá je v Jane Eyrovej len tu a tam naznačená, v Profesorovi naberá vietor do plachát. V malej miere som na to u anglických spisovateľov zvyknutá, ale tu je toho už príliš, než aby to bolo úsmevné. Kniha je presýtená nie hrdosťou, ale nafúkanosťou, kvôli čomu je hlavný hrdina nesmierne nesympatický. A najhoršie je, že tá pýcha, to pevné presvedčenie, že ktorýkoľvek Angličan vysoko prevyšuje akéhokoľvek Neagličana, nevyjadruje názor postavy, ale autorky, ktorá si pritom vôbec neberie servítky. Flámi sú intelektuálne menejcenní, Francúzi sú povrchní a nemravní, v Belgicku nevidno jedinú tvár, v ktorej by sa zračila citlivosť... Prezieravý, generalizujúci a nadmieru kritický postoj anglikána k pápežencom nebudem ani komentovať. Arogancia mojej obľúbenej autorky ma veľmi sklamala. Prekážala mi aj šablónovitosť postáv. Crimsworthovo rozprávanie silne pripomína slová Jany Eyrovej, a jeho vyvolená, Frances Henriová, sa na ňu zas ponáša svojimi vlastnosťami a správaním sa. U oboch žien sa prejavuje tá istá poslušnosť, vzhliadanie k autorite, hlboké vnútorné prežívanie pocitov, túžba po náklonnosti i nezávislosti. Ak toto mal byť odrazový mostík k Charlottinej najznámejšej knihe, tak to vyšlo. Jana Eyrová je oveľa lepšie dielo, už len preto, že rozprávačkou je žena. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že Charlotte sa do myslenia muža nedokázala vcítiť dostatočne na to, aby to vyznelo presvedčivo. A začínam mať pocit, že raději jsem neměla tento román číst, snad ani list, ale z odlišných dôvodov. P. S. Synchronicita funguje. Dočítala som Profesora a vzápätí som našla v detektívke Etruská síť definíciu, ktorá sa naňho perfektne hodí. „Je přesně takový, jak si Evropan devatenáctého století představoval Angličana. Neartikulovaný, v základě přesvědčený, že kterýkoli Angličan je o dvacet procent lepší, než všichni cizinci dohromady, až protivně počestný, přímý, tuhý a nesympatický.“... celý text
35. máj
2016,
Erich Kästner
Ako vidno z názvu knihy i z ilustrácie na jej obálke, ide o skrz naskrz absurdné dobrodružstvo, a keďže je autorom Kästner, je aj mierne výchovné. Milujem absurdné príbehy, s potešením si vychutnávam nezmysly a nelogickosti, no aj tak trvám na tom, že ak niekto kráča ponad more po rovníku, nejde po poludníku, ale rovnobežke. Čo sa týka ilustrácií, nemám im čo vytknúť, sú sympatické, výstižné a s textom úžasne ladia. Malá ochutnávka: „Nie že by som bol zvedavý,“ ozval sa strýko, „ale čím ste to vlastne strieľali, pán Krahulec?“ „Krkavec, nie Krahulec,“ prísne ho napomenul náčelník. „Ako si želáte,“ odvetil strýko, „pre mňa za mňa sa môžete volať aj Bažant na víne. Teda pán Krkavec, čím ste to strieľali? Znelo to tak zvláštne.“ „Horúcimi pečenými jablkami,“ prezradil náčelník Krkavec. „Chcel som veľrybu len zastrašiť. Teší ma, že som vám smel preukázať drobnú láskavosť.“ „Horúcimi pečenými jablkami?“ čudoval sa Konrád. „A kde máte flintu?“ „Nemám zbraň,“ namietol náčelník. „Mám vo zvyku nabíjať pečenými jablkami svoj vreckový nožík.“... celý text
Jak se naučit 100 slovíček za hodinu
2017,
Jakub Pok
Hej, fungovať to funguje, akurát že k rýchlosti 100 slov/h som sa nedopracovala ani po niekoľkých mesiacoch, ale netvrdím, že chyba nie je na mojej strane. Ale keď neprší, aspoň kvapká, aj desať slov denne (dobre, nie tak úplne denne) je hodne. Vďaka tejto metóde som si zapamätala kopec slovíčok, dokonca aj slovo makrakantorynchus (presne tak sa to nepíše, ja viem), ktoré bolo spomenuté v tejto knihe, a to som ju čítala lanského marca! Len jedno mi chýbalo, autor má ošetrené zafixovanie si slovíčok, predložiek, rodov i frázových slovies, lenže anglické slovíčka mávajú viacero významov, ktoré sú niekedy veľmi rôznorodé. Ale na to mám našťastie fintu fň odinakiaľ, tak som to skombinovala. Každopádne je veľmi motivujúce necítiť sa konečne ako beznádejný sklerotik. A bez motivácie ide samoštúdium ako v lete na saniach.... celý text
