newtory
přečtené 1144
Poslední vlak přes Rostovský most
2011,
Marion Aten
Je pravdou, že kníh z druhej strany barikády je ako šafranu. Ak by som čítal túto knihu pred dvadsiatimi rokmi už len tento samotný fakt by predznamenal hviezdne hodnotenie. Dnes to už nestačí. Nepovedal by som, že autor nevie písať, skôr by som "pochválil" prekladateľa. Ruské pojmy používané zrejme v originále nadobudli prečudesné formy. Najviac ma iritovalo často používané slovo: "plenny", čo bude podoba ruského пленник - väzeň, zajatec (v kontexte knihy skôr zajatec), aj slovo шуба (kožuch) sa objavovalo v dosť čudesných tvaroch a ďalšie skomolené rusizmy na tom tiež neboli oveľa lepšie... Čo sa týka dejinného kontextu človek si uvedomí, ako málo stačilo a boľševik mohol ísť od válu, ale to by velenie protistrany muselo mať ujasnené priority a tvrdo za nimi stáť, aj keď špekulácie typu čo by bolo keby sú slepou uličkou. Príbeh je v podstate banálny, začína idylkou a končí drámou. Všetko čo mohlo zle dopadnúť tak aj dopadne, idyla sa pozvoľna vytráca a záver prináša chaos a prestupovanie všetkých predstaviteľných tabu. Boľševici neuznávali žiadne pravidlá, jediným pravidlom bolo, urob všetko preto, aby si dosiahol cieľ a to sa aj podarilo. Revolučný teror a dokonale prepracovaný systém lží jediná taktika vďaka ktorej "revolúcia" triumfovala a to je aj koniec Ruska, o ktorom písal Čechov, Puškin, Dostojevskij...... celý text
Rozbúrená krv
2017,
Gard Sveen
Nie je to zlé, ale ani dobré, také akosi neslané nemastné. Pripadá mi to tak, ako keď dobrý hudobník na konci kariéry prehrabe zásuvky a vydá veci, ktoré predtým nevydal snáď preto, že ich nepovažoval za dosť dobré.... celý text
Kuriérka
2017,
Kjell Ola Dahl
Príjemné jesenné čítanie. Vojnová minulosť sa prelína so súčasnosťou a tajomno a neznámo sú namiešané v tom správnom pomere. Čo sa týka rozuzlenia prípadu, neposkytnem žiaden spoiler, ale zhrniem ho aforizmom nesmrteľného François de La Rochefoucauld : To čo sa nám nezdá zďaleka, bude sa nám zblízka pozdávať ešte menej. P.S. To bola indícia k hľadaniu páchateľa.... celý text
Al Kajda a co to znamená být moderní
2005,
John Gray
Trocha som váhal medzi 3 a 4 ale dočítal som to v duchu troch. Prvá kapitola je oslnivá, vydala by aj za 5 hviezdičiek, trefné bonmoty a niekoľko prekvapivých a nadčasových paralel na našu "oslnivú" prítomnosť (a to bola kniha vydaná v roku 2003, takže pomerne vizionársky pohľad, ak berieme do úvahy "prekotnú" dobu ktorú žijeme). Názov je trocha zavádzajúci, Al Kaidá sa tam spomína len okrajovo. Mottom zamyslenia je teleologický prístup politikov a establishmentu k realite a kritika pozitivizmu, ktorý vystupuje "prísne" vedecky, ale v reále jeho vedeckosť stojí na vratkých základoch ekonomickej pseudovedy. Svojou vierou až obsesiou voči vedeckému a technickému pokroku, ktorý sa súčasný pozitivizmus svojvoľne snaží aplikovať na spoločnosť (hovoríme o euro-atlantickej civilizácii) a ktorým sa tak vášnivo zaklína sa stáva jej hrobárom. Uplatňovanie pozitivistického prístupu v ekonomike nazýva otvorene náboženstvom. Spomína MMF, ktorý sa pokúša jeden ekonomický model naordinovať na všetky ekonomické neduhy. Spomína aj EU, ktorá mu v Európe svojím ekonomickým diletantizmom, zdatne sekunduje. Autor viní pozitivizmus, že "obohacuje" svoje vízie o náboženské prvky, ktoré v svojej "vedeckosti" tak dôrazne neguje. Kritika posadnutosti "pozitivistov" neustálym rastom ekonomiky (vo svete, ktorý ma pevne dané hranice) nie je až taká originálna a lepšie ju podľa mňa spracúva Mishan (in Spor o ekonomický růst). Gray sa často odvoláva na svoje predchádzajúce knihy, kde ako píše rozoberá problematiku podrobnejšie (snáď sa trocha aj "vykráda", ale robí tak v medziach tolerancie). Kto má pocit, že niečo nie je v poriadku a rád by nad tým pouvažoval, Gray dobré riešenie, pre načítanejších o čosi menej.... celý text
