newtory
přečtené 1144
Tento týden bude ještě perný
1988,
Erzsébet Galgóczi
Opäť sa mi raz dostala do rúk kniha tak trocha na okraji záujmu. Náklad 3000 kusov a autorka o ktorej sa človek od čitateľov dozvie viac na Amazone,ako na našich (CZ/SK) stránkach. Kniha je súbor noviel, ktorých kvalita je rôzna. Prvé štyri sú z prostredia vidieka. Celkom prvá opisuje kolektivizáciu,ale na rozdiel od našeho mainstreamu z tohto obdobia nie je tak celkom jasné, ktorí sú tí "dobrí a ktorí tí zlí". Autorka vyšla z chudobných pomerov, narodila sa aj vyrástla na vidieku, prostredie dokonale pozná. Zaujímavý bol napríklad spôsob, akým sa zakladali družstvá. Zakladali ich nestraníci, gazdovia a robili to, lebo pochopili, že sa tomu nedá vyhnúť, zakladali družstvá, aby predbehli komunistov. V duchu, ak to urobíme sami a dobrovoľne, urobíme to po svojom a tak, aby to bolelo čo najmenej. Potom, keď už boli družstvá zabehnuté sebestačné a začali produkovať zisk, prichádzali komunisti k prestretému stolu a "likvidovali" predsedov aj celé predstavenstvá nestraníkov, aby sami zaujali ich miesta. Čítanie o maďarskom vidieku bolo zaujímavé, dozvedel som sa kopu nových vecí. Spomínané novely tak trocha pripomínajú reportáže Ladislava Mňačka. Najmä v štvrtej novele v spovedi gazdu som si uvedomil, aký ťažký bol život na vidieku a aké ťažké bolo dosiahnúť prosperitu gazdovstva . Predposledná novela sa síce tiež odohráva na vidieku, ale ten tvorí len kulisu. Príbeh je o záchrane kultúrneho dedičstva a o vzťahu súčasníkov k minulosti. Paralelne je to aj príbeh nešťastnej lásky, dejinnej tragiky, doby, ktorá zmietla svoju minulosť a potom, po "vytriezvení" sa pokúša o obnovenie kontinuity svojich dejín. Posledná novela je opäť preplnená tragikou minulosti, ktoré mieša ľudské osudy. Pri čítaní prvých noviel som bol presvedčený, že sa ku knihe už nevrátim a odhadoval som to maximálne na tri hviezdičky, ale posledné tri príbehy zásadne zmenili skóre, kniha skončí v mojej knihovníčke a hviezd bude o čosi viac .... celý text
Japonská mozaika
2002,
Zdeněk Thoma
Veľmi pekne urobená kniha na kvalitnom kriedovom papieri, plná majstrovských fotografií Zdeňka Thomu. Má len jednu zásadnú chybičku krásy, príliš chudobný text. (Možno je to úmysel a text odráža požiadavky japonskej minimalistickej estetiky). Preto určite poteší japanofilov začiatočníkov a tiež ľudí hľadajúcich rýchle, instantné informácie. P.S. Aby som nebol nespravodlivý, posledných cca 20 strán prináša hutný text, ktorého sa vo zvyšku knihy nedostáva. Tie tri hviezdy sú za fotografickú prílohu. Text nehodnotím.... celý text
