Pepelka
přečtené 126
Posledný pustovník
2020,
Michael Finkel
Chris Knight žil 27 rokov v lese, úplne sám, bez akéhokoľvek kontaktu s kýmkoľvek. Odišiel ako 20 ročný, aby sa stratil. Nič nehľadal, nič si nechcel dokázať. Nevrátil sa z vlastnej vôle a nedá sa nefandiť mu, neobdivovať ho a neľutovať zároveň. V lese zažil absolútnu slobodu, ktorú zrazu vystriedalo väzenie a po ňom postupný návrat do "civilizovaného života". Do lesa, za slobodou sa vrátiť nesmie. Znamenalo by to, že skončí opäť vo väzení. A tak zostáva uväznený v "našom civilizovanom svete". Finkel si dal tú námahu a pokúsil sa zachytiť celú paletu odtienkov introvertnej duše samotára. Nič jednoduché, no za mňa sa mu to podarilo. Aj keď hovoriť, či písať o niekom, kto za 27 rokov neprehovoril s nikým a ticho potrebuje takmer fyziologicky mi príde skoro až neúctivé. Smekám preto tichom a pripojím len slová samotného pustovníka: "Roky strácali na význame. Čas som meral podľa ročných období a mesiaca. Mesiac bol minútová ručička, ročné obdobia zas hodinová."... Knight pripustil, že nedokáže celkom presne opísať, aké je to žiť tak dlho v úplnej samote. Ticho vraj nemožno vyjadriť slovami a navyše sa bál, že ak sa o podobný výklad pokúsi, budú ho mať za blázna. "Alebo ešte horšie - budem ako tí, čo sypú z rukáva, akože zrnká múdrosti."... Knight tvrdil, že to, čo zažil v lesoch sa vysvetliť jednoducho nedá. Napokon však povedal, že to riskne, nech si ho trebárs aj pomýlia s chrličom životných právd, a skúsi to. "Je to zložitejšie," spustil. "Veci, ktoré sú samy o sebe cenné, sú v samote ešte cennejšie. To nemôžem poprieť. Samota mi zosilnila vnímanie. Ale pozor, je v tom malý háčik - len čo som zosilnené vnímanie zameral na seba, stratil som identitu. V lese nemáš obecenstvo, niet pred kým predstierať. Nemal som potrebu definovať sa. Moje vlastné ja sa stalo bezvýznamným." A doplním môj obľúbený citát Krishnamurtiho: "V momente, kedy zatúžime stať sa niekým, prestávame byť slobodní."... celý text
