SalemJohn
přečtené 164
Křižovatky
2019,
Jack Ketchum (p)
Málokedy sa stane, aby anotácia knihy bola tak trefná, a ešte aj vtipná ako v tomto prípade. Vzadu na obale nás poteší takýto popis: „Žánrově patří Křižovatky k westernu. A protože ve westernech se moc nemluví, je to krátka kniha“. Počtom strán určite, ale opäť je to Jack v plnej sile. Bravúrne to dokázal rozohrať na pár stranách, a celkom by ma zaujímalo či to plánoval ako nosnú poviedku, resp. novelu do nejakej svojej tematickej zbierky, alebo si len žánrovo, a s vkusom sebe vlastným, rozšíril portfólio. Každopádne ide rozsahom o parádne „počteníčko ke kávě“ !!! (Ale pozor, kto pije ristretto, ten to nestihne ! Kto si ale dáva veľkú pracovnú kávu / caffe americano, ten to stihne, ale kávu už bude dopíjať studenú). Kniha Vás totiž chytí, a nepustí. Komentáre to tu už plnohodnotne a aj obsahovo zhodnotili. Pre mňa opäť vydarený Jack Ketchum. PS. A teraz hor sa na jeho novinku u nás - Noc žen.... celý text
Kazatel
2019,
Honza Vojtíšek
Ako fanúšik hororu som registroval meno Honza Vojtíšek už v minulosti. No dlho mi nič konkrétne neskrížilo cestu. Ozajstný „First contact“ nastal až dielkom Ďábluv hřbet (dueto spolu s Ivanom Kučerom). A keďže hneď po tomto ich spoločnom diele som dal príležitosť Ivanovej prvotine Kozí ľudia, je logické, že musel prísť na rad aj Kazateľ. Hneď na úvod treba povedať, že je vidieť, že toto nie je autorov prvý text (ide o prvý román), ale textov kde sa Honza už stihol „vypísať“ zopár určite bolo. Rutinérsky a profesionálne zvládnutá práca (ako píše Svätopluk Doseděl: horor je Honzova životní láska, řemeslo a styl). Musím súhlasiť ! A každopádne neľutujem ani kúpu, ani čas strávený s Řehořem a Gabenem. Všetko ostatné čo by som chcel ešte napísať už zaznelo v komentároch . Čo možno nezaznelo a čo mňa trošku mrzí (a škoda, že to Honzovi nikto nepovedal) je pár veci. Prvý krát ma zdvihlo “mozaikové okno“ ! Ja osobne tento slovný zvrat neuznávam. Predpokladám, že malo ísť o vitráž čo by však v rámci príbehu a doby pôsobilo príliš vznešene. Lebo okenná tabuľa/okno, zložené z farebných skiel, sklíčok a spojená najčastejšie pomocou olovených prútov, alebo pásikov je a vždy bola vitráž. Mozaika naopak, je plošný druh umenia tvorený farebnými kamienkami, nerastmi rôzneho tvaru na pevnom podklade, umiestňovaný do malty, štuku alebo tmelu. Preto výrazy ako mozaikové sklo, mozaikové okno sú nepresné, hoci v laickej verejnosti už zjavne udomácnené. Druhá zdvíhačka v mojom prípade boli husle a pohár vína - tiež sa mi zdá, že na tento „sherlockovský motív“ bolo časovo priskoro.. Teda hlavne kvôli tým husliam .. Ale, kašľať na moje ponosovanie ! Z pohľadu na ostatné komentáre to väčšinu fanúšikov nevyrušilo, takže je to v pohode. A to je na literatúre krásne, že jedno dielo, nás dokáže osloviť, potešiť, či nahnevať, a nemusí to byť rovnaká stať, či časť knihy - ako som si všimol, keď som si pozrel ďalšie komenty či recenzie. Potom aj na základe týchto postrehov a komentárov môžeme pozerať akoby rôznymi okuliarmi na ten istý obraz. Čo je super ! A aj toto mi napadlo práve pri tejto knihe, zvláštne.. Pre mňa ale Kazatel za silné tri a pol hviezdy.... celý text
Ghúl
2023,
Brian Keene
Kniha určite nezaprie svoj rok vzniku. Ide o relatívne novšie dielko, keďže originál vyšiel v roku 2007. Kvalitu a záujem potvrdzuje aj fakt, že už v roku 2012 bol natočený film. Síce skôr televízna záležitosť, ktorá nesadne každému, ale predsa. Kniha je každopádne omnoho lepšia ! Je vidieť autorovo zanietenie pre horor i kultúrno-spoločenský záujem. Šikovne čerpá z kánonu hororovej literatúry a rovnako i zo sociálneho dramatu. Potešia narážky na Hviezdne vojny či Policajnú akadémiu, či iné fenomény aj 80-tych rokov, kedy sa dej odohráva. Keďže sa román, skôr príbeh, odohráva v krátkom časovom úseku, nie je priestor na dovysvetlenia a riešenia niektorých problémov. Nie je to ani psychologizujúci King, ani rozvláčny Simmons, hoci k týmto dvom pánom má najbližšie. U Kinga mi to pripomínalo skôr jeho Telo a u Simmonsa jednoznačne jeho Temné leto. Vidina letných dobrodružstiev á la Pani kluci proti traumám najvyššieho rangu. Slogan vzadu na obálke trefne vystihuje čo nás pocitovo asi čaká: Když knihu otevřete, čekáte obyčejný horor s příšerami, který nabízí pouze krev a masakry, ale zavřete ji se slzami v očích a srdcem rozervaným na kusy. Výborne !... celý text
Obětiny
2023,
Robert Marasco
Nažhavený knihou Invaze zlodějů těl som sa vrhol na druhý kúsok tejto novej edície od Fobosu - Knihovna moderního hororu. Obětiny v originále Burnt Offerings od Roberta Marasca sú opäť skvelom ukážkou dobrého vkusu vydavateľa (Fobos), ktorý nám servíruje diela takmer kultového statusu, ktoré sme si u nás zatiaľ nemali možnosť prečítať. Ide pritom o jeden zo základných pilierov resp. príbehov o nehnuteľnosti s prekvapením (rozumej o strašidelných domoch). S takouto stavbou je určite problém nie len v reále, ale predovšetkým v literárnom prevedení. Presvedčili sme sa o tom nie tak dávno v Kill Creecu od Thomase Scotta, a neustále nás o tomto probléme presviedča mierne infantilným spôsobom aj Darcy Coates vo svojej vlastnej edícii.. Ale späť k Rolfeovcom, ktorí sú hlavnými nešťastníkmi tohto príbehu. Začiatok je pomalší a štýlovo sa drží roku vzniku, ale postupne naberá na intenzite. Spoznávame jednotlivých hrdinov, máme možnosť nahliadnuť do ich prežívania, spoznať ich túžby, rozdiely. Psychológia postáv je zvládnutá výborne napomáha tomu aj samotný príbeh ktorý tomu dáva ten potrebný presah, a ktorý práve tým novším počinom v tejto kategórii chýba. Dejovo tu nie je potrebné opisovať čo sa bude diať, lebo anotácia knihy nám to presne napovie a tušíme čo od príbehu očakávať. Záhadne sídlo, ešte záhadnejšie krídlo domu a jeho tajomní majitelia s ponukou ktorá sa neodmieta. Budovanie atmosféry a vyústenie do možno očakávaného záveru je zvládnuté ukážkovo. Opäť pochvala za prevedenie vydania vôbec mu nevadí paperback a ilustrácie na predsádke vpredu a vzadu sú vkusný bonus, ktorý si plne uvedomíme a oceníme po prečítaní knihy.... celý text
