Salonka
přečtené 278
Alex Ferguson: Môj život
2014,
Alex Ferguson
Sľubovala som si dobré a kvalitné počteníčko, ale nanešťastie ... celé zle. "Alexov život" ma sklamal. Asi mi chýbajú nejaké dôležité bunky na spracúvanie takto koncipovaného (= nekonzistentného) dokumentu, pretože som bola mimo. Kniha mi, až na niekoľko vzácnych a vzácne dobrých odstavcov, pripadala ako jeden veľký chaos, kde sa vo všetkom skákalo z makového na orechové pomaly po každej vete a k tomu totálne nepochopiteľným spôsobom. Uznávam, že moje znalosti klubu Man Utd neprekračujú úroveň bežného konzumenta zahraničného futbalu a nie som ani odborník na životopisné príbehy - zopár som ich však čítala a s každým som bola omnoho spokojnejšia ako s týmto. Na základe svojej skúsenosti si myslím, že obecne akýkoľvek životopis sa dá (či už svojpomocne alebo s asistenciou šikovného spoluautora, však nie každý je spisovateľ) napísať aj tak, že ho priemerný čitateľ typu mojej maličkosti môže so záujmom čítať bez toho, aby sa neustále pýtal sám seba: ... a toto je zas kto? ... kde sme? ... o čom to hovorí?? ... WTF??? Keď mi nedajboh vypadla záložka, nedokázala som nájsť miesto, kde som skončila, pretože som si nepamätala, čo som už čítala a čo ešte nie. Nebavilo ma to, dohromady nič som sa nedozvedela a dočítala som to len z úcty k sirovi Fergusonovi a veľkým hráčom Man Utd, o ktorých bola reč, teda o ktorých bol pis. :-) Pozitívne hodnotím veľké množstvo fotografií, ktoré knižka (Ikar, 2014) obsahuje. Naopak, príloha „Štatistiky“ má otrasnú, neintuitívnu a neprehľadnú úpravu. Tiež nerozumiem, prečo bol použitý tak hrubý papier - kniha zbytočne váži tonu, nehovoriac o tom, že je to plytvanie. Neodrádzam, treba skúsiť. Mne to však vôbec nesadlo. Podpisujem sa pod komentár užívateľa Kazatel 0.... celý text
Metro 2033
2015,
Dmitry Glukhovsky
My na Slovensku metro nemáme a som presvedčená, že ani nikdy mať nebudeme. Tento fakt vnímam ako osobnú škodu a krivdu, pretože som z metra ako takého úplne nadšená. :-) V porovnaní s viedenským, pražským, budapeštianskym aj milánskym metrom (tieto som zažila) budí systém moskovského metra úctu už len na schéme. O to väčší rešpekt vyvoláva ako postapokalyptický priestor, v ktorom prežívajú zvyšky civilizácie. Samozrejme nehrozí, aby sa títo ľudia zomkli a čelili nástrahám, ktoré číhajú na povrchu a dole v tuneloch, alebo azda aby dali hlavy dokopy a pokúsili sa napraviť staré chyby či vymyslieť niečo konštruktívne do budúcna. Namiesto toho sa hrajú na neviem čo a veselo sa navzájom kynožia pre sprostosti - nič prekvapivé, budeme si robiť zle až do konca - toto autor vystihol veľmi pekne. Najviac však kvitujem a štyri hviezdičky dávam za verné pripodobnenie atmosféry, ktorá tam dole vládla. Už len pri čítaní, resp. počúvaní audioknihy (nič z toho som nepraktizovala v stiesnených priestoroch ani pod zemou) na mňa občas padlo skutočne pôsobivé dusno. Vtedy som si musela dať pauzu a aspoň na pol očka sa presvedčiť, že vonku sa nič nezmenilo, za oknami je náš starý známy živý svet a nie šedivé mŕtve ruiny, netreba sa báť o život ani sa utekať kdesi zahrabať ako krt. Jedna hviezdička musela ísť dolu pre šablónovitosť deja, niekoľko časových nesúladov a zopár priam neuveriteľných barličiek, ktorými si autor pomáhal a nad ktorými som sa musela pousmiať, nech už ich on sám pre čitateľov vysvetľoval akokoľvek (najmä na konci). Čítala som niečo málo o tom, ako DG postupne zverejňoval jednotlivé kapitoly knižky na internete, príbeh staval za pochodu a s pomocou ľudí, ktorí mali záujem o jeho dielo a ktorí sa viac ako on vyznajú v tom, o čom písal (napríklad systém metra, zbrane atď.). Im všetkým za to patrí plus a poďakovanie, ale autorovi v mojich očiach mínus preto, že si tieto fakty nenaštudoval sám a poriadne. Prišiel k nim ako slepé kura k zrnu. Výsledok to však len skvalitnilo, takže sa len dobre stalo.... celý text
Studňa
2010,
Dominik Dán
Moje úplne prvé stretnutie s D. Dánom. Netušila som, čo príde, tak som bola spočiatku trochu skeptická a aj napriek (či práve kvôli?) všeobecne pozitívnym masovým ohlasom na tohto autora som neočakávala bohviečo :-) ... ale nakoniec bola knižka milým prekvapením. Do príbehu som sa začítala ihneď a zlopla som ho asi na dva šupy. Páčili sa mi slovenské reálie (domov, sladký domov), tiež šikovné prelínanie viacerých dejových línií, ktoré dodalo deju najmä v úvode ten správny dramaticko-dôležitý ráz, načrtávalo zápletku a zoznámilo ma s postavami. Čo mi v malej miere prekážalo, boli - napriek obecne veľkej "čtivosti" - občasné kostrbaté vety a vyjadrenia, takisto nezáväzné rozhovory kolegov vyšetrovateľov, ktoré mi pripadali násilné a vo svojej podstate nie vtipné. Toto však dokážem ospravedlniť, ba čo viac, keď budem mať opäť chuť na detektívku, určite si vyberiem niektorú Dánovku.... celý text
Mitterrandov klobúk
2014,
Antoine Laurain
Veľmi príjemná a pútavá letná oddychovka. Keď k vám s prímorským slnkom nedbalo sa opierajúcim o vypracované bruško, kusom zlatistej pláže pod chrbtom a knižkou v rukách ako tienidlom príde pán mikrospánok, nič sa nestane – pádom na vašu tvár vám toto dielko určite nevyrazí oko a vďaka krátkym kapitolám a nenáročnému, ale zaujímavému príbehu sa po zobudení "napojíte späť" aj s nebezpečne zohriatymi mozgovými bunkami. :-) Mitterrandov klobúk si viem predstaviť ako nádherný, skvele obsadený film, plný teplých farieb a veľkomestských vôní, s fantasticky ľahkým, závideniahodným francúzskym šarmom a bonmotmi. Tak by to bolo dokonalé.... celý text
Búrlivé výšiny
2006,
Emily Brontë
Búrlivé výšiny som prvýkrát čítala asi ako pätnásťročná. Neuchvátili ma, navyše som mala chaos v menách (resp. postavách) a príbuzenstvách – do dnešných čias vo mne zostali len tieto dva dojmy, viac nič. Preto som sa už dávnejšie rozhodla, že im niekedy opäť dám šancu ... a tak som na jar poblúdila na slatinách mojich poličiek s knihami a zo zvedavosti navštívila takmer zabudnutých známych. S potešením konštatujem, že som si poněkud upresnila svoju vágnu spomienku na toto dielo, ale s poľutovaním dodávam, že to bolo utrpenie. Príbeh, ktorý sa točí výlučne okolo sadistov, masochistov, egoistov, bláznov alebo hlupákov (tieto diagnózy sa vyskytujú jednotlivo i v kombinácii), ma rozčuľuje a nepáči sa mi. Vlastne ani veľmi neviem, ako E. Bronteová píše. Nedokázala som jej spisovateľské schopnosti vnímať s nadhľadom, tak nepríjemný dojem vo mne zanechali všetky postavy a ich konanie. Do istej miery som ochotná uznať, že táto strelená story nebola vyrozprávaná úplne zle – hoci mám na dôvažok podozrenie, že som natrafila na nepodarený preklad (edícia Svetová knižnica SME, preklad Magda Žáryová). Uf. Vo výsledku nad Výšinami zažínam konečné dve hviezdičky a holt nemôžem ich odporúčať.... celý text
Na Marťana som sa úprimne tešila, ale veľmi ma sklamal. Už asi po štyridsiatich riedko popísaných stranách (2014, Ikar - vydavateľstvu posielam nadšené pozdravy) som vedela, že je zle. :-( Autor sa skutočne "blysol" primitívnym rozprávačským štýlom (pôvodne som napísala detským, no urazila by som deti). Často som mala pocit, že si o svojich čitateľoch (o mne!) myslí, že sme vospolok slabšieho umu - dráždilo ma predovšetkým to infantilné Markovo "Pamätáte si ... ?" a opakovanie úplne evidentných faktov. Šlo o snahu ukázať Markovu žoviálnosť? Chabé. Inak musím povedať, že som so sebou spokojná. Totiž vyzerá to tak, že hoci mám iba klasické VŠ vzdelanie prírodovedného zamerania a ľahký biochemický upgrade (žiadne astrofyziky ani marťanológie), tak aj s tým, čo viem tu a teraz, a s niekoľkými haraburdami ma pokojne môžete vystreliť do vesmíru ešte dnes. :-) :-) Zápletka v širšom kontexte (Mars + Zem) svojou absurdnosťou a americkým pátosom nestojí ani za deravý groš ani za reč ... najmä na konci - na hodnotenie knihy som mala pripravené tri hviezdy, ale za vskutku veľkolepé finále som jednu strhla. A ten humor, kristepane, ten huumooor! To vážne? Pošteklite ma. Žalostne jednoduchý a predvídateľný. Ak som sa počas čítania zachechtala trikrát, tak to slušne preháňam. Mimochodom nie som šteklivá. (povzdych) Pritom to mohlo byť také dobré sci-fi. (ďalší povzdych) Disko!!! Haha. Koniec sarkazmu. Toto ja nebaštím, ľutujem. Nepáčilo sa. Vidím jedno pozitívum - na film sa stále celkom teším, avšak už len kvôli obľúbencovi Mattovi.... celý text
