SalParadise
přečtené 127

Mythra Invictus - O údele človeka
2019,
Radoslav Rochallyi
Pamätám si, ako som prvý krát čítal prorockú knihu s príznačným názvom Prorok. Pamätám si, že ma oslovila hĺbka jej posolstva. Odvtedy som už zopár podobných prečítal a uvedomil si, že ide v podstate o takú prorockú disciplínu, ktorá sa kníše nad roklinou neskonalého pátosu a klišé. Niektorí autori do tej rokliny samozrejme priamo zhučali. Pri knihe Mythra Invictus som si uvedomil, že tú disciplínu mám vlastne rád. Jej posolstvo spája. Či už ste priaznivec mysticizmu, Buddhových 4 právd, antickej prírodnej filozofie, Ježišovho učenia, Nietzscheho nadčloveka alebo moderných prírodných vied a ešte určite mnoho ďalšieho - každý si tam nájde kúsok svojej pravdy. Skoro každý. Všetko je to poetický poprepájané do nadčasových myšlienok. Hlavne. Kto sa rozhodne napísať ucelené dielo o údele človeka je automaticky tak trochu prorok. Skutočný prorok nemusí byť iba jeden.... celý text

Obyčajné zázraky: Svet očami Vedátora
2021,
Samuel Kováčik
Krásna kniha. Odporúčam pre celú populáciu Zeme.

Umění milovat
2006,
Publius Ovidius Naso
Uprimna výpoveď o prirodzenej plytkosti ľudskej povahy. Jediný rozdiel medzi dneškom a dobou spred 2000 rokmi je ten, že dnes by nikto nevydal tak “nemorálnu” knihu. Čo ma ale prekvapilo je, že taká tá romantická nemodernosť bola moderná snáď v každej dobe: “Nikto už nevie skutočnú báseň si ctiť”... celý text

Záchrana sveta podľa G.
2002,
Etela Farkašová
Kniha, síce napísaná príjemným poetickým jazykom, no Maxwell sa musí v hrobe obracať. Viem si predstaviť, že pre človeka, ktorý rád upratuje to bola strhujúca jazda. Nudný príbeh o obsesii v poriadku s prvoplánovou myšlienkou, že entropia sa dá zvrátiť upratovaním. Príbeh sa nevyvinul ani neposunul nikam. Pomedzi upratovanie bolo vyrieknutých zopár filozofických myšlienok, ale hlbšie sme sa nedostali. Tak komplexný jav, ktorý určil hranice ľudského poznania sme zredukovali na utieranie prachu. Dnes som chcel povysávať, ale neurobím tak.... celý text
Synnøve ze Slunečného návrší
1981,
Bjørnstjerne Bjørnson
Po tejto knihe som siahol úplnou náhodou, keď som sa ponáhľal na vlak a z poličky - z oddelenia neprečítaných kníh pokrytých prachom - som vytiahol niečo, čoho názov som ani nevedel prečítať. Nečakal som, že ma táto kniha tak pohltí do svojho naivného archaického sveta. Neskôr som sa dozvedel, že autor získal Nobelovú cenu a myslím, že zaslúžene. Postavy, príbeh, opisy prírody oscilovali na hrane sladkého pátosu a strohou jednoduchosťou obyčajných ľudí na vidieku. Cely čas sa ale udržal na hrane neprehnanosti a to ma držalo dokonca v napätí aj keď tomu sám nemôžem uveriť. Na postavy z knihy som si spomenul aj deň/dva po prečítaní ako na niekoho koho som naozaj spoznal. Zvláštne. Mám šťastie, že sa mi do rúk dostala práve táto kniha. Najmä v tejto bezútešnej dobe.... celý text