SalParadise
přečtené 126
Oči zasypané pieskom
2015,
Paweł Smoleński
“Ak máš v Gaze strach, máš šancu prežiť " Primárne ide o rozhovory s ľudmi z palestínskej aj izraelskej strany. Miera objektivity, ktorú sa snaží autor zachovať je obdivuhodná, kiež by to bol štandard svetovej žurnalistiky. Po pár kapitolách sa, začne vynárať nový aspekt týchto rozhovorov - človek, ktorý oberá človeka o dôstojný život. V skutočnosti tu nejde o boj židov s arabmi, ale o boj slepej ideológie prešpikovanej nenávisťou s toleranciou, empatiou. Bez vzájomnej tolerancie tento konflikt nemá východisko. Toto si uvedomujú aj hlavné postavy knihy a práve pre tento postoj sú často ostrakizované vlastnou spoločnosťou, či už na arabskej alebo židovskej strane. Izraelčan, ktorý bráni nevinných arabov je nepriateľom časti Izraela a Palestínčan, ktorý chce riešiť problémy dialógom a nie zbraňou je zradca. Títo ľudia sú v menšine a z toho vyplýva horká beznádej celej krízy. V pravej podstate niet rozdielu medzi izraelským osadníkom, ktorého ženie nenávisť k arabom a palestínskym teroristom, ktorého od malička učia nenávidieť. Tak isto niet rozdielu medzi Palestínčanom, ktorý chce žiť v miery vo svojej krajine a Izraelčanom, ktorý túži po miery v tej svojej.... celý text
Hra so sklenými perlami
2002,
Hermann Hesse
“… keď vo všetkých úradoch sedeli vysoko talentovaní ľudia a všetci chceli vládnuť, ale nevedeli slúžiť." Čo je Hra so sklenými perlami? Neviem. Hesse si vytvoril vlastný mysticizmus, ktorý vrcholí v Hre so sklenými perlami. Je to jeho sofistikované, konzervatívne náboženstvo. Musím priznať, že názov vo mne vzbudil očakávania (zrejme prameniace z čias čarovného divadla), ktoré neboli úplne naplnené. Je to moja chyba, pretože očakávania mať netreba. Miestami sú siahodlhé texty presýtené naivným ušľachtilým jazykom, ktorý vás núti nudiť sa - možno jeho forma meditácie. Cítiť tam veľa jeho diel, ktoré sú všetky koniec koncov skromne neskonalou oslavou bezhraničného individualizmu. Aj keď som sa miestami trápil, z úcty k majstrovi som knihu dočítal a posledné kratšie poviedky mi boli zadosťučinením. Napriek všetkému je Hesseho dielo transcendentálne a Hra so sklenými perlami je jeho čerešňou. Hermann Hesse je autor, pre mňa možno jediný, v ktorého knihách som našiel pocit hrejivého porozumenia. A to je vzácne. A patetické. Ale však noačo.... celý text
Politická náboženství
2015,
Eric Voegelin
V mojom okolí, ale aj v spoločnosti všeobecne vzrastá akési divné iracionálne chovanie. Pre človeka bombardovaného miliónmi vzruchov každodennej reality, od momentu kedy otvorí oči, až kým ich únavou nezavrie, musí byť racionálna realita trestuhodná nuda. Alebo neznesiteľné trápenie. Alebo niečo iné. Tu prichádzajú do úvahy dve možnosti; uvedomiť si, že realita je tá najbláznivejšia fantázia, aká môže existovať (neexistovať nemôže). Už len to pomyslenie - žijeme na planéte, ktorá sa rúti rýchlosťou 107 000 kilometrov za hodinu okolo žeravej gule v ktorej každú sekundu vybuchnú milióny jadrových bômb už niekoľko miliónov rokov, a ešte niekoľko miliónov rokov vybuchovať budú. To celé sa deje len tak mimochodom na kraji nekonečne temného vesmíru, a nikto ani nevie prečo. Druhou možnosťou je vytvoriť si svoj vlastný svet, utópiu, presvedčenie, fantazmagóriu, náboženstvo, úprimnú vieru, ideológiu. A keďže treba ísť s dobou (teda do roku 1939) - politické náboženstvo sa núka, ako jedna z možností. Tu sa dostávam k svojej myšlienke. Podľa Voegelina, majú moderné ideológie podobnú štruktúru, ako tradičné teistické náboženstva, len s vymenenou symbolikou a obsahom. Jedinec sa stáva súčiastkou stroja, ktorému je podriadený a tomu je zas podriadené jeho myslenie a konanie. Človek uverí akémusi "mýtu" a je z toho ako na drogách. Na druhej strane, ak je stroj dobre namazaný, tak to môže slušne fungovať. Nevydarená ideológia však môže napáchať nesmierne zlo, akého sme boli svedkami v minulosti a akého sme svedkami aj dnes. Kde sa teda berie to dnešné vzrastajúce iracionálne chovanie v spoločnosti, ktoré veľakrát zanecháva hlbokú bolestivú stopu nepochopenia v zmýšľaní iného jedinca toho istého druhu? Jedna z mnohých príčin môže byť tá, že človek síce neverí politikom ani politike, no jeho viera v ideológiu/vnútro-svetské spoločenstvo je iracionálna, pretože viera je iracionálna. Medzi náboženskou a ideologickou vojnou niet rozdielu. Ideologickú škriepku v krčme pri pive nevyhrá žiadna strana pretože logické argumenty sú v tomto boji slepými nábojmi. To sú však už iba subjektívne interpretácie, ktoré mi pomohli artikulovať vágne myšlienky, a tie sa nemusia stotožňovať s odkazom knihy. Je to samozrejme omnoho komplexnejšia téma, takže koho to zaujíma, rozhodne odporúčam prečítať. Koho zaujíma viac politika ako náboženstvo, upozorňujem, že sa Voegelin v prvej polovici venoval skôr rozboru štruktúr náboženstva než politológii. V druhej polovici však už výstižne vysvetľuje svoju teóriu fungovania politických náboženstiev.... celý text
Mythra Invictus - O údele človeka
2019,
Radoslav Rochallyi
Pamätám si, ako som prvý krát čítal prorockú knihu s príznačným názvom Prorok. Pamätám si, že ma oslovila hĺbka jej posolstva. Odvtedy som už zopár podobných prečítal a uvedomil si, že ide v podstate o takú prorockú disciplínu, ktorá sa kníše nad roklinou neskonalého pátosu a klišé. Niektorí autori do tej rokliny samozrejme priamo zhučali. Pri knihe Mythra Invictus som si uvedomil, že tú disciplínu mám vlastne rád. Jej posolstvo spája. Či už ste priaznivec mysticizmu, Buddhových 4 právd, antickej prírodnej filozofie, Ježišovho učenia, Nietzscheho nadčloveka alebo moderných prírodných vied a ešte určite mnoho ďalšieho - každý si tam nájde kúsok svojej pravdy. Skoro každý. Všetko je to poetický poprepájané do nadčasových myšlienok. Hlavne. Kto sa rozhodne napísať ucelené dielo o údele človeka je automaticky tak trochu prorok. Skutočný prorok nemusí byť iba jeden.... celý text
