TERRORDROME přečtené 255

Lovci 2015, František Kotleta (p)

Ono je to zasa o tom istom čo vždy, hrdina s poetickým menom Mlejnek funguje ako lovec vylepšených zločincov v cyberpunkovej Prahe a jedného dňa sa ocitne uprostred spiknutia ktoré ho postaví proti všetkým, čo znamená že ich bude musieť pekne po vzore svojho mena brutálne pomlieť do klobás a popri tom sa ešte navážať do moslimákov, džamorákov a východného Slovenska. Jeho protivníci sú "rehabilitovaný" šialenci ako sadistická prostitútka s katanami vyliezajúcimi z rúk a pyroman čo pri vraždení zapaľuje sám seba. Okrem výdatne mäsitej a špliechajúcej akcie ma bavili aj neustále striekajúce hlášky a krkolomne epické prirovnania ktorých tam Kotleta naprdel za celú kadibúdku. Plus nejaké to jeho obľúbené slovko "prásk", aj keď tentoraz tam bolo asi viac "ratatatata". Finále s tankom proti cybermodlivke bolo vlastne jedno z Františkových najúdernejších, je to klasik.... celý text

Konec Říše 2002, Chris Bunch

Takže sme došli do bodu keď večnému cisárovi dočista hrabe, je z neho solídny Caligula a Nero v jednom a jeho bývalý najlepší agent Sten musí proti nemu zmobilizovať všetkých vesmírnych partizánov a proletárov. Po grandióznom planetárnom antihmotovom atentáte nasleduje až prekvapivo podrobná pasáž kde samotný cisár spomína ako sa stal z Havajského špinavca vládca vesmíru a "nesmrteľník". V tej chvíli už to ale začnú rozmotávať aj hrdinovia a môže nastúpiť vražedné finále v inom vesmíre. Posledný Sten má všetko čo by mal mať, odpovede na dávne tajomstvá aj poriadne napätie, ale ten pomyselný dramatický vrchol sme už proste minuli už v predchádzajúcej Smršti a tak sa Koniec Ríše musí kvázi uspokojiť so štyrmi hviezdičkami na vesmírnom pozadí.... celý text

Kauza Kristus 2002, Lee Strobel

Americký novinár pátra po autenticite Ježiša a jeho zázrakov a má to vysoké hodnotenia, takže som sa do toho pustil aj ja. Kniha je pojatá ako séria rozhovorov pri ktorých autor rozoberá hodnovernosť jednotlivých aspektov evanjelií s niekoľkými novozákonnými top expertami, ktorý drvia na prach každú pochybnosť... teda skoro, lebo ja som ateista ukovaný vo vyhniach Mordoru a keď nejaký ( akokoľvek fundovaný ) týpek vyhlási že zázrak sa musel stať lebo staroveký pisateľ dokázal správne opísať miesta na ktorých sa odohrával, tak proste nepadnem hneď na zadok s modlitbou na perách. Pozitívom je to že Strobel dáva správne rýpavé otázky a dostáva vyčerpávajúce odpovede nad ktorými sa proste človek musí zamyslieť a nejako spracovať ( a treba povedať že čím som to dlhšie trávil, tým viac sa mi to všetko zdalo ako celkom šikovný manipulačný manifest. ). Ono, všetci tí experti sú veriaci, často teológovia, či dokonca kňazi, takže ma neprekvapuje že dochádzajú iba k jednoznačne kladným odpovediam na to či bol Ježiš zosobnený Boh ( ak to o sebe Ježiš tvrdil, vraj to musí byť pravda práve preto že je to také extravagantné ) a mesiáš čo rozhadzoval zázraky ako lentilky a popri tom sa ešte musia občas decentne rozhorčiť nad tým ako sa stále niekto pokúša tieto veci spochybniť. Všetci pochybovači, skeptici a ateisti sú tu celkovo iba za takých habkajúcich truľkov ktorý sú radi ak dajú dohromady aspoň súvislú vetu aby ju naši apologéti mohli rozcupovať. Oni si síce dokážu výrečne vyargumentovať čokoľvek ( ale to dokáže aj Däniken keď tvrdí že pyramídy postavili mimozemšťania ) a že apoštoli a evanjelisti proste nemohli klamať, mystifikovať či sa len mýliť, ale pre mňa je to stále o tom že niekto pred 2000 rokmi píše o zázrakoch a ja tomu môžem iba veriť alebo neveriť. Hlavne v prvej polovici má Strobel tendenciu uspokojiť sa s odpoveďami ktoré vo mne akurát vyvolávali ďalšie otázky a aj keď nakoniec poznamená že kniha proste nemôže obsiahnuť všetko, tak ma štve ak sú mi teda predkladané takéto rádoby definitívy, ktoré vraj dovtedy pochybujúceho autora absolútne odrovnali. Hovoria tu o tom že minimálne 10 000 židov v krátkej dobe opustilo svoju vieru a prešlo ku kresťanstvu, čo sa dá vraj vysvetliť iba tým že videli oživlého Ježiša, ale ani podľa evanjelií ktoré opisujú jeho "posmrtné" zjavenia ho toľko ľudí nemohlo vidieť a väčšina z nich teda musela konvertovať z "druhej ruky", čiže na základe toho čo tvrdili iný ľudia. Taktiež keď sa to hodí, je nám pripomenuté že v staroveku neboli žiadne noviny, rádio a televízia, takže keď Herodes vyvraždil novorodeniatka takmer nikto si to vraj ani nemusel všimnúť, ale zato ak by boli v evanjeliách o Ježišovi napísané nepravdivé či skreslené údaje, hneď by bol údajne oheň na streche a "pamätníci" oných udalostí by sa museli predsa ohradzovať voči takým bludom. Verdiktom knihy proste je že nový zákon je na železobetón stopercentne pravdivý, medzi historickým a mýtickým Ježišom nie je žiaden rozdiel a že je to tak si môže každý overiť tým že sa k nemu obráti. Sorry, toto nežeriem... každopádne aj keď ma kniha o ničom nepresvedčila, tak ju asi odporúčam skúsiť, ale neberte ju moc vážne, lebo je veľmi ľahké podľahnúť veľkohubej sebaistote Kristových obhajcov a nadobudnúť dojem že všetko čo povedia má zmysel... ale nemá, stačí to len rozdýchať a nestratiť hlavu.... celý text

Smršť 2001, Chris Bunch

Najlepší diel Stena, ktorý ma oproti predošlému nenápadnejší rozbeh. Cisár je späť na tróne, láta diery v rozpočte po dočasnej vláde rady dôverníkov a vyšle Stena na nejakú idiotskú diplomatickú misiu podporiť dákeho starého tyranského prda. Ten však natiahne brká ešte pred Stenovým príchodom a celá Altajská hviezdokopa dychtí v rámci starých rasových sporov po tom, skočiť jeden druhému po krku. Najlepšie na tom ( pre čitateľa ) je práve to ako sa všetko úsilie iba zvrháva v stále väčší a chaotickejší bordel, cisárom dosadený nový vodca je psychopatický maniak s genocídnymi chúťkami a hrdinovia tancujú v daždi hovien uprostred revolúcie. No a z cisára sa po zmŕtvychvstaní pomaly stáva nefalšovaný šialenec, takže všetko speje k tomu bodu keď Sten a jeho parta budú stáť sami ako nedobrovoľný vzbúrenci proti celej ríši, čo je opäť veľmi vďačný motív. Za mňa sto bodov!... celý text

Císařův návrat 2001, Chris Bunch

Tento diel má rozhodne hneď skraja skvelo rozhodené karty. Mŕtvy a opäť resurektovaný cisár pracuje na svojom návrate z hrobu na trón a medzitým vládne ríši banda nenažraných hajzlov ktorým čoskoro začnú dochádzať pohonné hmoty, takže sa neštítia ničoho aby nejaké splašili. Takto začne aj hon na Stena, ale ten je samozrejme nebezpečná korisť a hneď aj plánuje ako zaraziť hnusáckych buržujov v rozlete. Z rozjazdu som bol teda nadšený, zbytok knihy to trošku zrazil dole na môj vkus až mamutím množstvom politiky zo všetkých strán, vrátane pasáže kde Raschid dosť šialeným spôsobom falšuje voľby na jednej extra skorumpovanej planéte. Nemôžem povedať že by niečo z toho bolo zbytočné či nudné, len to zasa posúva príbeh viac do všeobecnej galaktickej roviny miesto osobnej, ktorá mi vždy vyhovovala viac. Ale záver so znepokojujúcim happyendom dáva tušiť, že sa asi všetko obráti naruby a to autorom vyšlo.... celý text

Pomsta zatracenců 2000, Chris Bunch

Steník teda naposledy skončil ako vojnový zajatec, takže prvá polovica knihy je klasická záležitosť o pobyte vo väzení s krutým fašistickým režimom a plánovaním úteku. Druhá polovica sa potom preklopí do širšie pojatého politikárčenia, kde sledujeme plánovanie večného cisára aj priblblých Tahnov ( ktorý po agresívnom úvode vojny už iba statočne smerujú k porážke ), plus medailóniky rôznych jednorázových postáv čo nejako prispejú k vývoju udalostí a do toho tu a tam vstúpi Samotný Sten so svojou obvyklou podvratnou činnosťou ( a Kilgour s vtipmi o bodkovaných hadoch ). A treba povedať že nič z toho ma nenudilo, ten cynický pohľad autorov na hrdinstvo a vojenskú "česť" stále funguje. Po epicky idiotskom vyvrcholení Tahnskej superstar madam Atago už smerujeme do finále so šokantnou príchuťou, takže uvidíme čo s tým urobí ďalší diel.... celý text

Flotila zatracenců 2000, Chris Bunch

V Stenovom vesmíre sa teda po zapeklitých atentátnych udalostiach pomaly schyľuje k vojne s Tahnskými fašistami a náš hrdina sa na "radu" cisára dá k letectvu aby absolvoval ďalší výcvik s nonstop ziapajúcimi inštruktormi a nakoniec dostal svoju vlastnú letku štyroch lodí na základni vypatlancov ktorým ide iba o to mať čo najviac vyleštené zlaté gombíky na uniformách. Steník si vďaka ich "podpore" musí zbúchať posádku zo samých vyvrheľov a pochybných existencii, čo je jednak sranda a taktiež s nimi čitateľ z toho dôvodu akosi podvedome sympatizuje. Keď potom to rošambo naozaj vybuchne ( myslím tým že začne vojna ), cisár schytá pár atómoviek na svoj palác a jedine Stenov tucet špinavcov medzi armádnymi trotlami dokáže podľa svojho zvyku dávať Tahnom čo to zožrať. Tentoraz však aj Sten konečne po prvý krát v tejto sérii dostáva zabrať viac než môže zvládnuť a vedie zúfalý boj proti zúrivej presile galaktofašistov, ktorej nakoniec musí podľahnúť. Inak povedané, konečne to začína byť z čitateľského hľadiska poriadne husté...... celý text

Dvůr tisíce sluncí 1999, Chris Bunch

Sten je prevelený z planetárneho podvraťáka na cisárskeho pikolíka starajúceho sa o bezpečnosť jeho výsosti večného nasávača. Už v úvode pri detailných predstavovačkách rôznych postáv, obetí i podozrivých je jasné že tentoraz to bude proste kozmická pátračka. To je zároveň aj problém tohto dielu, pretože aj keď sa mu formálne vlastne nič moc vytknúť nedá a zápletka, pátranie i odhalenie atentátneho komplotu bez problémov funguje, tak predsa len nedokážem potlačiť pocit že je to "iba" priemerná detektívka v sci-fi háve. Za zmienku stojí hlavne pasáž z fašistickej väzenskej planéty kde sa aj vďaka nástupu hláškujúceho ťažkosveťana Alexa rozbehne nejaký ten očakávaný cynický humor, ktorého je tu inak ako mäsa v párkoch. Celé je to naviac iba akási komorná rozohrávka udalostí do ďalších dielov, ale ako vravím, zle na tom vlastne nič nie je, okrem toho ľahkého dojmu medzihry či nutnej výplne.... celý text

Vlčí světy 1999, Chris Bunch

Druhý diel Stena nemusí stíhať toľko vecí ohľadom hrdinu a sveta v ktorom sa nachádza a preto zostáva všetok priestor na konkrétny problém. Sten a jeho galaktický cisársky podvraťáci majú zatočiť s hviezdokopou ovládanou náboženskými fanatikmi, aby tadiaľ mohli bezpečne prechádzať lode za účelom ťažby surovín. Teda proste kvôli cisárovým kšeftom. Inak, večný cisár je naozaj nevyspytateľná postava u ktorej jeden nikdy nevie či je to úplný psychopat, alebo len pragmatický vyčúranec. Samozrejme sa mi páčila tematika o tom ako spacifikovať vesmírne hadrónové gebule s konskou dávkou cynizmu a čierneho humoru. Pravda aj tu sa Stenovi a jeho parte ( valibuk Alex, tučná cigánka Ida, emzácky medvedík zvaný doktor... ) vlastne darí všetko do čoho sa pustia na prvý pokus a nebyť nejakej tej hnusne zrady stihli by zničiť celú civilizáciu nábožníkov ešte pred obedom, ale tentoraz je to proste celé zábavnejšie, takže robím akože nič. Hlavne potom to finále kde sa z nového proroka stane stopercentná supersviňa riadne šliape a kĺže po satirickej čepeli. Tak teda hrr na ďalší diel, lebo záver jemne naznačuje že s cisárom asi bude "veselo".... celý text

Sten 1999, Chris Bunch

Klasický motív lúzra ktorý sa musí vyhrabať z dna civilizačného močiara aby dokázal pohnúť galaxiou. Tentoraz tu máme roboša z ťažobnej planéty bez šance na únik, tak trochu sociopata s diabolským nožom ukrytým v predlaktí. Zaujímavé a dobre popísané prostredie a vôbec fiktívny vesmír riadený večným cisárom ( pozoruhodná postava žerúca čili ) akurát ten príbeh je budovaný strašne mechanicky a všetky problémy sú vlastne len "akože", lebo aj keď hrdinom pod zadkom tiká atómová bomba, proste ju hneď len tak zneškodnia a hotovo, nehovoriac o úplne zbytočnej linke s najlepším nájomným vrahom vesmíru. Proste "puf" a hotovo, plus Sten nájde lásku, stratí lásku a je to akoby sa nič nedialo. Najlepšia časť je tak zrejme výcvik v cisárskej garde a oceňujem ako vždy všadeprítmoný cynizmus a humorný podtón. Je v tom rozhodne potenciál ktorý snáď ďalšie diely rozvinú, zatiaľ je môj postoj rovnako neutrálny ako emocionálny náboj tejto historky.... celý text

Sekáč 1996, Terry Pratchett

Solídna zemeplocha kde smrť dostane padáka a odíde kosiť obilie, čo vedie ku kritickému nárastu životnej energie ktorá potom presakuje do reality a spôsobuje že rôzne predmety lietajú rôzne vzduchom a nadávky sa zhmotňujú nad hlavou nadávajúceho v podobe zmutovaných komárov. Medzi tým všetkým sa potáca starý Rumpál Žička, zmätený z toho že sa mu nedarí umrieť a stále oxiduje medzi živými, ktorý sa mu ale snažia nezištne pomôcť napríklad tým, že ho zakopú na križovatke. Nemŕtvy zakladajú odbory, nezmysly tárajúci mágovia bojujú ( sme zlý! ) s obživlou kopou hnoja a inváziou nákupných vozíkov a bubák sa ukrýva za dverami ktoré si nosí so sebou po ulici... a zrodí sa krysí Smrť! Humoristicky to teda funguje a aj tá Smrťova existenciálna linka o spoznávaní života do toho pasuje, takže celkovo hodnotím výrazne pozitívne. Akurát to ústredné "zlo" je snáď až príliš abstraktné a koniec sentimentálny, ale to k tomu asi patrí tiež.... celý text

Nic pro hrdiny / Bernhard Dobyvatel 2004, Sam J. Lundwall

Bláznivá sci-fi groteska kde nešťastný vojačik Bernhard zbesilo kľučkuje medzi absurditami ťažkého kalibru a neustále pri tom nadáva. Najprv je vyslaný ako prieskumník na planétu ( bývalá zem ) kde nejakých 200 tisíc rokov vládne iba osamotený riadiaci počítač ktorý sa pasoval za boha a z protoplazmy stvoril haldu chujovín podľa rôznych kníh. Hrdina musí odolávať sexdroidom v megabordeli, oženiť sa so šialenou sestričkou na Drakulovom zámku, zožerie vajce vtáka Fénixa, stretáva boha hromu Tóra so smrdutým dychom, dementného Conana... atakďalejatakďalej... proste z jednej kraviny do druhej a ešte sa musí celý čas hádať so svojim robodruhom čo ho neustále buzeruje a púšťa na plné pecky reklamy na nejaké geniálne keksy a pivo. S takou kadenciou hustenia nezmyslov nemá nuda šancu, akurát začína byť Bernhard postupne trochu otravný, ako iba neustále narieka a zdrhá a nikdy sa nevybičuje aj k nejakým činom. V druhej časti je potom za svoju misiu odmenený pobytom na väzenskej planéte Plíživá Smrtka, šťastnou náhodou utečie na šialenú megaloď kde sa brodí odpadkami, zažíva migráciu nadržaných televízorov a teror nadržaných dôstojníkov ktorý už dlho nemali komu rozkazovať. Keď sa lietajúci mozog premení na herný automat, Bernhard poletuje priestorom pomedzi Verneovké lietajúce vtákoviny, a navštívi papundeklovú utópiu vedenú pošahaným vlkolakom začal som mať pocit že už naozaj strácam pôdu pod nohami, ale sranda to stále bola, takže načo sa sťažovať. Celkový dej nemá zmysel, ide iba o príval satirických scénok ktoré svoju úlohu plnia, takže to má odo mňa za štyri.... celý text

Pohyblivé obrázky 1996, Terry Pratchett

Pratchett tentoraz ryje do Hollywoodu a jeho pozlátkovej plochosti. A keďže sa to odohráva na Zemeploche, je aj tá satira dosť plochá. Alchymisti vynájdu film, niekto prihodí popcorn, postavia mestečko Holy Wood plné maľovaných priečelí, občas hádžu hlášky ako "keď to krváca, môžeme to zabiť" a hrdinka má halušky o tom ako stojí nad mriežkou a vzduch jej fúka pod sukňu. Väčšina z týchto narážok a citácií ma vôbec nebavila, snáď okrem vízií tajomného zlatého muža s mečom a rozhodne scéna s obrou ženou držiacou jačiacu opicu. Hrdina je na začiatku zaujímavo opísaný ako extrémny lenivec ktorý radšej poctivo posilňuje, lebo nosiť kilá naviac je príliš namáhavé, ale v zbytku knihy na tom nezáleží a je to v postate nímand. Viac zaujal cynický zázračný pes Gaspoda či trollské dvorenie tehlami po hlave. Samozrejme že nejaké tie vtipné scény a hlášky tam boli, ale celkovo to bolo proste také pozliepané čosi, čo nebolo ani dosť absurdné ( ako trebárs Pyramídy ), ani dostatočne dejovo prepracované a tak ostalo iba niekde visieť. Vypichol by som určite pasáž kde zbor mágov ide do kina, maskujúc sa pravými falošnými bradami a následne začnú z plátna vyliezať monštrá čo držia pokope iba silou vôle, to bolo konečne správne iskrivé. No a to je asi tak všetko čo by som k tomu povedal.... celý text

Dies irae 2014, Robert Fabian

Tak trochu ako na mori, raz hore a raz dole, takže nakoniec ostanem pri neutrálnych, alibistických troch hviezdičkách. Mariňáci vstúpili na planétu medzi dvoma slnkami a aj keď sa mi spôsob tohto prepojenia moc nepáči, tak pokiaľ sa drží schémy drsňáci vs šediváci v nehostinnom prostredí, stojí Fabian na pomerne istej pôde. Nič z čoho by som si nadšene cvrkol, ale pár výrazných momentov tam je, ako trebárs pikantne nechutné roztekávanie sa ( Burkov to dostane vtipne cynicky zožrať za svoje nesmrteľné faux pas v minulom diely ) alebo keď Dobs dostane rapeľ v "liahni". Keď však opäť vlezieme do sfér halucinogénneho metafyzična v sedemmíľovej bubline ktorá nekonečne dlho letí a letí a letí skrz desiatky strán a autor sa nemôže nabažiť rôznych zábleskov nekonečna v zelenej tme, kúdolov hubabuby z počiatkov vekov a nič neznamenajúcich výrazov typu "nesvetlo", tak stále tvrdím že toto mu sakra nejde. Supermocný neexistujúci emzáci vláčia úbohých hrdinov na koniec vesmíru aby ich postavili proti ultimátnemu zlu, proti ktorému sami sotva niečo zmohli, pretože sú to predsa Mariňáci s M veľkým ako Godzillina ľavá noha. Záver so zhmotnelým pažravým satanášom a Owenom vyťahujúcim si z brucha vlastné črevá to ešte celkom solídne nakopne a vzbudí zvedavosť, už len kvôli tomu že chcem vidieť (čítať ) ako z tohto Fabian vykorčuľuje, pretože ak to definitívne nepremení na kvantový sabat sfetovaných existencií z tretej dimenzie, mohlo by to byť aj naozaj zaujímavé.... celý text

Řetězová reakce 2018, František Kotleta (p)

Kotleta zrejme cítil akýsi pomyslený dlh voči svetu ktorý stvoril v spadovej trilógii a preto servíruje štvrtý diel. Štafetu po plukovníkovi preberá Alice, čo je v podstate Michálek s vagínou a to som dúfal že keď bude hrdinkou žena tak snáď nebude štvrtina celého textu o tom ako si pripaľuje ďalšie a ďalšie cigarety. Dej sa dá opísať jednou vetou ako hrdinovia vs hnusný otrokári a tradične je veľmi svižný, s dostatkom krvavej akcie a tentoraz pre zmenu lesbického sexu. Alice je drsná ako Yettiho zadnica, zavesená uprostred zimy nahá na palube lode nedostane ani sopeľ a v boji sa jej so zbraňou či nožom nevyrovná ani ten superrýchly kvázi arab. Všetko teda fičí v štandardnej Kotletovskej kvalite výživného akčného béčka, popis reálií postapo sveta stále zmáknutý, akurát hviezdička dole za to že celá historka nie je, snáď až na malú pasáž u nadržaných hare krišnov, ničím ozvláštnená. Zároveň autor takmer rezignoval na nejaké typické husté hláškovanie, čo je asi dobre keďže hrdinom už nie je mužský magor a taktiež kvitujem nízku kadenciu citoslovca "prásk". Boj za lepší svet je v závere snáď zase raz až príliš rýchly a šup-šup, ale prináša satisfakciu takže funguje.... celý text

Semper Fi 2009, Robert Fabian

Tu už je Fabian na môj vkus dosť mimo, nečakám nutne nonstop drviacu akciu, ale vziať mariňákov na príliš dlhý vesmírny LSD trip nebolo práve terno. Obligátny vojenský začiatok prešiel v stretnutie s apokalyptickou sektou a ich strašidelným Ježišom, čo bola jedna z dvoch najlepších scén v knihe. Následné preskúmavanie záhadného megaobjektu s nekonečnými bludiskami a portálmi začalo byť čochvíľa nudné a neskôr sa kniha definitívne rozplyzla na akúsi lingvistickú súťaž v popisovaní mystických halušiek o vesmíre, nebytí a cukrovej vate. Mariňáci zažívajú vesmírnu extázu, ale ja ako cynický čitateľ vidím iba bandu roztúžene achkajúcich drsňákov ako vajcia namäkko, prechádzajúcich sa po planine posiatej svietiacimi guľami. Nebyť medzi všetkým tým húlením živej hmly aj jednej akčnej scény s neviditeľným rebelujúcim superpredátorom, šiel by som s hodnotením asi ešte nižšie. Na záver autor opäť silno a tuho premýšľal, až vymyslel ako úplne zbytočne prepojiť tento príbeh s úplne iným a zároveň si otvoriť dvierka do ďalšieho dielu. No uvidíme, skôr sa bojím...... celý text

Perunova krev II. 2014, František Kotleta (p)

Tak teda dám aj tú piatu hviezdičku, nech nežerem. Hrdina by mal byť mŕtvy, ale nie je a aby sa vyhrabal z kanálu musí ošukať hadiu ženu, čo je aj na neho dosť silná malinovka. Dej je v kocke asi o tom že pán Fridrich chodí sem a tam, občas ho aj zabijú, ale on sa furt vráti, kláti a rozširuje zoznam pohanských bohov a sadistických jašterích mutantov ktorým odrezáva hlavy kúzelným žabikláčom. Jeho starý parťáci v druhom diely nedostávajú moc priestoru, čo vynahradzuje nová posila v podobe divožienky čo na tie odrezané hlavy kadí. Top scéna bolo stretnutie s bratom Petrom alias nezvestným Perunom, bavilo ma ako ten prorocký moment Kotleta zábavne sprznil sprostotou a cynizmom. Finálna bitka po tom všetkom možno prekvapivo krátka, ale funkčná. Záverom snáď len dve poznámky. Za prvé, hrdina behom deja toľko fajčí, že ak nie nepriatelia, tak ho mala skoliť rakovina a za druhé, Kotleta opäť hojne využíva svoje najobľúbenejšie citoslovce "prásk".... celý text

Perunova krev I. 2013, František Kotleta (p)

Tu mi Kotleta asi najviac pripomínal Kulhánka, nahláškovaný magor, alias hrdina je pri kšefte s ukrajinskou mafiou prizabitý bandou nadľudských indivíduí, zdrhá z nemocnice a skúša zistiť čo sa to vlastne sakra stalo. Za parťákov do akcie si vezme militantného vozíčkara, 130 kilovú ryšavú snajperku a extra silu mu dodáva súloženie s bohyňou Chors. Jeho nepriatelia sú totiž celý zbor starých slovanských bohov, víl, démonov a podobnej čvargy, ktorý zároveň idú jeden po druhom v boji o moc. Dej nie je nijako objavný, ide len o to nahustiť tam čo najviac urputnej akcie, idiotských hlášok a čvachtavého sexu, ktorý mal tentoraz dokonca aj zmysel, za čo Františkovi asi zatlieskam. Výsledkom je vysoko zábavný brak čo utečie ako netopier z pekla so strelou v zadnici... ako povedal klasik.... celý text

Třetí měsíc 1997, Wolfgang Hohlbein

Tak sme došli do "finále". Ľudia odolávajú útokom drsných samovražedných cudzincov a do toho sa ešte odnikiaľ vracia trpaslík Gurk, ktorý podľa svojho nedobrého zvyku nikdy nepovie čo vlastne o tom všetkom vie, za čo by som ho už vážne sám zahlušil. Každopádne okrem zúfalého strieľania hrdinovia začnú odhaľovať odkiaľ vietor fúka a naplánujú podvratnú "mierovú misiu". Posledné dejstvo v akomsi živom šrotovisku v štýle hviezdy smrti a plnom žravých améb, alias drvičov odpadkov, je riadne napínavé a v tom najvypätejšom už-už... okamihu to samozrejme skončí, čo je mimoriadne frustrujúce, lebo ďalšie pokračovanie proste nie je ani po 20 rokoch. Paskuda jedna nemčúrska!... celý text

Přepadení Skytownu 1997, Wolfgang Hohlbein

Takže tento diel sa odohráva 8 rokov po "víťazstve" nad galaktickou inváziou Moronov. To prvé čo musím spomenúť je spôsob akým sa autor zbavil ( alebo skôr zabil ) problému s hordami zhúlených vesmírnych hare krišnov Jaredov... proste vraj z neznámeho dôvodu proste zdochli, všetci a naraz! Tlieskam Hohlbeinovi za vynaliezavosť ( a myslím to sakra ironicky ) a hodil by som po ňom aj Nobelovou cenou za literatúru keby bola poriadne masívna a kovová. Odhliadnuc od tejto nepríjemnosti je však tento diel inak vlastne parádny. Po úvodných nepríjemnostiach s plošticami, politikmi a rozpočtom na bezpečnosť, nový tajomný a brutálny nepriatelia s neznámymi úmyslami prepadnú orbitálnu stanicu a Charity, Skudder a Hartmann s nimi zvedú strhujúci stíhačkový vesmírny súboj plný laserov, rakiet a atómových granátov. A Gurk v závere WTF...! Ďalší diel tak opäť nevyhnutný.... celý text