Tessinka0307
přečtené 489
Via Gemito
2022,
Domenico Starnone
Celoživotné vyrovnávanie sa so vzťahom k otcovi a jeho rôznymi fázami: fascinácia, strach, snaha mu vyhovieť, odpor, snaha sa mu v ničom nepodobať, nenávisť, odlúčenie odchodom z domu... Postava otca, ktorý sa so svojou povahou, ambíciami a rečami neustále tlačí do stredu a vytláča na okraj všetko ostatné. Otec železničiar, otec maliar, otec rozprávač, otec klamár, otec tyran. Domenico Starnone využíva uchvacujúci kompozičný postup, ktorý uplatňuje v jednotlivých kapitolách - odbočky a návraty k jednej kľúčovej, symbolickej udalosti (v každej z troch kapitolej inej). Najlepšie to funguje v kapitole o otcovom maľovaní - návraty k mrazivým scénam, ako Federi maľuje syna Mimiho na veľkorozmerný obraz "Muži pijúci vodu" a Mimi sa zo všetkých síl snaží ani o milimeter sa nepohnúť, aby otec prípadný neúspech v žiadnom prípade nemohol zvaľovať na neho alebo na neschopné modely a nepriaznivé životné podmienky na maľovanie vo všeobecnosti. Podobne geniálna je aj nádherná scéna s pávom v prvej kapitole. Spočiatku sa zdá, že náhľad na rozčuľujúcu Federiho osobnosť sa nijako výraznejšie nemení a nerozvíja, ale to sa v druhej a tretej kapitole našťastie zmení. Napriek tomu je v opakovaní niektorých Federiho čŕt a správania predsa len istá monotónnosť a otravnosť. K dôležitým témam "Via Gemito" (názov ulice Mimiho detstva) patrí aj fungovanie pamäti a spomienok a otázka ich dôveryhodnosti. Nebudem tvrdiť, že Starnoneho román nebol aj trochu vyčerpávajúcim čítaním, ale v každom prípade nesmierne fascinujúcim.... celý text
Osiřelec
2022,
Mira Marcinów
Veľmi zvláštna a svojská kniha o nesmiernej láske dcéry k matke a o jej nezdravom pute k nej, až závislosti. A tiež o vyrovnávaní sa s chorobou, umieraním, smrťou a neprítomnosťou matky. V prvej časti dcéra spomína na to, aká matka bola, na svoje detstvo a zážitky s ňou. V druhej časti popisuje matkino umieranie na rakovinu, v tretej obdobie bezprostredne po jej smrti a prípravy na pohreb a v štvrtej obdobie dvoch rokov od matkinho úmrtia. Jednotlivé časti pozostávajú z rôzne krátkych fragmentov (veta, niekoľko riadkov, pol strany, strana a pol...). Je to kniha totálne sústredená na matku a vzťah k nej - ostatné postavy sú v podstate vylúčené alebo zmienené len veľmi okrajovo (dokonca aj protagonistkina sestra). Trochu miesta má len samotná hrdinka (dcéra svojej matky), babka (matkina matka) a dcérka (ktorej matkou je hlavná hrdinka). Je to akoby posmrtný ľúbostný list vlastnej matke. Veľa vecí o matke ostane pre čitateľa neznámou, ako ostatne aj pre jej vlastnú dcéru. Veľmi vyzdvihujem krásne pasáže z obdobia po matkinej smrti o včeľom úli bez matky, ktorý je odsúdený na takmer istú smrť a ktorému sa hovorí "osiřelec" - poľsky "bezmatek". Slabinou sú nie vždy fungujúce poetické pasáže či nefungujúce vypointovanie niektorých fragmentov a občas až klišéovité obrazy. Celkovo však kniha prináša silný, jedinečný a veľmi intenzívny zážitok.... celý text
