Torgal
přečtené 260
Harry Potter a Fénixův řád
2004,
J. K. Rowling (p)
Doteraz s prehľadom najslabší diel série. Autorka očividne vyčerpala všetky dobré dejové nápady v predošlých knihách a päťka je len 800 (!) strán plných vaty s jedným nepríliš prekvapivým proroctvom a jedným úmrtím na konci. Chovanie postáv, obzvlášť Pottera a Brumbála nedáva zmysel. Väčšinu času sa kniha venuje fašistickým metódam ministerstva a dej sa nikam neposúva. Niektoré línie knihy sú úplne tragické, narážam hlavne na všetky kapitoly s Hagridom, ktoré sú vyložene otrasné. Nad niektorými prvkami príbehu ostáva zdravý rozum stáť (miestnosť najvyššej potreby považujem za najzúfalejší nápad literatúry, testráli sú mega wtf a dalo by sa pokračovať). Celkovo finále, kde sa konečne už deje niečo zaujímavé, je plné logických dier a náhod. Relatívne priaznivé hodnotenie dávam len preto, že aj napriek všetkým týmto nedostatkom sa to dalo zvládnuť bez ujmy a zaujímalo ma, čo bude ďalej. 5+/10... celý text
Harry Potter a Ohnivý pohár
2001,
J. K. Rowling (p)
Rowlingovej sa podarilo udržať kvalitu na úrovni tretieho dielu, ale už začína vo vyššej miere než je zdravé operovať s náhodami a samoúčelnými nápadmi (myslánka, celý turnaj). Stále sa to veľmi dobre číta, ale pribudlo veľa zbytočnej vaty (všetko o domácich škriatkoch) bez ktorej by bola kniha údernejšia. Ťažisková pasáž knihy odohrávajúca sa na cintoríne je ale veľmi nepodarená a plná wtf momentov. Našťastie výsledný dojem zachraňuje následná vysvetľujúca pasáž, kde všetky časti skladačky zapadnú do seba (hoci trochu nasilu). 7+/10... celý text
Harry Potter a vězeň z Azkabanu
2001,
J. K. Rowling (p)
Opäť zaujímavo vystavaný príbeh s vynikajúcim rozuzlením. Logika už miestami mierne škrípe a konanie niektorých postáv je niekedy dosť nepochopiteľné (Dursleyovi, Hermiona, Snape), ale zatiaľ to moc nevadí. Taktiež vysvetľovačiek je viac než by sa patrilo. 8/10... celý text
Harry Potter a Tajemná komnata
2000,
J. K. Rowling (p)
Výborne vymyslený a spracovaný príbeh, ktorý sa stále nesie vo veľmi rozprávkovom duchu a ten podľa mňa k Potterovi sedí najviac. V oblasti dobrodružných kníh pre mladších čitateľov je to špička. 8+/10... celý text
Harry Potter a Kámen mudrců
2000,
J. K. Rowling (p)
Je to v podstate rozprávka pre deti, ktorá kladie dôraz na objavovanie fascinujúceho nového sveta spolu s hlavným hrdinom. Príbeh okolo kameňa mudrcov je tu len ako prívesok a je dosť odfláknutý. 7/10... celý text
Vzpomínky ledu
2004,
Steven Erikson (p)
Treťou knihou série sa konečne začína odhaľovať (pravdepodobne) hlavný konflikt Eriksonovej megalomanskej ságy. Prvý ťah robí pannionské domínium a postaviť sa mu môžu len Dujek a Chmur, spojení v krehkej aliancií. A pritom je pannionský veštec len jednou figúrkou nepriateľa, pred ktorým sa trasú aj bohovia... Už od prológu sa roztáčajú kolesá mohutného príbehu s koreňmi v pradávnej histórii. V prvých dvesto stranách sa rozdajú karty postačujúce pre veľmi hutnú zápletku. Vrstvenie motívov ale pokračuje ďalej a na môj vkus knihu neuveriteľne brzdia. Nasledujúcich štyristo strán je z dejového hľadiska prázdnych, väčšinu priestoru zaberajú rozhovory postáv o týchto podzápletkách a ich nezáživné filozofické úvahy nad vlastným osudom (obzvlášť Mhybe v tejto disciplíne vyniká). Boj v Capustane je svetlou výnimkou, ale autorove sklony k vytváraniu vojenských legiend (najprv Paliči mostov, potom Coltain, teraz Šedé meče) a opisy bojov v štýle antických eposov (kde sa bojiskami tiež preháňajú nepremožiteľný šampióni bohov a hrdinovia bežne porážajú mnohonásobnú presilu) mi veľmi nesedí. Problematický je už samotný nepriateľ – pannionské domínium je len jednorozmerná ríša čistého zla, dokonca s vlastnou skřeťou armádou v podobe tenescowri. Jej ťaženie proti všetkému živému nevzbudzuje ani sympatie, ani pochopenie. Medzi Capustanom a epickým vyvrcholením knihy v Korále si ešte užijeme ďalšie kolo nudných rozhovorov (a Dujekových zvláštnych taktických rozhodnutí), ale od strany osemsto sa začína kolotoč silných okamihov a príbehových odhalení v takom tempe, až som takmer zabudol na to, že dovtedy ma kniha bavila najmenej z celej série. 8-/10... celý text
Dům mrtvých
2008,
Steven Erikson (p)
Druhý zväzok Eriksonovej ságy čitateľa privádza na úplne nový kontinent a zoznamuje ho s množstvom nových postáv (hoci je tu hrsť hrdinov predošlej knihy). Čo sa dávkovania informácii týka, opäť sme hodený do hlbokej vody bez záchranného kolesa a tak je prvých sto strán kým si človek zvykne na všetky nové tváre a pojmy celkom záhul. Dej je tentokrát prehľadnejší, u každej zo štyroch hlavných dejových línii knihy je celkom jasné o čo v nich ide a bohovia tentokrát do deja vôbec neprehovárajú. Pochvalu si zaslúži atmosféra knihy – zachytáva kontinent rozorvaný zničujúcim povstaním, ktoré sa neštíti žiadnych ukrutností, ľudia zomierajú po (desať)tisícoch, deti končia umučené na krížoch a novorodenci dokonca na ražňoch. V každej línii príbehu sa neustále niečo deje, dochádza k nečakaným stretnutiam a zvratom, ľudským tragédiám i skutkom veľkého hrdinstva. Záver knihy veľmi silne graduje a ukrýva niekoľko emocionálnych bômb a strhujúcich okamihov. Lenže... táto minca má dve strany. To, že je všetko tak efektné a cool je vykúpené neskutočným množstvom deus ex machina, neustálym pridávaním nových pravidiel sveta a popieraním logického konania postáv. Príkladov kedy to bije do očí je tak veľa, že vymenúvať jednotlivé prípady nemá zmysel, deje sa to neustále pričom väčšinou platí priama úmera medzi efektnosťou scény a veľkosťou náhody/počtom es ktoré Erikson vytiahne z rukávu. Osobná poznámka ku Coltainovmu ťaženiu – nechápem, prečo je táto dejová línia tak ospevovaná, Coltain mal za celé jeho trvanie jeden dobrý taktický nápad (pri prechode cez prvú rieku), o zvyšok sa postarala mágia, množstvo šťastných náhod a hlavne nepochopiteľná neporaziteľnosť a skalopevná morálka jeho vojska. Navyše čo sa prenikania do sveta Malazu týka, ešte stále sme v prológu a táto kniha len neustále vrství nové otázky na ktoré neposkytuje odpovede. A všeobecný názor o úžasnej prepracovanosti toho sveta podkopáva sám autor veľmi nepresnou mapou Sedmiměstí (vzdialenosť medzi Hissarom a Vatharom je na mape cca rovnaká ako medzi Vatharom a Arenom, pričom v texte trvalo absolvovanie prvej polovice cesty vyše pol roka a druhej odhadom tri týždne) a hlavne absolútne nepresným počítaním času (všetky línie príbehu prebiehajú súčasne, na čom príbeh celkom zásadne stojí, ale v jednej uplynú mesiace kým v ostatných najviac týždne). Zážitok je to každopádne lepší ako pri čítaní prvého dielu, ale na rozdiel od ostatných komentujúcich vám radím – ak si chcete knihu užiť, veľmi o nej nepremýšľajte, množstvo nájdených logických dier vám môže výrazne skaliť zážitok. 7/10... celý text
Měsíční zahrady
2002,
Steven Erikson (p)
S knihami Stevena Eriksona, v československom prostredí považovaného za spasiteľa fantasy žánru, som sa stretol už takmer pred desiatimi rokmi, ale na začiatku štvrtej knihy série som boj s neustálym prílevom nových postáv vzdal. Teraz prišiel čas sa k tejto ospevovanej ságe vrátiť. Erikson bezpochyby vytvoril (možno až prehnane) obrovský svet, vtisol mu unikátnu tvár, zaľudnil ho bezpočtom podivných rás, obohatil o do detailov prepracovanú históriu, vytvoril preň unikátny systém mágie a dodal množstvo originálnych prvkov, ktoré Malaz vyzdvihujú nad ostatné fantasy svety, ktoré sú si väčšinou veľmi podobné. Tento kolos však nedokáže zrozumiteľne predať. Autor čitateľa bez vysvetľovania hádže hneď do stredu diania a ten sa v neznámom prostredí s nedostatkom záchytných bodov orientuje len pomaly a ťažko. Je doslova zavalený tonami informácii a nemá čas ich spracovať, lebo sa naňho valia ďalšie mená a pojmy. Samotný príbeh je mimoriadne ambiciózny, sledujeme množstvo rôznych dejových línii, ale u väčšiny z nich netušíme, čo je cieľom snaženia ich protagonistov. Každý má skryté ciele a plány, do hry vstupujú bohovia s ešte nejasnejšími zámermi a niektoré ich motivácie sa nevysvetlia ani do konca knihy (čo napríklad chcel dosiahnuť Kotilion tým, že posadol Líto sa zrejme nedozviem nikdy). Na konci sa to všetko pretne v epickom finále, ktoré ale pôsobí chaoticky a nasilu. Navyše keď človek začne uvažovať na konaním všetkých tých supersilných entít, tak sa musí diviť, prečo neriešili situácie inak a jednoduchšie – moc na to rozhodne mali. Moji známi, čo už majú Eriksona načítaného, sa zhodujú na tom, že prvá kniha sa štýlom vymyká z ostatných kníh série a tie sú kvalitnejšie. Ostáva im len veriť, lebo Mesačné záhrady sú len nadpriemerným zmäteným zlepencom príbehov a prológom do omnoho väčšieho príbehu. 7-/10... celý text
Rytíř Sedmi království
2014,
George R. R. Martin
Tri poviedky, ktoré okrem dvoch hlavných postáv - prostého potulného rytiera Dunka a jeho panoša Egga, v ktorom je viac než by sa na pohľad zdalo - spája ideál rytierstva. Hlavných hrdinov nejde nemať rád, príbehom nechýbajú zvraty a prekvapenia, to všetko v skvele vykreslenom svete. Pre fanúšikov Martinovej ságy povinnosť, dozvedia sa tu mnoho o histórii Westerosu a o rode Targaryenov. 9/10... celý text
