VesmirnaOndatra
přečtené 106
Mlieko a med
2018,
Rupi Kaur
Tieto básne mi chutili ako keby som vytiahla tú zmrzlinu z Lidla, čo mi od októbra hibernuje v mrazničke, preliala ju griotkou, kúsok dozdobila šľahačkou a na zjemnenie chuti zajedala dukátovými buchtičkami Ale zas keby človek jedol len naklíčené fazule mungo s rukolou, zubári by za chvíľu nemali co žrát.... celý text
Popmusic z Vittuly
2003,
Mikael Niemi
Sto rokov ticha alebo fínsko-švédska verzia magického realizmu (niekoľkokrát som sa smiala nahlas)
Stylistická cvičení
1985,
Raymond Queneau
Lingvistické Na Hromnice o den více Cestovanie v MHD už pre mňa nikdy nebude ako predtým.
Sobí hora
2018,
Karin Tidbeck
Kultivované podivno, ktoré nestráca nič zo svojej jemnosti ani keď práve niekoho porcuje na klobásky. Strašne často som si pri čítaní spomenula na Teda Chianga a jeho Príbehy Vášho života, a nie preto, že by boli knihy podobné, lebo nie sú (možno v miere originality a schopnosti navodiť mystično) ale preto, ako veľmi sú rozdielne, až mi do seba zapadajú ako jin a jang (ako matematicko-vedecko-technické nazeranie na svet k zmyslovo-pocitovo-prírodnému)... celý text
Anihilace
2015,
Jeff VanderMeer
Tak trochu Piknik pri ceste (ale skôr v tej filmovej verzii, ktorá bola meditatívnejšia, poetickejšia, artovejšia a čo si budem klamať, nedopozerala som to), tak trochu Hyperion, tak trochu nič, čo som doteraz videla alebo čítala. Zhrnutie deja: Prišlo sa do zóny, ide sa do veže, ide sa z veže, ide sa do inej veže, ide sa z inej veže, znovu sa ide do veže a na konci sa SPOILER!!! ide z veže, koniec spoileru, a ako tak chodíte hore dole, pred vami defilujú znepokojivé a fotogenické podivnosti. Hlavne nečakajte žiadne rozuzlenie a i tých pár odpovedí, ktorých sa vám dostane, bude otáznejších ako pôvodné otázky. Väčšinou takýto prístup považujem za podvod na čitateľovi, pretože vymýšľať blbosti, ktoré nedávajú žiaden zmysel, si viem aj sama a zadarmo, ale tu mi to prekvapivo nevadilo, dokonca by som dala rovnaké hodnotenie, aj keby to bol úplný koniec, bez ďalších pokračovaní, len za tú poetickú morbídnosť, krásne vety a atmosféru, ktorá bola tak hustá, že by sa nedala krájať (ak práve nemáte po ruke motorovú pílu) Dvojvetie, pri ktorom mi na chvíľu zastalo srdce: ...zdálo se důležité eliminovat každý případný okamžik ticha. Jako by se prázdnota stěn nějakým způsobem živila tichem a v prostoru mezi našimi slovy by se mohlo něco objevit, pokud si nedáme pozor... celý text
