VesmirnaOndatra
přečtené 106
Borne
2019,
Jeff VanderMeer
Postapokalyptický svet, bizarné biotechnológie, chátrajúce rozvaliny mesta ovládaného strachom, bezmocnosťou a mackom Pu na steroidoch a do toho sa objaví niečo ako rozšafne polymorfná oliheň krížená s vyšinutou vázou. Borne. "Na omak jako by ho tvoril jediný sval bez náznaku tuku, měl ale taky místa, která uměl zprůhlednit a rozvinout jako vějíř nebo pleteninu, kruhové napětí přísavek, které si uměl nechat narůst, rozvlněnou zakrnělost řasinek, jež působili tak choulostivě, ale nebyly, naprostou nezničitelnost míst, kde vytvářel podlouhlé hřbety, skelnou nepřístupnost jeho očí a..." ...a viac nebudem spoilovať, proste čosi, čo by vyhalucinoval Lovecraft keby sa sfajčil pri sledovaní Raťafáka plachtu A aj keď je Borník rozhodne veľmi wow a mohlo ho tam kľudne byť viac, pretože vždy, keď zmizne zo scény, začne byť trochu nuda, aj tak ma najviac dostalo "zátišie s mŕtvymi astronautami," ťažko uchopiteľná scenéria, ktorá má ževraj už aj vlastný spin-off a ktorá by sa vzdialene dala prirovnať k niečomu, čo by vyhalucinoval Stanislaw Lem, keby sa sfajčil pri pozeraní Majky z Gurunu A potom je tu ešte taká pasáž, kde sa z kalných vôd lagúny vynorí ožiabrovaný šupinatý biokyberžralok a s tlamou dokorán napadne niekoľkoposchodí vysokého lietajúceho medveďa a toto by fakt nevyhalucinovali ani tvorcovia Sharknáda, a to ani keby sa sfajčili popolom z Lovecrafta. Prosto celé je to dobre, neviem, čo fajčí VanderMeer, ale nebola by som prekvapená, keby v tom boli Dickove staré ponožky... celý text
Mráz
2015,
Bernard Minier
Svojou mrazivou atmosférou, napínavosťou a zápletkou táto kniha pripomína novembrovú plačkanicu na ceste. Z čoho som išla od vývrtky: -z neustáleho Servazovho frflania. Ten chlap nemá ani 40 rokov ale neustále narieka nad dnešnou mládežou a násilím vo videohrách a médiami ...a kam to len speje tento svet...a za mojích mladých čias...a určite má piercing a...a...no proste moja 80-ročná susedka Rozália má pokrokovejšie videnie sveta a to je už 10 rokov mŕtva. -z historky, v ktorej si vysokointeligentný psychopat, úspešný právnik s dobrou 40kou vrážd na konte, naplánuje krutú a ponižujúcu popravu svojej manželky, zahrňujúcu šampanské, vibrátory, elektrinu a jej milenca a nakoniec ju zabudne zabiť. Tomu hovorím začiatočnícka chyba. -z neustáleho opakovania sa (fakt nepotrebujem, aby mi autor rekapituloval to, čo sa stalo v predchádzajúcej vete) - z rozvláčnosi (keby mala kniha o 200 strán menej, bola by síce stále rovnako zlá, ale bola by rovnako zlá o dvesto strán kratšie, čo by jej rozhodne prospelo) Ďalšie veci, čo ma rozčulovali -melodramatický štýl písania -dej plný klišé -moralizovanie -zápletka -rozuzlenie -všetko ostatné -nejaké ďalšie veci Čo sa mi na knihe naopak ohromne páčilo a hodnotím veľmi vysoko: -že sa skončila... celý text
Prelet nad kukučím hniezdom
2006,
Ken Kesey
...zametanie už pre mňa nikdy nebude to, čo predtým! Budete si myslet, že něco tak strašnýho se ani doopravdy nestalo, že je to príliš hrozný, aby to mohla být pravda! Ale pravda to je, i když se to třeba nestalo. Jedna z najlepších kníh, aké som kedy čítala. (Aj keď priznávam, že som ju dočítala po 10 rokoch aj to až na druhý pokus a už dva dni presviedčam samú seba, že som k nej tak nejak ako dozrela, ale trochu sa obávam, že som sa k nej proste len prezametala) A áno, film je výborný, Nicholson nezabudnuteľný, dej viac menej kopíruje dej knihy a predsa je kniha úplne o niečom inom.... celý text
Literární spolek Laury Sněžné
2015,
Pasi Ilmari Jääskeläinen
...ževraj setkání Twin Peaks a bratří Grimmů ak sa Lynch práve neobracia v hrobe, tak len preto, že ešte neumrel. Chyba, ktorú napraví, akonáhle zistí, kam zas capli jeho meno. Atmosférou to pripomína skôr Midsomer. ...ževraj raný Murakami ak podstata ranej murakamiovitosti spočíva v miere WTFoidnosti záveru, tak áno, toto by určite dosiahlo takých 0.7 raného Murakamiho ...ževraj predstavte si Zločin a trest, v ktorom Soňa Marmeládová zastrelí Raskoľnikova. Znie to absurdne? absurdne by to znelo, keby zastrelila Dostojevského. Každopádne, tento sľubný metafikčný námet so zmutovanými knihami autor síce načne, ale nakoniec sa mu vôbec nevenuje... Ďalšie poznámky: ...po obsahovej stránke som v knihe nenašla nič tak nevšedné alebo absurdné, že by to presahovalo hranice bežného fantasy a zaslúžilo si honosné označenie podivno ...preložené fínske mená (Ingrid Kočičková, pán Zimota, pani Skalická atď) mi rezali uši a prispievali k všeobecnému pocitu infantilnosti (a tých mien tam bolo strašne veľa a autor ich donemoty opakoval) Na druhej strane chápem, že ak je Pasi Ilmari Jääskeläinen bežné fínske meno, preložiť to na Jakub Kincl vyjde ekologickejšie a finančne výhodnejčie. Tiež chápem, že bežný príslušník akéhokoľvek slovanského národa zvládne len určitý počet prehlások na stranu, kým sa psychicky zrúti ...po štylistickej a jazykovej stránke to bola radosť čítať... celý text
Agnes a sedmý host
2017,
Kati Närhi
V komentoch sa zväčša spomína Burtonova Mrtvá Nevesta, prípadne Wednesday Addamsová, ale ja, celý život prenasledovaná svojou zvrátenou predstavivosťou si nedokážem pomôcť a vždy, keď pozriem na Agnes, vidím ten druh roztomilej osinovitosti v zadku, akú môže dosiahnuť len ranopubertálny potomok Slečny Marplovej a Herculesa Poirota. Prosto celá ja pred dvadsiatimi rokmi.... celý text
Ambasadov
2012,
China Miéville
5* za posúvanie hraníc vedecko-fantastickej literatúry 5* za nápady, ktoré ešte nikdy nikomu nenapadli, za mimozemšťanov, ktorí nie sú len tisíckrát prevarené klišé a za vesmír, ktorý nie je len obligátne nekonečné čierno a kde tu hviezda 5* za atmosféru tiahnucu sa knihou ako hustá hmla, z ktorej na vás občas vyskočí kus niečoho, čo podľa obrysu odhadujete buď na nejaký bizarný organický stroj alebo nemecké slovíčko (každopádne niečo, čo by ste nechceli stretnúť v noci na ulici bez ozbrojeného sprievodu) 5* za to, že neviem či ma viac fascinovali domy s vnútornosťami alebo kabelky bez nich. 2* za krkolomný štýl. Proste čítať Mievillove vety je pre mňa ako očami prehĺtať niečo hranaté. Kým postavy sedia a rozprávajú sa, je to ok, ale akonáhle sa začne niečo diať akčné, stáva sa pre mňa z textu nestráviteľná zmäť viet. Ale beriem to tak, že chalan tak proste píše a mne nezostáva nič iné ako prijať to ako ta dívka, které bylo ublíženo ve tmě a snědla, co jí bylo dáno. 3* za spracovanie, hlavne od polovice sa príbeh začne tak trochu rozpadať 1* za to, že som mala robiť dačo úplne iné, a nie sa zapodievať čítaním .....a nie je to pre každého... celý text
Čerstvě deflorovaná dívka a jiné příběhy
2013,
Edward Gorey
V kníhkupectve: Milá ústretová predavačka: Pomôžem nejako? Ja: (vyhýbavo):...ani nie, ďakujem... Milá ústretová atakďalej: aaa hľadáte niečo konkrétne? Ja: (rezignovane): ...Čerstvě deflorovanú dívku... Milá ústretová atakďalej:.... Ja: (chladnokrvne).... Milá ústretová atakďalej:.... Ja: (chladnokrvne).... Milá ústretová atakďalej:.... Ja: (chladnokrvne).... Milá ústretová atakďalej:...zavolám vám kolegyňu... Ja: (sama pre seba po tom, ako som sa prestala zvíjať v kŕčoch za stojanom s bestsellermi)...chodenie medzi ľudí je zábavnejšie, ako si ho pamätám ...knihu som si nakoniec našla sama. Bola ok... celý text
Vyřídit si účty
2003,
Woody Allen (p)
Predstavte si tú najabsurdnejšiu vec, akú v časovom limite piatich sekúnd vaša fantázia dokáže vyprodukovať. Preveďte mieru jej absurdity do dvanástkovej sústavy a vzniknuté číslo vynásobte medziročnou mierou inflácie povojnového Nemecka. Výsledok vydeľte druhou odmocninou rýchlosti svetla v slivkovom lekvári (pre čo najpresnejší výsledok sa odporúča použiť lekvár s podielom ovocnej zložky minimálne 70 percent), prirátajte váš vek zaokrúhlený na tri desatinné miesta. Ak vám vyšlo iracionálne číslo, prípadne indigový odtieň modrej, počítali ste správne a máte aspoň približnú predstavu o tom, ako veľmi absurdné sú Allenove poviedky. Dôležité upozornenia: Ak vám náhodou vyšlo číslo menšie ako nekonečno, ten zaručene domáci lekvár, čo ste kúpili na farmárskom trhu, je nafarbená posypová soľ z Poľska. Ak vám naopak vyšlo číslo väčšie ako nekonečno, tak to preboha koľko máte rokov??? Každopádne, na fotke vyzeráte mladšie. Ak vám vyšlo 17, prestaňte brať drogy. V prípade, že vám vyšlo rovné nekonečno (alebo jeho párny násobok) znamená to, že ste si na začiatku predstavili strašnú prasačinu. Hanbite sa. Toto čítajú aj deti! Ak vám vyšlo akékoľvek iné číslo, okamžite volajte tiesňovú linku!!!... celý text
Šelma
2018,
Andrew Mayne
O tom, ako spoločensky neohrabaný vedátor, ktorého viac než ľudia zaujímajú mykotické infekcie žiab, príde na stopu masového vraha. Neznie to zle, ale... ...ale ja, na rozdiel od autora, pár spoločensky neohrabaných vedátorov poznám a to nie sú tie typy, čo budú pobehovať po svete so zdrátovanou čeľusťou a dolámanými rebrami a umierajúc si pichať epinefrin do srca, aby ochránili babenu, čo im ho deň predtým vyfajčila na zadnom sedadle. A už vôbec to nie sú typy, čo budú komunikáciu, tobôž komunikáciu o počasí, považovať za spôsob riešenia problémov, takže ak by ako Theo potrebovali získať čerstvú mŕtvolu, určite by len tak nenakráčali do márnice a nezačali smalltalkovať s recepčnou. Nie, oni by na to šli tou jednoduchšou cestou. Niekoho by zabili. S najväčšou pravdepodobnosťou seba. Pretože to nevyžaduje vyjsť z bytu. Proste blbosť od začiatku do konca, tak na úrovni epizódy CSI niekde v strede 14. série.... celý text
Zóna
2018,
Daniel Majling
Slovné spojenie obľúbený slovenský spisovateľ stále ešte považujem za niečo ako oxymoron, ale áno, Majling to má u mňa našliapnuté správnym smerom.
Devět princů Amberu
2006,
Roger Zelazny
Amber - mýtická zem, kde skutočnosť je len tieňom snov, zem, kde neplatia fyzikálne zákony, kde nefunguje strelný prach a kde v drogérke nezoženiete kondómy, takže Corwin má 14 a viac súrodencov, z ktorých tí zlí sa ho snažia zabiť, tí dobrí tiež a ja sa im zas až tak nečudujem.... celý text
Spin
2006,
Robert Charles Wilson
Tajomná mimozemská rasa obalí Zem časovou membránou, ktorá v zásade funguje asi tak, že kým vy na klávesnici hľadáte ä, zvyšok Slnečnej sústavy zostarne o deväťdesiatdeväť rokov, a keď sa potom snažíte donútiť svoju klávesnicu napísať Ä, stihnú sa na Marse vyvinúť jednoduché huby a kým vy ešte stále dumáte na kieho ďasa by vám kedy bolo veľké široké Ä, malý ÄÞÄß⸫ÖÆ¢Йϼ¢ zo Severného Marsu už promuje z molekulárnej biológie. Nízke hodnotenie preto, že o neznámych mimozemských rasách, membránach a marťanskej molekulárnej biológii som sa nedozvedela takmer nič, zato som bola dôkladne informovaná o tom, že on miluje ju, ona miluje iného, iný miluje boha a boh nás má všetkých v péčku.... celý text
Jazykový instinkt – Jak mysl vytváří jazyk
2010,
Steven Pinker
Kniha je to zaujímavá, ale pomerne suchopárna, miestami až náročná, takže takých 200 strán pred koncom som každú stranu obracala s nádejou, že na tej ďalšej už bude řejstrík. Súvisí to ale aj s tým, že časť čara knihy spočíva v exkurze do angličtiny, ktorý podľa mňa naozaj dokáže oceniť len native speaker alebo fakt seriózny angličtinársky fajnšmeker. Zhrnutie deja: Kniha sa začína zaujímavými pasážami venovanými kognitívnej psychológii, mapujúcimi napríklad to, ako štvorročné deti dokážu vytvoriť plnohodnotný gramatický jazyk z umelých zlátanín (doložené na vzniku kreolských jazykov z pidgin alebo vzniku skutočného jazyka hluchonemých z pôvodného nefunkčného patvaru) a tiež "expetrimentami" na ľuďoch s vrodenou alebo získanou poruchou jazyka. Z týchto výskumov Pinker vyvodzuje, že sa všetci rodíme s predinštalovaným softwarom pre pochopenie a používanie gramatiky - napr. vrodené chápanie sveta v pojmoch vec a dej (podmet a prísudok), schopnosť odlíšiť, že keď ja hryziem psa nie je to to isté, ako keď pes hryzie mňa (deklinácia a/alebo slovosled), cit pre vytváranie vzťažných súvetí, vid a iné, ktoré si už nepamätám a má na to všetko aj dôkazy a znie to logicky a ja mu verím. Len by som rada podotkla, že ide o software, z ktorého vypadávajú slová, na ktorých si môžte vylomiť oči ako napríklad Näïkìmlyìïà (on to jí za ňu v jazyku Kinvujo, ktorým sa hovorí niekde v Afrike) alebo ktoré vám môžu spôsobiť smrť udusením ako napríklad slovo Frithdíbhunaíochtachóireach (preklad antidisestablishmentarianistical do Galštiny), takže predpokladám, že sa to zas nakupovalo cez nejaký pochybný nástenkový tender, niekto sa na tom dobre nabalil a evidentne si ani nedal námahu s čítaním licenčných podmienok, pretože je tam dosť nafigu klauzula o tom, že ak užívateľ nevyužije program v prvých 6 rokoch, už z neho bude nadosmrti vychádzať len já Tarzan ty Jane Pinker ďalej tvrdí, že ľudia myslia v samostantom jazyku mysle tzv. mentálčine a nie napríklad vo fínčine (čomu tiež verím, lebo ja som fínčinu videla na vlastné oči a môžem potvrdiť, že myslieť sa v tom nedá) a gramatika je vlastne taký prevod mentálčiny do konkrétneho jazyka. Znie to logicky a Pinker na to má pomerne presvedčivé dôkazy. Ale potom z toho akosi vyvodzuje, že taký Orwell ľudí zmiatol nadhodnocovaním úlohy jazyka a že jazyk (v zmysle slovenčina, angličtina, newspeak atď.) nemá myslenie ako ovlyvniť a to už je chujovina. Mne je jasné, že ľudia môžu mať v hlave mentálny obraz červenej a môžu o nej myslieť, aj keď pre ňu nemajú pomenovanie (i keď to, že také spoločenstvá naozaj existujú, ma dosť prekvapilo) a že vnem farby je v tomto prípade prvotný. Ale čo taká oktarínová ? A čo taká farba z kozmu? To je napríklad farba, ktorá ani neexistuje, netuším, ako si ju mám predstaviť, ale vždy keď si na ňu spomeniem, idem pozatvárať okenice, zamknem na dva západy a do záhrady ma už v ten deň nikto nedostane. Alebo taký ten zvuk, ktorý podľa Douglasa Adamsa vydávajú deadliny, keď sa ženú okolo neho. Kedysi som ani netušila, že taký zvuk existuje, ale odkedy mi o ňom Adams povedal, mám akosi stále zaľahnuté v ušiach. A podobných vecí, s ktorými som sa nestotožnila bolo viac, čo by ani tak nevadilo, ja s týmto druhom kníh rada vnútorne polemizujem, ale autor ich prednášal s takou tou bohorovnosťou- akože "je to takto a nijako inak" ktorá ma trochu iritovala. Tiež ma veľmi nepresvedčila časť knihy, ktorá sa zameriavala na lingvistickú analýzu myslenia, t. j na snahu prostredníctvom kdejakých šípiek, stromov a logických operátorov dokázať ako to v mozgu funguje. Tieto grafy mi prišli umelo vykonštruované a v žiadnom prípade ma napresvedčili, pretože ja dobre viem, že môj mozog nemyslí v šípkach a operátoroch. A už vôbec nie logických! Námatkové a s ničím nesúvisiace poznámky V současné turečtine má každé sloveso 2 miliony forem... a například gramatická konstrukce v jazyce kivunjo se celá vejde dovnitř slovesa, které ma sedm prefixů a sufixů, dva způsoby a čtrnáct časů, sloveso se shoduje se svým podmětem, svým předmětem a svými benefaktívními substantivy, z nichž každé má šestnáct rodů S týmto by EU mala každopádne niečo robiť, lebo sa nám sem o chvíľu dovalí vlna gramatických migrantov. Nejdelší slovo by v angličtine doposud mohlo být substantivum floccinaucinihilipilification, definované jako kategorizace něčeho jako bezcenné nebo bezvýznamné Tak už som videla aj krkolomnejšie slová, ale vážne? Vylomiť si jazyk a dva zuby kvôli bezvýznamnej p***vine?? A na závar malý floccinaucinihilipilificantný fakt - strach z dlhých slov sa volá seskvipedaliafóbia.... celý text
Trhlina
2016,
Jozef Karika
Dusivú tmu štvrtkovej noci rozpára svetlo nočnej lampy a ja, napriek vrodeným inštinktom a dobrej výchove (odpusť otče), napriek všetkým varovným signálom, ktoré moje telo vysiela a strachu, ktorý mi zviera vnútornosti, napriek tomuto všetkému, vezmem do roztrasenej ruky súčasnú slovenskú knihu. Síce to nie je prvý krát teno rok, čo takto hazardujem so svojím zdravím, ale to, čo držím v ruke tentoraz, je čosi oveľa desivejšie. A síce súčasná slovenská kniha, ktorá vyhrala cenu Anasoft litera. Strasie ma a sťažka preglgnúc prevrátim prvý list. Po uistení sa, že to bola len cena čitateľov sa na chvíľu uvoľním no vzápätí si uvedomím, že je to cena slovenských čitateľov a opäť ma zaplaví vlna strachu. Nervy mám úplne v kýbli a pritom to najhoršie mám ešte len pred sebou. Úvodné strany prekonajú všetky moje predstavy. Z kostrbatých formulácií mi škrípe v ušiach a rádoby bububu štýl drása moju ubolenú dušu. Viem, že po tomto už nikdy nebudem rovnaká, ale niečo, snáď nejaká zvrátená entita parazitujúca na mojej mysli, alebo možno vidina dobrého hejtu ma ženie ďalej. Napriek tomu, že po kostrbatom úvode sa štýl zlepší, nepoľavujem v ostražitosti, pripravená kedykoľvek si naliať do očí Savo. Asi po 30 stranách si začnem uvedomovať, že sa pomaly blížim k bodu, odkiaľ niet návratu. Kŕčovito zvieram Savo... keď v tom...keď v tom sa stane niečo...prosto....prosto ma to začne baviť a až na niektoré pasáže ma to baví až do konca. Ale aj tak, celý čas ostentatívne gúľam očami, pre prípad, že by niekto vošiel do izby a načapal ma s víťazom anasoft litera in flagranti. Síce neviem kto by tak ku mne vchádzal, pretože ako single tridsiatnička bývam sama, ale o to viac musím predsa dbať na svoju povesť! (Ale keďže mám z toho dbania dodnes celkom slušnú svalovku na očiach, nabudúce sa na to asi vykašlem) Zhrnutie deja: Prvá tretina - v ktorej rozprávač Igor nájde nahrávky (3*) Nejaké to intro, klišé, klišé, Igor nájde staré dokumenty a nahrávky, klišé klišé, Igor si prehráva nahrávky, klišé, klišé a keď už som si myslela, že sa na to vykašlem, zrazu ticho s očami, spomienky s deravým svetlom a dvanástková sústava, v ktorej sa dvanásť píše ako desať a pre mňa nastal ten point of no return, keď som si povedala, že toto dočítam, aj keby som si pri tom mala vykrútiť oči z hlavy Druhá tretina - v ktorej sa partička ľudí, dosť blbých na to, aby sa rozdelili, vyberie do strašidelného lesa a rozdelí sa (2*) Prídu do strašidelného lesa, klišé klišé klišé, bububu, klišé. Pár momentov, keď som si povedala, že to možno predsa len nedočítam, ale potom ma dostalo, že fúka, fúka, ovečka sa pasie a tak som čítala ďalej Tretia tretina - v ktorej sa partička ľudí, dosť blbých na to, aby sa znovu vybrali do lesa, z ktorého sa predtým skoro potento, znovu vyberie do lesa, z ktorého sa predtým skoro potento. A rozdelí sa. (4,5*) Tu som skoro odpadla, pretože celý čas som čakala nejakú duchárinu a ono sa z toho zrazu vykľulo plnokrvné sci-fi a dokonca na tému, ktorú zbožňujem. Karika síce neprišiel s ničím novým, ale v kombinácii s celkovou atmosférou ma to zaujalo tak, že som som asi chvíľami aj zabudla gúľať očami. Pozn 1 Kniha je štylizovaná ako mystifikácia a sú v nej dokonca uvedené linky na zdroje, týkajúce sa udalostí v Tribeči a Karika sa celý čas tvári (v knihe i mimo nej), že sám nevie, kde v Igorovom rozprávaní končí realita a začína fikcia. K tomu asi toľkoto: Niekde na strane 12 Igor len tak mimochodom prehodí, že jeho článok o skúsenostiach s cestovaním ŽSR má cez 100 000 pozretí. Sto tisíc. Sto. Tisíc. Ak sa ten blog nevolal 2 hot chicks gangbanged in Fast Train R 611 Fixinela tak týmto Karikovi oznamujem, že realita sa končí na strane 12. Pozn 2 Ja takýmto báchorkám väčšinou* neverím, ale z vecí, na ktoré sa v dohľadnej dobe nechystám, je návšteva Tribeča na popredných miestach, niekde medzi predvolebným mítingom KDH** a koncertom sestier Niezlových*** *konkrétne od 6:00am do 9:30pm, v lete o hodinu dlhšie **u nás v kulturáku ***tamtiež... celý text
Erik
1996,
Terry Pratchett
Kniha, ktorá hľadá odpovede na zásadné otázky ľudstva ako: Čo bolo na počiatku? A prečo tam nebola majonéza? Kto sme? Kam smerujeme? A predovšetkým, odkiaľ sa sakra vzala tá nikam nepasujúca násadka od tyčového mixéra? Z Mrakoplašovských príbehov je tento u mňa najlepší, najinakší a najkratší.... celý text
