yerry
přečtené 416
Extrémní science fiction
2009,
* antologie
Pod extrémnosťou si predstavujem niečo iné, v tomto prípade by som nazval túto antológiu skôr Experimantálnou science fiction. Svojou kvalitou až na poslednú poviedku obstáli hádam všetky poviedky. Teda niektoré viac a niektoré menej. Viac mi sadli poviedky z prvej polovice, ktoré už boli staršieho dáta a ktoré boli písané tak trochu konzervatívnejším (toto slovo pritom fakt neznášam) štýlom. Tie novšie hard scifi o nanotechnológii a rôznej forme vedomia už išli dosť mimo mňa. Neboli zlé ale akosi som v nich nenašiel pevný bod, o ktorý by som sa zachytil. Napriek výhradám hodnotím antológiu ako veľmi dobrú, občas nie je od veci si prečítať aj nejaký alternatívny text.... celý text
Tunel do nebes
1996,
Robert A. Heinlein
Kniha pre mládež radiaca sa k tým najlepším Heinleinovým prácam u mňa však s určitými výhradami. Predpokladám, že práve týmto románom bol do určitej miery inšpirovaný film "Hviezdna brána". Knihu by som podľa obsahu a kvality rozdelil na dve časti. Tá prvá bola napriek svojmu veku veľmi dobrá. Popis jednotlivých brán a nasledujúci dej na planéte, kam boli vyslaní študenti v rámci testu Kurzu prežitia sa čítal jedným dychom ako dobrodružný román a klasická scifi... Takže prvá polovica za sto bodov... Druhá polovica románu už je o niečom inom. Heinlein v nej nasadil poriadny politický výplach mozgu. Dnešnému mladému čitateľovi to až tak nepríde ale na podobné politické agitky som citlivý síce z opačnej strany politického spektra a jednoznačne mi vadia. Čo si myslíš že je u Heinleina najdôležitejšie na prežitie skupiny necelej stovky osôb na neznámej planéte? Ak si myslíš, že oheň, zbraň alebo voda si na omyle. Jo to VLÁDA, ÚSTAVA a politický aparát. Toto je určujúce pre zachovanie rasy. Teda tentoraz netuším, či text myslel autor naozaj vážne, či to tam bolo vsunuté na objednávku alebo len fabuloval... Aby som to zhrnul. Vynikajúci román pre mládež, z ktorého dýcha čaro Zlatého veku science fiction, dnes už klasika, ktorého hodnotu zráža dolu politická agitka na americký spôsob. Z tohoto dôvodu to nemá na plný počet hviezd.... celý text
Nebezpečné vize
2004,
Harlan Ellison
Hodnotiť túto antológiu je pre mňa dosť ťažké, keďže s antológiami som sa doposiaľ veľmi nepriatelil. Kvalita jednotlivých poviedok dosť kolíše, jedná sa o texty zo 60. rokov minulého storočia. Niektoré z nich sú už anachronizmom, ale s týmto vedomím som k nim aj pristupoval. Prekvapil ma ten počet poviedok s náboženským motívom, čo by som viac očakával u fantasy ako u science fiction. Zaujali ma úvody aj doslovy, k jednotlivým poviedkam, v ktorých sa dalo čo - to dočítať o jednotlivých autoroch a ich prácach. Celkovo u mňa kniha vyvolala veľmi dobrý dojem. Nemám rád ak je dielo označované za zásadné alebo určujúce, ale táto antológia napriek svojim nedostatkom si plný počet hviezd zaslúži.... celý text
Šestá kolona
2000,
Robert A. Heinlein
Pôvodne som nemal v pláne túto knihu ani čítať ale po zopár záporných reakciách na ňu som podľahol. Bol som pripravený na jednu z najhorších Heinleinových kníh a dobrý výplach mozgu. Ako to začalo odsýpať, pomaly som menil názor… Jasné, je to totálne nekorektné, primitívne a do určitej miery rasistické. Pozri si dátum vydania originálu a možno sa dovtípiš prečo. Heinlein jednoducho tie ploché žlté ksichty, teda Panaziatov nemusí a vyhladzuje ich na rasovom princípe a má aj prečo. Panaziati to je akási zmiešanina japoncov a číňanov, ktorý dobyli vpodstate celý svet plus samozrejme USA a pretvárajú ho na svoj obraz. Ešte aj komunisti sú oproti nim slabý odvar, a to je u Heinleina čo povedať. Škrt cez rozpočet im však spraví maličká skupina samozvaných diverzantov Made in U.S.A., pre ktorých nič nie je nemožné. Ak by som to mal zhodntiť, bola to kravina ako hrom. Ak by to nepísal Heinlein, totálny prepadák. Nebyť jeho hlášok a podania príbehu neviem, neviem… Pri čítaní, ktoré inak odsýpa kvalitne, len krútiš hlavou a pomyselné hodnotiace body len naskakujú. Musím však ubrzdiť, aby som to hodnotenie neprepálil. Napriek všetkému a sebe napodiv knihu odporúčam všetkým nadšencom pre klasickú scifi a alternatívnu históriu zvlášť, ak ti teda nevadí určitá nadsádzka.... celý text
Vezmi si skafandr a běž
1997,
Robert A. Heinlein
Ďalšia z kníh na ktorej sa prejavuje autorova rozporuplnosť. Heinlein si zjavne nekladie žiadne hranice pokiaľ až môže zájsť. S korektnosťou si očividne žiadnu hlavu nerobí. Jeho názory oscilujú od poriadne konzervatívnych (vlastenectvo a tvrdé zákony pre tých, ktorí ich porušujú, dôsledný antikomunizmus) až po anarchistické resp. libertariánske (slabý alebo žiadny štát, odmietanie daní, vysoká tolerancia k činom, ktoré so štátom vybabrú a pod.) Konkrétne v tejto knižke to nie je až tak očividné ale pár takýchto myšlienok si neodoprie ani tu. Text je jednoduchý, priamočiary a určený mladým americkým chlapcom z 50. rokov minulého storočia. Toto sa na jeho forme aj prejavuje. Miestami je naivný, miestami propagandistický a dosť rozkúskovaný. Autor tu jednoducho nakúsne priveľa tém, ktoré by inak vydali aj na 5 kníh, síce ich všetky uzavrie ale dosť narýchlo. Príbeh má pritom spád, akčnosť a určite zaujal aj vtedajšiu mládež. Vyskytuje sa v ňom totiž veľa zaujímavostí a hypotéz, ktoré tu Heinlein sype ako z rukáva a pritom populárnou a zrozumiteľnou formou. Samozrejme nechýba dôraz na to, že šťastiu treba pomôcť predovšetkým vlastným úsilím a za svojim snom treba nekompromisne ísť. Partnerkou hlavného hrdinu je tu dievča veľmi mladé a do určitej miery napĺňajúce Heinleinov tak trochu sexistický názor na ženy. Z knížky dýcha klasika, očarenie neznámom a túžba objavovať nové svety. V dobe vydania originálu sa zlatý vek science fiction už pomaly končil, napriek tomu z neho dýcha jeho duch a náboj. Z tohoto dôvodu mu odpúšťam niekoľko nedostatkov a hodnotím ako veľmi dobré čítanie hlavne pre milovníkov tohoto obdobia.... celý text
Nebudu se bát ničeho zlého
2009,
Robert A. Heinlein
Tento román sa radí do neskorého Heinleinovho spisovateľského obdobia a je to na ňom poznať. Jeho rozporuplnosť rozdeľuje svojich čitateľov na dva radikálne odlišné tábory: jedni ho vyzdvyhujú do nebies ako geniálny, druhí ho zatracujú. Základná myšlienka: mozog starého miliardára Johanna Sebastiana Bacha Smitha vsadený do tela jeho čerstvo zavraždenej sekretárky nemá chybu. Heinlein tu rozohráva hru precízne prepracovnú do všetkých detailov. Od praktickej realizácie, cez fylozofické a právnické otázky, akou osobou následne vlastne je (muž?, žena?, oboje?), až po také detaily akým môže byť vlastne incest samého so sebou a podobné paradoxy. Román dopĺňa množstvo cynických správ z diania tohoto sveta budúcnosti, ktoré sú typicky Heinleinovské a nemajú chybu. Potiaľto je všetko v poriadku… Čo ma už dosť vytáčalo, bolo kvantum (pol knihy a možno aj viac) sexistických siahodlhých rozhovorov o sexe na možný aj nemožný spôsob bi, homo aj hetero, čo by sa vzhľadom na tému dalo pochopiť, ale čoho je moc, napokon nudí. Dej je minimálny a väčšina textu je písaná formou rozhovorov. Asi od pätiny knihy som sa začal strašne nudiť a i keď som román so sebazaprením dočítal, nezmenilo sa to dokonca. Čítal som to skoršie vydanie z roku 1998 pod názvom Vůně strachu a i keď čeština nie je môj materinský jazyk a nedovolím si tu vynášať nejaké súdy, myslím že ten preklad od Jany Dvořákovej nebol asi veľmi dobre zvládnutý. Občas mi to tam tak nejako drhlo. Iných ako logických nedostatkov by som našiel v texte oveľa viac, ale to by som tu už vešal tapetu. Ak by to Heinlein písal svojim skorším štýlom, dávam všetky hviezdy, za toto však nie.... celý text
Za tímto horizontem
2003,
Robert A. Heinlein
Jeden z tých slabších Heinleinových románov. Dej sa odohráva v dosť drsnej budúcnosti, kde výsada nosiť zbraň, je podmienkou pre úspešné riešenie sporov medzi ľuďmi najvyššej kategórie. Tých kategórií je tu niekoľko, menej kvalitní ľudia musia nosiť pásku na rukáve. Rasa je alfou a omegou. Genetické inžinierstvo je jedným z hlavných odvetví. Kvalita človeka sa tu nemeria farbou pokožky ale počtom čistých génov. Niečo ti to pripomína? Hmm, Heinlein tu experimentuje s určitým typom spoločnosti a vychádza pritom z poriadne konzervatívnych pozícícii v niekoľkých prípadoch zachádza až do extrému… Vzhľadom na to, že román vychádzal v originále na pokračovanie v priebehu roku 1942, teda II.WW bola v plnom prúde, chápem že sa snažil pokryť určitú tému, avšak veľmi sa mu to nepodarilo. Dej je roztrieštený. Čo by stálo za rozvinutie, to ukončí veľmi rýchlo pár vetami a rýchlo prechádza zasa k inej téme. Záver knihy je už len samá nuda. Ak sa chceš niečo dozvedieť o budúcej autoritárskej spoločnosti založenej na rasovej výlučnosti, kľudne do toho choď, u mňa to hodnotovo osciluje kdesi v strede.... celý text
Sily
2008,
Ursula K. Le Guin
Záverečná rozsahom najväčšia časť kroník Západného pobrežia je zároveň najdepresívnejšia a najskeptickejšia zo všetkých fantasy kníh, ktoré som od Ursuly čítal. Napriek tomu, že je určená predovšetkým mladým čitateľom, budú pravdepodobne oni mať s jej čítaním riadny problém. V knihe sa nenachádza kladný hrdina, ktorý by zodpovedal dnešným štandardom. Gavir je mladý, má strach, občas je zbabelý a prenecháva veciam voľný priebeh. Vyznačuje sa však dvomi darmi: vidí budúvcnosť a má dar slova. Napriek všetkému sa napokon dokáže vzoprieť osudu. Le Guinová je expertom na ľudský rozmer v rôznych politických systémoch. Tentoraz rozohrala svoju hru vo fantasy kulisách. Zobrala si na paškál spoločnosť otrokársku a spoločnosť anarcho-individualistickú (mesto v lesoch) a obe dala do protikladu s mužsko-ženským princípom. V oboch týchto spoločnostiach, či už autoritárskej alebo rovnostársky anarchistickej muži ako celok nevyzneli veľmi pozitívne. Kniha je o násilí, nevedomosti, ovládaní človeka človekom bez rozdielu o aký typ spoločnosti sa jedná ale aj o túžbe po slobode, o oslobodení jedinca z područia. Autorka má tiež jeden dar, dokáže opísať násilie bez toho, aby ho heroizovala, čo nie každému môže sadnúť. Čitateľ prahnúci po akcii, môže text knihy vnímať ako nekonečnú nudu. Tomu, kto vie, čo môže od autorky očakávať sa bude kniha určite páčiť. U mňa veľmi dobré čítanie.... celý text
Světy Honor Harringtonové
2004,
David Weber
Antológia z Honoverse nadpriemernej úrovne. Vyzdvihol by som dve poviedky: „Svízelná cesta domů " a "Čím se platí za sny?“ od samotného Webera. Naproti nim „Zatoulánek“ od Lindy Evansovej išiel dosť mimo mňa. Komu chýbajú niektoré detaily z histórie Honeversa, tomu knižku rozhodne odporúčam.... celý text
Plameňák na konci léta – Malá antologie amerických žánrových autorek
2016,
* antologie
Knižka mi prišla poštou v poriadku aj keď to pár dní trvalo. S úpravou, formátom a prebalom som spokojný na 100%, veľmi sa mi páči. Pripomína mi to staré romány do kapsy, keď o čítanosti knihy svedčila jej obchytanosť, rôzne fragmenty a pod. a nie lesklé neporušené chrbáty čoraz hrubších kníh, vhodné ako doplnky k nábytku. Paradoxne najviac sa mi páčila nežánrová poviedka: Hejno zahradních plameňáků od Pat Murphyovej, Ursula Le Guinová ma tentoraz až tak nehromila. Napriek tomu, všetky poviedky sú nadpriemerné a žiadna z nich svojou kvalitou neklesla pod túto hranicu. Záverom chcem vydavateľovi zaželať veľa zdaru pri vydávaní ďalších kníh. Vo mne má určite stáleho čitateľa.... celý text
Hlasy
2008,
Ursula K. Le Guin
Román iba voľne nadväzuje na predošlý diel. Odohráva sa niekoľko rokov po udalostiach opísaných v Daroch v meste Ansul, ovládanom Aldami, vyznavačmi boha ohňa a nenávidiacich knihy. Vyskytujú sa tu len dve známe postavy: dievča Gry, ktorá má dar dorozumievať sa so zvieratami a poet Orrec, ktorého darom je písané a hovorené slovo. Ústrednou postavou Hlasov je však mladučká Memer, ktorá má taktiež jeden dar… Ako je u Ursuly v tejto sérii zvykom, stavba príbehu nie je postavená na konflikte. Takže ak by aj mohol byť motív príbehu pomerne akčný, autorka ho posúva do kľudnejších vôd. Akčné scény sú tak opisované úplne neakčne. Naopak, spád to má pri opise myšlienok a pocitov. V tomto smere Ursula drží svoje slová ohľadom ukrutnej nudy násilia a banality krutosti. Pritom nie je vyložene pacifistická. Knižka je určená hlavne mládeži, jej údernosť vystupuje do popredia hlavne vtedy ak sa poohliadneš po ponuke fantasy titulov a vidíš, že sa to dá písať aj trochu inak. Jednu hviezdu strhávam s prihliadnutím na to, že do cieľovej skupiny už dávno nepatrím, napriek tomu sa mi knižka páčila a určite si prečítam aj diel tretí.... celý text
Víc než čest
2003,
David Weber
Poviedková zbierka z Honoverza ale bez Honor Harringtonovej. Zdá sa mi, že obaja spoluatori tu tak trochu predčili Webera. Drake o kúsok a Stirling o riadny kus, teda ak neberiem do úvahy Weberov záverečný tutoriál. Výbuch šrapnelu je jednoznačne najlepšia poviedka zbierky. Velký výlet zasa priniesol ný pohľad na Weberovo Honoversum v trochu odľahčenejšom štýle. Tá prvá poviedka o stromových kočkách od Webera bola určená viac detskému čitateľovi, preto mi možno až tak nesadla.... celý text
Ozvěny cti
2004,
David Weber
Čo dodať k predošlým príspevkom? Táto séria sa stáva pomaly ale iste drogou a vôbec nemusíš byť fanúšikom tohoto typu sci-fi, jednoducho ťa pohltí. Weber sa asi pod návalom kritiky snaží vyhnúť čierno – bielemu videniu svojho vesmíru. A musím uznať, že sa mu to darí. Po dosť nezáživnej úvodnej časti nasleduje doslova uragán, ktorým autor ženie dej vpred. Budú vesmírne bitky, diverzná činnosť na Pekle, plány a akcia a okrem toho samozrejme aj Honor, síce len v každej druhej časti, ale stojí za to, Weber tu z nej urobil už prvotriedneho absolútneho zabijaka s taktickým myslením. Vychádza jej doslova všetko na čo siahne, čo by mohla byť zároveň asi aj najväčšia slabina tejto časti. Veľa priestoru tu autor tentoraz dáva psychológii a motivácii jednotlivých postáv kopúcich za Haven, čím ich poľudšťuje. Niekomu to nemusí sadnúť, mňa to zaujalo. Ak si náhodou zažil dobu komančov, môžeš porovnávať a zistíš, že v niektorých veciach sa Weber trafil docela presne a popis politického systému na Havene už nevyznieva tak neprirodzene propagandisticky ako v prvých dieloch o Honor. Docela ma zaujali odkazy na rôzne viac-menej radikálnejšie frakcie v rámci politického systému Republiky Haven (z pohľadu autora), na ktoré sa tu odkazuje, niektoré z nich boli zlikvidované jadrovými zbraňami v prospech momentálne vládnucej kliky a o ktorých sa zatiaľ autor obšírnejšie nevyjadruje. Snáď v budúcich dieloch. Napriek tomu, že kniha je o dosť hrubšia ako predchádzajúce diely, kvalita opäť stúpla. Negatívom je jednoznačne patetická prvá časť a okolnosť, že žiadne prekvapenie sa nekoná, všetko speje predvídateľne a nezvratne ku svojmu úspešnému koncu.... celý text
