yerry přečtené 417

Cesta slávy 1992, Robert A. Heinlein

Jediná autorova fantasy kniha, ktorá až tak úplne fantasy nie je a ty len pozeráš, o čo vlastne Heinleinovi ide. Hrdina je vojakom US Army bojújúcim vo vojne – nevojne, proti malým žltým šikmookým mužíčkom. Teda presnejšie, kvôli zraneniu sa už vydáva do európskeho zázemia… Je najatý jednou vládkyňou aby získal artefakt umiestnený na inej planéte v akejsi hyperkocke. Fantasy kulisy a postavy sú dosť nevierohodné a autor ich asi ani vážne nemyslel. Fantasy aspekt príbehu je v ňom akýsi nadbytočný. Jedná sa o jeho scifi úlet k hranici, kde by sa to fantastično mohlo nachádzať? Ak si k tomu primyslíš autorove štandardné politické úvahy a poučovania o sexe, individualizme a slabinách demokracie, vychádza ti z toho riadny guláš. Naviac ak autor v plnej paráde pokračuje zvesela tam, kde už iní vešajú zvonec. Na rozdieľ od iných negatívnych hodnotení román nevnímam tak kriticky. Ak sa dej neberie príliš vážne, je to starý dobrý RAH, ktorý opäť nesklamal a prišiel na svoju dobu s čímsi novým a neotrelým. Nekopíroval Tolkiena ako viacerí jeho súčasníci a zachoval si svoj štýl. Aj napriek niekoľkým dosť úmorným pasážam vnímam knižku ako dobrú a možno aj o trochu viac ako dobrú…... celý text

10x sci-fi 1984, * antologie

Jedna z tých lepších a vo svojom čase hádam aj najlepšia antológia sci-fi poviedok vôbec vydaná u nás. Vyslovene slabé poviedky sa tu nenájdu. Autormi sú všetko staré známe mená. Ak by som mal vybrať zo všetkých desiatich to najlepšie, vyzeralo by to asi takto: Absolutórium si zaslúži hneď úvodná poviedka od Isaaca Asimova: "Dvestoročný človek" spoločne s nasledujúcou poviedkou od J. B. Blisha: "Obyčajný čas" a poviedkou "Tvar" od Roberta Sheckleyho. Veľmi dobré poviedky tu má spoločná práca Ellisona a van Vogta, ďalej Bob Shaw a William Tenn. Veľmi cenný na dobu vydania je aj doslov (dnes je to už trochu zjednodušený pohľad), v ktorom je vysvetlené, čo to vlastne Science Fiction je, v čom sa líši od literatúry faktu a v čom od ostatnej beletrie. Aký je rozdiel medzi sci-fi a fantasy, medzi hard a soft scifi. Spomenutý je tu Zlatý vek aj Nová vlna. Poznámky k jednotlivým autorom sú obšírnejšie ako bežné medailóniky v iných antológiách aj napriek ich neaktuálnosti s prierezom zásadných diel u jednotlivých autorov a ich bližšou identifikáciou v prípade pseudonymov. Knižku hodnotím ako veľmi dobrú až vynikajúcu bez nejakých zásadnejších hluchých alebo slabých miest. Odporúčam.... celý text

Čas pro hvězdy 2000, Robert A. Heinlein

Klasická science fiction so všetkým, čo k tomu patrí. Heinlein v tomto románe okrem už tradičného okúzlenia z objavovania vesmírnych dialav tématicky rozoberá teóriu relativity a jej náprotivok antirelativistický koncept, spoločne s problémami okolo dilatácie času a to klincuje navyše príbehmi telepatických dvojíc nasadených do vesmírneho programu. Teda kombinácia tém je naozaj pozoruhodná. Nechýba tradičný autorov cynický humor, postava mentora a hlášky, ktoré sú od korektnosti trochu ďalej ako je zvykom. Neodpúšťa si zabŕdnuť do demokratických princípov v prospech autority a samozrejme nechýba ani pár sexistických poznámok. Je zaujímavé ako si poradí s útokom obojživelných domorodých obyvateľov vzdialenej planéty. Jednoducho na nich pustí motorové trysky lode a prúd rádioaktívnych iontov. Heinlein sa jednoducho neserie a voči nukleárnym zbraniam a technológii jednoducho nič nemá. Znovu musím podotknúť, že s autorom nemusíš súhlasiť vo viacerých veciach, ale to je asi tak všetko. Knižku zhltneš na jedno posedenie. Číta sa vynikajúco a aj napriek tomu, že jej vek je už pomerne vysoký, je stále veľmi dobrá.... celý text

Nejlepší science fiction a fantasy 2011 2012, Jonathan Strahan

Ani tento výber najlepších sf-f poviedok za rok 2011 od Strahana nebol žiadne terno. Tematicky mi veľmi nesedel. Antológiu zachraňujú dve riadne pecky. Suverénne najlepšou poviedkou je "Papírový zvěřinec" od Kena Liu aj napriek tomu, že je viac poetický ako fantastický v tesnom závese nasledovaný pre zmenu riadnou akciou v poviedke "Malak" od Petra Wattsa. Za zmienku stoja ešte veľmi dobré poviedky od Eugenie Lily Yu, An Owomoyelovej, Dylana Horrocksa, Iana McDonalda a Nnedi Okoraforovej. Teda prečítanie tejto knihy nie je až taká strata času, ale ani teda nič moc na to, že je to pomerne bichľa, ktorú by som nechcel schytať do hlavy ak by niekomu vypadla z balkóna na 12...... celý text

Hvězdný Lummox 1996, Robert A. Heinlein

Jedna z tých najlepších knižiek od Heinleina napriek jej nevyváženosti, čo sa týka kvality obsahu. Dej je jednoduchý, lineárny a jednovláknový. Asi 70 percent textu nemá chybu. Popis a dialógy sú výborné, útočiace na tvoju bránicu. Zvyšných 30 percent sa politikárči a záver, ako je už u tohoto autora zvykom, je totálne nezvládnutý, úplne naivný a pravdepodobne vyhovujúci hlavne požiadavkám pôvodného vydavateľa. Skrátka ten záver má úplne inú kvalitu ako zbytok textu. Lummox je tvor, nad ktorým Heinlein nemusel príliš rozmýšľať ale ako ho vykreslil, to nemalo chybu. Bacha na Lummoxa, je to všežravec. Najviac mu chutí železo, kľudne zožerie celé auto, guľky mu nevadia. Nezatváraj ho do oceľovej klietky, lebo keď ju zožerie, je ešte väčší... Dal by som plný počet hviezd, ale za ten záver napokon jednu strhávam dolu...... celý text

Nejlepší science fiction a fantasy 2010 2011, Jonathan Strahan

Z tejto objemnej antológie mám dosť rozporuplné pocity. Našli sa v nej vynikajúce a veľmi dobré poviedky ale aj tie slabé a úplné prepadáky, že som čumel, čo tu vlastne hľadajú. Za všetky spomeniem len tie subjektívne najlepšie. Takže absolutórium si u mňa uhájila poviedka „Jediný“ od Roberta Reeda a „Hubitel hmyzu si dává inzerát“ od Bruce Sterlinga. Veľmi dobrými poviedkami sa tu blysli Damien Broderick, Theodora Goss, Cory Doctorow, Geoffrey A. Landis, John Kessel, Diana Peterfreund a K. J. Parker. V konečnom dôsledku hodnotím za seba túto antológiu len ako dobrú a prajem zostavovateľovi v budúcnosti šťastnejšiu ruku pri výbere…... celý text

Dvojník 1997, Robert A. Heinlein

Tak zasa jedno z vrcholných Heinleinových diel. Čo do rozsahu, je to útla knižka, zvládol som ju na jedno posedenie. Čo do obsahu a formy je to text, ktorý nenudí, je klasický, lineárny, jednovláknový, bez zbytočného balastu, hluchých miest a gumového naťahovania. Je to jednoducho Heinlein v svojej najlepšej forme. Naša slnečná sústava tu prekypuje životom, o rôznych marťanov, venušanov a spol. tu nie je núdza. Autor si tu opäť nerobí s politickou korektnosťou žiadnu ťažkú hlavu. Hlavný hrdina robiaci dvojníka známemu politikovi je xenofób, ktorému sa dvíha žalúdok už pri pohľade na marťana, zmenu vnímania zabezpečí až hypnóza. O ostatných pozemšťanoch v tomto ohľade nemá Heinlein žiadne ilúzie. USA tentoraz nie je tá veľmoc, ktorá vládne celému vesmíru, tento štát tu skrachoval. Nie nezaujímavé je, že vesmírne spoločenstvo je akýsi osvietenský typ monarchie s prevažne európskymi koreňmi svojich potentátov, demokratický parlament a úplne voľný trh. Knižka patrí do zlatého veku science fiction, nesie všetky atribúty tohoto obdobia. Zároveň je výbornou politickou fikciou, v ktorej Heinlein odhaľuje rúško a ukazuje frašku s názvom „voľby“. V tomto ohľade je veľmi aktuálna aj dnes. Takže klobúk dolu maestro…... celý text

Legendy SF 1/2 2001, Robert Silverberg

Veľmi vydarená, vydarenejšia ako prvý diel a pomerne reprezentatívna antológia scifi poviedok, dokresľujúca udalosti v ságach viacerých známych autorov. Po prečítaní musím uznať, že až na Le Guinovú mám ešte medzery v neprečítaných autoroch ako hrom. Absolutórium v tejto zbierke si odo mňa zaslúžia Ursula Le Guinová (ako inak :) a Frederik Pohl. V miernom závese za nimi zostávajú Anne McCaffrey, Gregory Benford a Dan Simmons. Robert Silverberg ma tentoraz neoslovil... Myslím, že táto antológia by nemala chýbať v knižnici žiadnemu skalnému scifistovi a fanúšikovi "Novej Vlny" a nielen jej.... celý text

Vyprávění 2016, Ursula K. Le Guin

Skutočná lahôdka pre fajnšmekrov a fanúšikov Ursuly Le Guinovej. Extrémna science fiction v štýle novej vlny v zmysle myšlienkových nakopnutí pri absencii akčnosti a násilia. To tu teda nenájdeš. Je to ešte o kúsok lepšie ako román z tohoto sveta s názvom „Vydědenec“. Autorka dokáže absolútne neakčný dej tak zdramatizovať, že sa od textu nedokážeš odtrhnúť. Mladá Sutty vyrastajúca v Unistickej náboženskej totalite na rodnej Terre (Zemi) je jednou zo štyroch vyslancov Ekumenu pôsobiacich na planéte Aka. Táto planéta sa snaží technologicky dobehnúť ostatné svety, preto tu prebehla podobná kultúrna revolúcia ako v Číne alebo niektorých postkomunistických krajinách východnej Európy. Momentálne tu vládne korporatívny štát s komunokapita­listickým (autorkin termín) systémom, ktorý potiera všetko staré. Vzniká tu paradox keď Sutty ako jediná dokáže prečítať nápisy písané starým znakovým písmom, ktoré sa naučila ešte na Terre a tu ho už nik nepozná. Pomaly skladá mozaiku z čriepkov bohatého myšlienkového sveta minulosti planéty Aka. Autorka tu nastoľuje kopec otázok, ktoré sú aktuálne aj v reále tu a teraz. Ak na ne odpovedá, jej odpovede nie sú dogmatické, necháva priestor aj čitateľovi a teda hlavne jemu, aby sa zamyslel. Týka sa to tých najvšednejších vecí ale aj hlbokých fylozofických úvah, či otázok o zmysle náboženstva alebo života ako takého. Knižka bude určite patriť do mojich TOP…... celý text

Rudá planeta 2000, Robert A. Heinlein

Útla knižka pre mládež a mladých chlapcov túžiacich po dobrodružstve. Aby bolo jasné, tá veta je pravdivá ale tá mládež a tí chlapci by mali byť už v predpenzijnom veku :) Čo sa týka dnešnej mládeži, tak sex tam nieje, o nejakej romanci môžeš len snívať, technika je videná povojnovými očami minulého storočia a masívne strieľačky z rýchlopalných zbraní chýbajú. Aha, Heinlein a zbranne. Tak po tejto stránke to nieje žiadny románik pre pacifistického čitateľa. Ten by v tomto prípade narazil na veľmi nesprávneho autora. Lebo ako Heinlein píše, tí clapci sú tam po zuby ozbrojení a preto už nie sú chlapcami ale mužmi. Skrátka autor razí tvrdú líniu čo sa týka práva nosiť zbraň a vek pri tom až tak nerozhoduje. Naopak, do školy zbraň jednoznačne patrí, je to výsostné právo každého občana. Knižka ja predovšetkým naivná, ale naivná takým spôsobom, že ju zhltneš na jedno posedenie. S Heinleinom môžeš nesúhlasiť ale to je asi tak všetko. Napriek nesúhlasu, autor ťa do deja vtiahne a si stratený, prehrávaš na celej čiare, nesúhlasíš a hltáš dej ďalej a ďalej… Ten hopsák nemá chybu, záver je ukážkový. Český preklad mi sedel ako dekel na hrniec. Odporúčam všetkým mladým individualistom, liberálom, konzervatívcom, klerikálom, nacionalistom, fašistom, komunistom či anarchistom. Výstraha! Pozor, písal to Robert A. Heinlein!... celý text

Legendy SF 2/2 2001, Robert Silverberg

Z tejto antológie mám mierne rozporuplné pocity. Absolutórium si tu nezaslúžila ani jedna poviedka. Z tých, čo ma zaujali spomeniem len antimilitaristickú military Rezdělenou válku od Joe Haldemana a Spící psy od Nancy Kressovej, ktorá však tentoraz nenaplnila tak úplne moje očakávania. Celkovo hodnotím knižku ako priemernú až slabšiu...... celý text

Hvězdná pěchota 2011, Robert A. Heinlein

Kto číta túto knihu prvý krát a videl už film asi bude veľmi prekvapený, že text sa s filmom takmer v ničom nezhoduje. Ten je jednoduchý, polopatistický, priamočiary, mierne filozofický a dobre sa číta. Môže slúžiť ako čítanie do vlaku, ale obsahuje aj myšlienky na zamyslenie. Heinlein v ňom popísal fungovanie takmer ideálnej armády, ak sa v prípade armády dá hovoriť o nejakom ideály. Je to military science fiction v jeho esenciálnej podobe. Autor tu z pohľadu nie príliš inteligentného mladíka Juana Rica predostiera celý proces, ktorý podstupuje vojak hviezdnej pechoty. Heinlein tu podrobuje kritike takmer všetky politické systémy 20. storočia – komunizmom počnúc a liberalizmom končiac. Všetko sú to v jeho očiach prebyrokratizované systémy, efektívne fungovanie terranskej armády, v ktorej jeden človek vykonáva viac funkcií kvôli potlačeniu toho byrokratického aparátu. A čo je najdôležitejšie, občianstvo len pre ľudí, ktorí sa o to zaslúžia, v tomto prípade činnosťou v armáde. Napriek tomu odhaľuje aj slabiny tohoto systému. V texte je veľa gumáckych žvástov, neodmysliteľného autorovho žargónu a vojenského drilu, čo je vzhľadom na tému pochopiteľné. Ak si ale budeš chcieť zaškatuľkovať autora podľa tohoto románu, pravdepodobne spravíš chybu. Je to román, sociálno-politický experiment podobný ako v prípade Ursuly Le Guinovej. Na rozdieľ od hodnôt pertraktovaných v jej románoch, v tomto prípade sú tie hodnoty presne opačné. Ak pod dojmom z filmu čakáš boj s chrobákmi, dočkáš sa ho, na rozdieľ od neho však nie je ústrednou témou knihy, takže asi v poslednej desatine. S väčšinou Heinleinom nadhodených myšlienok nesúhlasím. A preto tvrdím, že to je len dobre, že sa podujal napísať tento text. Prečo? Vyvoláva antirezonanciu. Teda u mňa veľmi dobré.... celý text

Experiment člověk 1983, * antologie

Objemná antológia s dosť premenlivou kvalitou poviedok. Na môj vkus miestami až moc preideologizovaná hlavne v prípade posledných poviedok od Gerta Prokopa. Niektoré poviedky až novely z tejto zbierky naopak, stáli za to. Vynikajúca bola už tradične Ursula Le Guinová so svojou novelou Svět je les, les je svět, ktorú som už čítal dávnejšie a tuná som ju len prebehol očami. Homo Divisus od Konrada Fialkowského, vydaný aj knižne ako román, bol vynikajúci. Růže pro kazatele od Zelazného a Vzpoura genů od Aldissa patria k už klasickým vrcholom. Ak by som to mal zhrnúť, tak kvalitné texty vyvažujú tie menej kvalitné a jednoduchým prepočítaním to hodnotím preto ako DOBRÉ čítanie. Pozor, väčšina tzv. poviedok sú dosť dlhé literárne útvary.... celý text

GIMP - praktická uživatelská příručka 2008, Josef Vybíral

Podkayna z Marsu 2005, Robert A. Heinlein

Podkayna musí zomrieť! Je to jednoznačné. Knižka má totiž dva konce. Môžeš si vybrať, ktorému dáš prednosť. Svojho času knižka v USA vzbudila emócie a rozprúdila diskusie, ktorý koniec je lepší. Pravdupovediac ani jeden sa mi veľmi nezdal, akoby román autor násilne ukončil. Samozrejme, budú aj víly, vesmírne lode, Mars aj Venuša aj trocha tej Heinleinovej politológie. Ak ale pozeráš na obálku a čakáš nejakú spaceoperu s hrdinkou s ideálnymi krivkami a so záľubou v rýchlopalných zbraniach tak si vedla ako tá jedla. Príbeh je totiž opisovaný z pohľadu naivnej dievčiny, ktorá prehodnocuje svoje životné plány a Heinlein sa tu pokúša mentorovať na tému, ako by sa nemali vychovávať deti. Tentokrát mu to však drhne ako fras. Veľmi tomu nepomôžu ani už spomínané dva konce. Z ktorých jeden ťa má akože dostať do kolien a možno by si mal aj nejakú tú slzu vyroniť. Teda kvitujem, že vydavateľ uverejnil všetko, aj s názormi na tento jeho román od rôznych kritikov. Najviac som sa asi stotožnil s názorom od akejsi mormonky, ktorá Podkaynu poslala do horúcich pekiel. Veď vravím dievča, si taká naivná, že si nezaslúžiš žiť, nepoznáš život a preto zomri! P.S.: Nie je to také zlé, ako by sa mohlo zdať z môjho príspevku, v knižke boli aj svetlé momenty ale ako celok mi priveľmi nesadla.... celý text

Na úsvitu Zlatého věku 1995, Isaac Asimov

Jednoznačne jedna z najlepších antológií orientovaná čiste na klasickú science fiction. Jednotlivé príbehy sú viac fikciou a dobrodružnou literatúrou ako vedeckou fantastikou napriek tomu, že vychádzajú z dobových hypotéz. Ťažiskom v každej poviedke je jednoznačne príbeh a popri ňom sa sem - tam rozoberá aj nejaká tá veda. Na poviedkach je viditeľné, že sa v nich neexperimentuje s formou ale so samotným obsahom. Vyslovene slabé poviedky antológia neobsahuje, len dobré, lepšie a vynikajúce. S prihliadnutím na dobu vzniku jednotlivých textov. Je to príjemné odpočinkové čítanie alebo aj zákusok pre milovníkov klasickej science fiction.... celý text

Mezi planetami 2001, Robert A. Heinlein

Útla knižka pre mládež patriaca k tým najlepším veciam od Heinleina. Svojim vyznením patrí do tej kategórie ako napr. mnou zatiaľ najvyššie radená „Měsíc je drsná milenka“. Antiautoritárstvo, individualizmus a anarchia na Heinleinov spôsob sú tu podobne badateľné. Heinleinov anarchizmus resp. libertariánstvo je trochu zvláštny. Autor by bol medzi anarchistami asi podobný vydedenec o akom písala Le Guinová vo svojom románe. Autor je na jednej strane nesporne vizionár, individualista každým cólom, opovrhujúci štátnymi inštitúciami a byrokraciou. Na strane druhej vyznáva vlastenectvo a mužský princíp. Jeho antimilitarizmus je tiež veľmi zaujímavý, keď veľakrát klin vyráža klinom. Čo teda nieje práve problémom tejto knihy. Plnej vlastenectva a odporu voči nadvláde. Knižka má spád a nezadržateľný ťah na bránu. Technologicky je už dosť zastaralá, znalcov klasiky a Heinleina však určite zaujme. Plný počet nedávam len preto, lebo niektoré pasáže boli až veľmi skratkovité.... celý text

Deti vesmírnej noci 1989, * antologie

Obálka tejto antológie je síce dosť otrasná ale s úrovňou jednotlivýcvh poviedok, ich kvalitou a slovenským prekladom som bol viac ako spokojný. Pár mušiek sa síce našlo, ale nebolo to nič zásadné. Osvetľujúce texty k jednotlivým autorom už boli trochu zastaralé, čo sa vzhľadom na rok vydania antológie aj dalo čakať. Boli zaradené na konci knihy. Uvítal by som, ak by boli súčasťou jednotlivých poviedok. Nechýba ani doslov od Dušana Slobodníka, ktorý sa mi zdá byť na svoju dobu nezvyčajne triezvy. Suma sumárum veľmi vydarená antológia a obsahovo docela vyvážená. Každý si tu nájde niečo svoje. Odporúčam na prečítanie.... celý text

Sirotci oblohy 1993, Robert A. Heinlein

Heinlein v tomto krátkom románe odpaľuje príbeh z prostredia viacgeneračnej lode, ktorá nedosiahla svoj pôvodný cieľ a smeruje nevedno kam. Obyvatelia lode už neveria, že niečo okrem nej existuje. Niektorí mutujú a niektorí degenerujú. Autor tu na veľmi malom priestore vystihol sociálny úpadok uzavretej komunity a fakt, že človek je sám sebe vlkom. Knižka je určená mladým čitateľom, žiadne morálne kázania však v nej nie sú, naopak. Heinlein tu dosť brutálne a natvrdo popisuje vzájomné vyvražďovanie obyvateľov ľode. Príbeh teda spád má, niekedy až závratný, autor mohol miestami spomaliť a hádam aj prejsť trochu viac do hĺbky. Takto ako je, zostáva príbeh až priveľmi povrchný a jeho uveriteľnosť aj v rámci science-fiction je dosť pochybná. No čo už, ako zvyčajne Heinlein niečo nakúsol a ostatní autori túto tému prepracovali. Svojho času ma napr. zaujal román Zajatý vesmír od Harry Harrisona, čo bolo presne na túto tému. Nonstop od Aldissa zostáva ešte na konte mnou neprečítaných kníh, dúfam že už nie dlho.... celý text

Navštivte planetu Zemi! 1987, Jaroslav Veis

Trochu staršia antológia science-fiction poviedok, ktorých kvalita kolíše od tých podpriemerných po niekoľké, ktoré by obstáli hádam aj dnes. Je to môj subjektívny pocit, ale zdá sa mi, že výber poviedok bol tak trochu jednostranný a ladený viac-menej doľava. Neberiem to ako negatívum, veď v dnešnej dobe badať zasa opačný extrém a vzhľadom na dobu vydania je to asi aj pochopiteľné. Veď cenzor nikdy nespí... Je to zaujímavé čítanie ale predsa len som od knižky čakal trochu viac. Tých skutočne svetových autorov by som mohol v antológii narátať na prstoch jednej ruky, a to by som mohol ešte aj o jeden-dva z nich prísť trebárs nožnicami na plech značky Gibon severokórejskej výroby v nemenovanom štátnom podniku na sklonku 80. rokov minulého storočia.... celý text