yerry
přečtené 417
Dary
2006,
Ursula K. Le Guin
Atorkina fantasy sága zo Západného pobrežia je úplne iná ako jej príbehy zo Zememoria. Fajnšmekri a znalci Le Guinovej si prídu na svoje, priaznivci klasickej a hrdinskej fantasy túto knihu radšej neotvárajte. Márne v nej budete hľadať goblinov, trpaslíkov, orkov, drakov, chrabrých hrdinov v zbroji, pôvabné krásky s nízkym IQ alebo sofistikovanú mágiu, nič také tam nie je. Autorkin príbeh totiž nie je postavený na konflikte ale na perfektne prepracovanej psychológii postáv, ich motivácii, pomalom plynutí deja, atmosfére, citoch a pocitoch. Jeho hlbšie „prúdy“ nie sú vyslovene fylozofické, ale majú podobný význam. Po dočítaní knihy som zostal s hlavou plnou dojmov. Poetickosť textu v tomto prípade príjemne súzvučila s dejom a v žiadnom prípade mi nevadila, naopak… Príbehy z tohoto sveta, kde mágiu predstavujú „dary“, ktoré človek má alebo nemá je síce určený mladým čitateľom ale zgustnú si na ňom aj tí starší. Tieto dary má každý človek iné a môžu byť rôznej intenzity. Le Guinová ich tu popisuje uveriteľne ako niečo prirodzené, čo by sme mohli mať aj my niekedy dávno v minulosti a čo sme stratili. Opisuje tu aj dôvody, ktoré by mohli viesť k ich zániku aj v tomto svete. Dary boli totiž pôvodne určené aby ľuďom pomáhali, postupne však ľudia zabudli na toto ich určenie. O deji sa tu nechcem veľmi rozpisovať aby som nevyzradil pointu len dodám, že nastolené otázky (príbeh je ukončený, kniha sa dá čítať aj samostatne) ťa priam pudia pokračovať do ďalšieho čítania. Každému určite nesadne atorkin štýl, mňa táto vec docela dostala. Nepovedal by som, že je to lepšie ako jej ostatné fantasy práce, len je to o hodný kus iné, iné aj od fantasy ostatných autorov. Ak by niekto tvrdil, že fantasy ako žáner je škvár, rozprávky a vymyslené príbehy pre deti, odkáž ho na túto knihu, hádam zmení názor. Za mňa teda určite plný počet hviezd.... celý text
Konec Vládců nebes
1996,
John Brosnan
Tretí diel tohoto postapokaliptického nášupu nadväzuje svojim spracovaním aj obsahom na predchádzajúce dva. Cinizmus, sex a násilie, to sa zdá byť alfou a omegou celého deja, svojou výpoveďou aj pointou. Miestami som už autora upodozrieval zo sexuálnej úchylky. Text je pretkaný sadistickými excesmi a násilím páchaným na ženách ako u Mila tak i u niektorých iných mužských postáv. Mám podozrenie, že feministická Minerva z úvodu prvého zväzku, bola akýmsi symbolom, na ktorom si autor zgustol. Neviem, možno je jo len kalkul vypočítaný na efekt, čomu by nasvedčovalo aj viacero popkultúrnych odkazov na produkciu z prvej polovice dvadsiateho storočia. Aby som autora len nehanil. Ten svet je vybudovaný docela dobre, je tu rozpracovaných aj niekoľko hard sci-fi tém, prevažne z oblasti genetiky a bioinžinierstva. Pri popise postáv autor kalkuluje s čitateľovými predstavami, ktoré su navodzované z rôznych katastrofických a postkatastrofických filmov a seriálov z 80. rokov minulého storočia. Tu je vidieť, že autorovým ťažiskom nie je svet literatúry ale filmu. Takže tu taktiež problém nevidím. Obrovským problémom celej tejto série je však naivné jednanie jednotlivých postáv a otrasné pubertiacke dialógy. Z tohoto dôvodu tu najuveriteľnejšie pôsobia cinický Milo a jeho klony. Cinická je aj pointa tejto knihy a celej série. Jednotlivé kapitoly sú opäť krátke, dej je rýchly. Autor tu nakúsne spústu tém, ktoré by stáli za ich rozvitie a šmahom ich zahodí. Číta sa to dobre, text je jednoduchý, pulp ako vyšitý. Medzi brakom sa jedná o to lepšie, čo trh ponúkol. Svojou úrovňou si aj tento diel u mňa udržal hodnotiacu laťkku predošlých dielov.... celý text
Válka Vládců nebes
1995,
John Brosnan
Tento diel, podobne ako predchádzajúci sa opäť na nič nehrá. Je to tak blbo stupídne, priamočiare a jednoduché, že sa to dá prečítať na jeden záťah. Neviem či je to prekladom alebo samotným textom, ale pripadalo mi, že knihu písal nejaký teenager. Či už dialógy, popis deja alebo vyjadrovanie umelej inteligencie majú tie isté črty, minimálna slovná zásoba dokresľuje autorov štýl. Je to brak ako vyšitý, presne v duchu pulpovej scifi. Aby si to nepochopil nesprávne, má to práve preto svoje čaro. Pozor možný spoiler! Aby som to zhrnul. Vzducholodí je tu trochu viac. Budú aj nové technológie, vzdušný boj, Ashley ako tvrdohlavá UI bude stáť za to. Predstava ako osemročný Milo láme väz dospelému chlapovi nie je síce dosť dobre predstaviteľná ale tiež nemá chybu. Okrem toho sa tu súloží, kujú pikle a opäť súloží. Autor sa neserie so žiadnou postavou, takže sa môže kľudne stať, že neodolatelná kráska tu príde o oko alebo jedna z hlavých postáv o svoje prirodzenie. Odporúčam ako oddychovku s tým, že aj odpad môže mať svoju kvalitu. Žiadna budúcnosť pre teba, žiadna budúcnosť pre mňa, žiadna budúcnosť pre túto knihu! Nehrozí! A o tom to je! A ja si idem prečítať tretí diel :)... celý text
V rukou nepřítele
2004,
David Weber
Zatiaľ najlepší diel série. Dej sa rozbieha trochu pomalšie ale nie nezaujímavo. Nechýba tu bojový stret, ktorý je síce iba lokálnych rozmerov ale takticky zvládnutý bravúrne. Honor zažije horkosť porážky, stratu blízkych spolubojovníkov a poníženie. Psychológiu a motiváciu protivníkov z Republiky Haven tu zatiaľ Weber zvládol najlepšie. Sympatické je, že jednotliví protivníci z Havenu už nie sú vykresľovaní ako jednoznačne tí zlí. Trochu mi nesedí ten ich politický systém. Havenská spoločnosť totiž stojí na štyoch pilieroch, ktoré by v takejto forme nemohli v žiadnom prípade koexistovať. Najvyššie stoja legislatívci, ktorí fakticky ovládajú mocenské páky, občanmi sú tzv. dávkari, ktorí nepracujú a žijú z podpory, a niekde medzi je armáda a zložky Štátnej bezpečnosti. Odhliadnuc od toho, že aj napriek vojenskej expanzii, by takýto systém bol ekonomicky asi ťažko udržateľný, patria dávkari do úplne iného typu politického systému. Socializmus či už ľavý alebo pravý sa snaží udržať svojich občanov v plnej zamestnanosti hlavne kvôli kontrole a neponecháva im priestor na samostatné myslenie. Ich systém tu Weber vysvetľuje niečo ako socialzmus sovietskeho typu, kde na úplnej špičke moci jednu radikálnu skupinu strieda ďalšia ešte radikálnejšia a zároveň sa akosi generujú zdroje na ďalšiu techniku a vojnové lode. Takto to však ani v tejto tyranii fungovať nemôže. Pozor spoiler!!! To hacknutie vesírnej lode bolo síce úsmevné a nereálne hádam ani v brakovej scifi, ale zobral som to tak ako to prišlo, lebo následný sled akcie a deja naozaj stál za to. Napriek vyššie spomenutým nedostatkom som bol z knižkou viac ako spokojný. Napínavá druhá polovica knihy a strhujúci záver nedovolili knihu odložiť. Military neholdujem ale tento diel som si fakt užil.... celý text
Po divné krajině
2015,
Tereza Dědinová
Aby bolo jasné, nie som kompetentný na to, aby som vynášal nejaké súdy a hodnotenia nad touto knihou. Nasledujúci text popisuje len môj subjektívny náhľad a pocity, ktoré sú empiricky nepodstatné. Kniha je vedeckou prácou a asi nie je vhodné čítať ju ako beletriu, napriek tomu, presne takto som ju čítal. Teoretická práca na tému Fantasy. S prekvapením som zistil, že pochopenie väčšiny textu mi nerobí problém. Pár neznámych termínov sa predsa len našlo, ich význam mi vyplinul z kontextu, dúfam že správne. Mám v pláne si knižku prečítať ešte raz a pozornejšie, stojí totiž za to. Jej členenie je tradičné stromové. Je dostatočne prehľadné. Výborné sú poznámky pod čiarou, ktorých je tu naozaj dosť a obohacujú tak samotný text o množstvo faktov. Forma podania nie je taká komplikovaná ako u iných vedeckých prác, vyžaduje si však zvýšenú koncentráciu, keďže jednotlivé témy sú navzájom previazané a rozoberané z rôznych uhlov pohľadu. Po prečítaní tejto knihy nadobudol u mňa pojem „Fantastika“ tretí rozmer a žáner ako taký sa stal plastickejším a ukotvenejším v širšom priestore. Pri čítaní tejto knihy by si mohli prísť na svoje fanúšikovia Malazu a Stevena Eriksona. Ak sú jeho knihy zapĺňaním mozaiky, tak táto kniha tieto kritéria spĺňa doslova. Jednotlivé kapitoly sú totiž ako karty z Balíčka drakov, pričom autorka je jeho paňou. Uvádzané pramene sú docela vyčerpávajúce. Primárne sa síce autorka venuje českej a svetovej fantastickej tvorbe, sympatické ale je, že nezabudla ani na slovenské pramene, ktoré sú tu citované dokonca v pôvodnom znení ;) Chápem túto knihu ako základný stavebný kameň na ktorom by sa dali stavať ďalšie publikácie populárno-náučného charakteru, kde by už mohli byť zapracované aj nejaké grafy, myšlienkové mapy, ilustrácie, hypertextové a krížové odkazy a podobne. Autorkin rozbor je na to ako stvorený, viacrozmernosť z neho priam vyskakuje. Uvítal by som aj nejaké opozičné náhľady a spochybnujúce tézy od iných autorov, ale to už je o niečom inom. Takže na záver už len hodnotenie. Nemám dôvod na ubratie čo len jednej hviezdy, takže full.... celý text
Vládci z nebes
1993,
John Brosnan
John Brosnan Vládcami z nebies spúšťa úchvatnú smršť postapokaliptického nášupu, ktorou vybieli, odrovná a napokon skonsoliduje tvoje mozgové závity na úroveň menšiu než polovičnú. Typicky brakové odpočinkové čítanie sa na nič nehrá. Ak knižku označujem ako brak, nemyslím to ako zneváženie, ale ako kategóriu, v ktorej by som ho zaradil priamo na špicu. Samotný text mi evokuje niečo z Aldridgeho sveta Dilvermoon, Ledovej společnosti od G. J. Arnauda a v pár okamihoch niektoré z prvých dielov o Perry Rhodanovi. Hlavná hradinka Jana je mladá, pekná a naivná žena pôvodom z feministickej komunity Minerva, geneticky upravený typ človeka Super Plus. Podľa všetkého je obojpohlavná, dávajúca prednosť lesbickým vzťahom. S ovládaním zbraní nemá žiadny problém. Jej IQ síce nie je nič moc, ale vychádza jej všetko, a čo jej náhodou nevyjde, to zariadi zhoda náhod. Jej parťák je geneticky upravený týpek s titanovými kosťami, vybavený úžasnou silou, rýchlosťou, nesmrteľnosťou, sadistickými sklonmi a nihilizmom. Táto dvojica exceluje v inak veľmi kvalitne vytvorenom postkatastrofickom svete plnom plesní, baktérií, všakovakých geneticky modifikovaných aj prirodzene deformovaných stvôr i nestvôr. Povaľuje sa tu množstvo zabudnutej techniky z čias po genetických vojnách. Svetu vládnu obrovské vzducholode. Kto vlastní vzducholoď, je zároveň pánom nad zdrojmi a ľuďmi nachádzajúcimi sa na povrchu. Kapitoly knihy sú krátke, také punkové nástrely. Akcia strieda akciu. V žiadnom prípade sa nudiť nebudeš. Čo sa týka nejakej fylozofickej omáčky o zmysle života a sveta, nemaj obavy, žiadna hrozba z tejto strany nehrozí. Dialógy sú jednoduché, miestami naivné a miestami cynické. O sex ukrátený nebudeš, či už si homo, hetero alebo sado-maso. Samotné hodnotewnie je v tomto prípade ťažké. Kmitá to tu v intervale od braku po všetky hviezdy. Volím preto zlatú strednú cestu. Ak si chceš oddýchnuť, určite do toho choď.... celý text
Příběhy ze Zeměmoří
2003,
Ursula K. Le Guin
Poviedková zbierka zo Zememoria všetkých príliš nenadchne ani neurazí. Priaznivci akcie nech sa radšej poohliadnu po inej knižke, pre slečny túžiace po romantike to tiež nebude pravé orechové a o sexe sa v prípade autorky nedá vôbec baviť. Je to niečo ako poézia prekladaná fylozofickými úvahami. Jednotlivé poviedky nebičujú základné pudy ale ponúkajú priestor na predstavivosť a zamyslenie. Kvalita jednotlivých poviedok osciluje niekde medzi dobrými a lepšími hodnotami. Najlepšími poviedkami sú jednoznačne poviedky Na Vysokých blatech a Dračinka. Veľmi pôsobivá je aj docela obsiahla časť z histórie a reálii Zememoria, ktorú tu autorka predkladá a ktorá dotvára obraz celého tohoto sveta. Hodnotím túto poviedkovú zbierku ako veľmi dobrú.... celý text
Jiný vítr
2005,
Ursula K. Le Guin
Solídne zakončenie ságy zo Zememoria. Opäť sa tu stretávame so známymi postavami až na to, že Ged je ústrednou postavou už len ako legenda a žiadnym činom tu neprekvapí. Činmi sa tu teda nevyznačuje žiadna postava a žiadna postava tu nevyčnieva nad tie ostatné. Príbehová zložka románu je už trochu hutnejšia od tej minulej, ale stále je to hlavne v rovine myšienok, rozhovorov a fylozofických úvah. Trochu sa tu cestuje, spí a hlavne rozpráva. Žiadne bitky či súboje tu nie sú... Vysvetlený je tu vzťah medzi ľuďmi a drakmi a črtá sa tu vysvetlenie, prečo majú niektorí ľudia v Zememorí magické schopnosti. Otázky okolo života, smrti a nesmrtelnosti tu autorka uzavrie a vyrieši. Jej myšlienky stoja za zamyslenie. Nie je to naozaj tak aj v skutočnosti, že ľudstvo ako také miesto progresu a vývoja v skutočnosti degraduje na stále nižšiu úroveň? Že ľudia zabudli na niektoré svoje schopnosti a ten zlomok, čo im zostal používajú nesprávne? Pre toho, kto čítal predchádzajúce diely, je tento diel povinnosť. Sú tu zodpovedané všetky otázky a ukončené linky všetkých postáv. Trochu mi už začala vadiť forma akou bol román pojatý. Menej pátosu a epickosti by nezaškodilo. Hodnotím túto knižku preto len ako dobrú. Autorkine sci-fi romány sú predsa len o čomsi inom a na trochu vyššom levely.... celý text
Tehanu
2004,
Ursula K. Le Guin
Ťažko povedať, na ktorú vekovú kategóriu bol tento diel cielený. Môžu ho čítať čitatelia od 6 – 99 rokov. Malé deti určite nedostanú žiadnu triašku od strachu a dôchodcovia neskolabujú od hrôzy. Tí ostatní to môžu čítať ako klasickú vyššiu literatúru obohatenú o fantasy atribúty. Príbeh má kľudné tempo s niekoľkými epicky farbistými obrazmi. Žiadne zvraty, tajomstvá, desy alebo hororové prvky tu nečakaj. Vidiecke prostredie a malé mestečká dokreľujú bežné problémy každodenného života ľudí a takých prototypov akými sú čarodejníci a občas draci. Okrem niekoľkých fylozofických úvah na témy autorkou spomenuté v minulých dieloch, tu Ursula vnáša ďalší prvok a tým je ženská emancipácia. Na rozdiel od jej sci-fi príbehov, kde to fungovalo patrične a opodstatnene, v tomto románe to na mňa pôsobilo rušivo. Autorka totiž najskôr vytvorí svet s čarodejníkmi na najvyššom levely aby tento aspekt neskôr spochybnila. Dokonca sa mi zdalo, že toto bolo aj nosnou témou tohoto príbehu a svet čarodejníkov by sa mal teda viac zhumanizovať. Muži sú tu opisovaní buď ako vôľovo slabší alebo v negatívnom svetle a sú viac-menej iba do počtu. Z tohoto dôvodu tu Ursula nerozpútava takmer žiadnu akciu ale opisuje viac pocity žien a ich vnútorného sveta na úkor toho mužského. Žiadny heroizmus sa tu nekoná. Boj medzi svetlom a temnotou pokračuje v kľudnom tempe. Samotný preklad sa mi zdal byť dobrý. Preklady vlastných mien do češtiny spôsobujú podobné pocity ako pri čítaní Tolkienovho Hobbita. Slovenský preklad som nemal v čase čítania k dispozícii, takže ten ohodnotiť neviem. Čo sa týka samotného hodnotenia románu, tu je to veľmi ťažké. Autorka vie veľmi pútavo opísať aj všedné veci, v tomto ohľade sa mu nedá takmer nič vytknúť. Za tú príbehovú zložku však strhávam dolu ešte jednu hviezdu z hodnotenia minulej časti. Ak si ale chceš dokresliť svet Zememoria, určite sa oplatí prečítať aj tento diel.... celý text
Nejvzdálenější pobřeží
2005,
Ursula K. Le Guin
Čas od Atuánskych hrobiek pokročil a Geda tu stretávame už ako starého arcimága. Cestovania si užijeme do sýtosti počas záchrannej výpravy, keď treba zachrániť nič menšie ako svet, lebo Zememorie sa prepadáva do temnoty a kúzelníkom to už akosi nečaruje. Ursula tu opäť produkuje svojský text, ktorého dĺžka sa nám o máličko predĺžila, ale stále je v nízkych číslach vzhľadom na ostatných fantasy autorov. Číta sa to dobre. Text je jednoduchý a jednovláknový. Autorka do neho zakomponovala aj niekoľko fylozofických myšlienok ohľadom bytia. Zamýšľa sa nad životom a smrťou. Paradoxom je, a to sa prejavuje aj v jej ďalších knihách, že v rámci boja medzi stranami svetla a temnoty nepreferuje víťazstvo jednej z nich, ale snaží sa dať veci do rovnovážneho stavu. Niet svetla bez temnoty… Podobných taoistických myšlienok je v texte viac. Autorka uprednostňuje príbeh na úkor akčnosti. Samoúčelné násilie tu prakticky absentuje. Robí to však pútavo a miesto násilia uprednostňuje iné prvky príbehu, aj keď ani tomu sa niekedy nevyhne. Pozn.: Draci tu už nie sú typickými záporákmi ale prejavia tu aj svoje kladné vlastnosti. Ten záver bol fakt ukážkový. Je to dobré čítanie pre mládež ale aj ako oddychovka pre tých starších s tým, že autorka tu nechá svojmu čitateľovi aj priestor na premýšľanie. Na plný počet hviezd však príbeh nemá, Atuánske hrobky sa mi páčili viac. Stále si to však drží svoju úroveň a vyčnieva nad priemer.... celý text
Atuánské hrobky
2003,
Ursula K. Le Guin
Kvalitatívne ešte lepší príbeh ako Čaroděj Zeměmoří. Odohráva sa síce iba na jednom mieste, teda klasický koncept fantasy – putovanie z miesta A do miesta B tu odpadá, ale hrobky, podzemie, chodby a labyrint na ostrove Atuán tento aspekt úplne nahrádzajú. Stret temnoty a svetla v podobe postavy kňažky temných bezejmenných a čarodejníka Geda mohol skĺznuť do banálneho príbehu. Autorka to však uhrala výborne. Ursula sa vyznačuje schopnosťou, keď na malom priestore dokáže vyjadriť to, na čo iní autori potrebujú aj niekoľko stoviek strán. Svojmu čitateľovi nevnucuje jednotlivé obrazy krajiny, netlčie mu do hlavy trojkilovou bichľou, čo má vidieť, necháva to na ňom, na jeho fantázii, a napodiv to funguje. Pri čítaní mi obraz Atuánu a podzemných chodieb vytanul veľmi reálne, malebne a plasticky. Ešte než som sa pustil do autorkinej fantasy tvorby, mal som tak trochu obavy. Touto knižkou sa úplne rozplynuli. Jej romány sú klasikou, vyznačujú sa však originalitou s fylozofickým podtextom, ktorý ale nikomu nevnucuje. Vždy nechá priestor aj svojmu čitateľovi. Už som si zvykol aj na jej ukončenia príbehov. Tie nie sú melodramatické. Čakáš ešte niekoľko strán textu v závere? Budeš márne listovať, autorka to ukončí pár vetami ako punkový song a teba nechá v zajatí svojich vlastných dojmov. Veľmi kvalitné čítanie neveľkého rozsahu za všetky hviezdy.... celý text
Čaroděj Zeměmoří
2003,
Ursula K. Le Guin
Klasická fantasy obohatená o hororové prvky. Je tam kus Tolkiena a kus Lovecrafta, len v zjednodušenej podobe. Na rozdieľ od Tolkiena sa tu nevyskytuje toľko rás. Ich výčet sa obmedzuje na ľudí, ľudí - čarodejov, drakov a viac-menej temných tvorov, ako sú duchovia a rôzne kúzlami vyvolané bytosti. Autorka redukuje text na holý príbeh. Opis krajín, ostrovov, jedál, motívy konania rôznych strán takmer absentuje a ak sa vyskytne, vyplynie to z deja. V tomto ohľade sa kniha veľmi dobre a rýchlo číta. Čitateľ nie je zahlcovaný spústou nepodstatných informácií, je to zrejmé aj z rozsahu knihy. Napriek tomu sa mi zdá, že dej bol miestami mierne naťahovaný a niektoré udalosti zbytočné. A koniec-koncov, možno je to len môj dojem a autorka niektoré udalosti možno ešte využije... Dej knihy treba chápať ako príbeh z dávnej minulosti alebo akúsi legendu z tohoto sveta, z ktorého sa niektoré fragmenty ani nezachovali a niektoré sa už vykladajú trochu inak. Autorka to priamo v texte podopiera odvolávkami na ďalšie príbehy z tejto série. Zdá sa mi, že autorkin štýl podania príbehu je trochu iný, ako u jej sci-fi tvorby. Text akoby bol miestami určený pre detského čiateľa a miestami jeho náročnosť stúpa. To je ale asi daň za to, kedy bola kniha písaná. V tomto ohľade som zvedavý na ďalšie diely. Mágia tu použitá je docela uveriteľná. Nie je taká komplikovaná ako napr. u Eriksona. Má určité etické pravidlá. Autorka tu Pracuje s klasickými hororovými prvkami. Tieň je niečo temné, neznáme, nie dosť dobre viditeľné... Draci sú tu popisovaní v tradičnom duchu, sú to teda typickí záporáci. Ak by som to mal zhrnúť: Nedivím sa tomu, že kniha patrila svojho času medzi tie čítanejšie. Dnes už je v mnohých ohľadoch prekonaná. Čistá klasika však zostáva klasikou a ja som si jej čítanie docela užíval...... celý text
