yerry
přečtené 416
V exilu
2002,
David Weber
Ak sa hovorí, že každý je nahraditeľný, v prípade Honor Harringtonovej to neplatí, to je proste žena – bojovník, ktorá napriek ťažkým zraneniam, totálnej únave a predchádzajúcemu takmer psychickému zrúteniu čelí nepriateľovi minimálne 2× silnejšiemu a čelí mu hrdinsky :) Dve tretiny knihy sú pomalým rozjazdom plným kecov a obdivných rečí na adresu Honor resp. znevažovania zo strany jej fanatických odporcov. Fráza strieda a frázu a medzitým sa aj čosi deje. Posledná tretina to ale všetko napraví. Weber proste vie podať akčné scény ukážkovo. Či už sa jedná o súboj dvoch jednotlivcov, jeho priebeh je opísaný bravúrne a veľmi realisticky – od pohnútok, psychického stavu a šancí oboch zúčastnených až po samotný stret. Alebo ide o zobrazenie samotnej vesmírnej bitky. Tu je čitateľ priamo vtiahnutý do deja, ako keby bol jeho účastníkom. Jeho príprava, stratégia, okamih prekvapenia, samotný stret, následné lízanie rán, náznak zvratu a konečné riešenie pomocou ľudského faktoru… Toto je Weberova parketa. Sympatické je, že postavy už nie sú vykresľované tak čiernobielo a autor rozpracováva aj charakterové črty protivníka z Havenu z ktorých nie všetky sú negatívne. Tento diel bol o kus lepší ako predchádzajúci, teda až na tú vatu…... celý text
Pole potupy
2001,
David Weber
Dlho som rozmýšľal, či si túto sériu mám vnútorne zaškatuľkovať medzi brakovú literatúru ale nakoniec som to nechal tak. Napriek tomu, že sa v mnohých ohľadoch s hlavnou hrdinkou nestotožňujem, teda ani s jej spoluhráčmi, svoje kvality táto sci-fi sága má. Napriek takmer úplne čierno-bielo vykresleným charakterom nedá sa im uprieť aspoň nejaký ten vývoj v čase, teda tým kladným, tí zlí chlapci zostanú zlými aj naďalej, možno ešte horšími. V knihe je to samé politikárčenie a intrigy, pár výstrelov to okorení a nejaký ten súboj spestrí trochu nudné čítanie. Weber trochu vysvetľuje aká a prečo je Honor šikovná, menej už však jej techniku s guľovými zbraňami v štýle Jesse James s koltami proklatě nízko a streľbou od pásu. Na vysokého dôstojníka, akým Honor je, dosť nezvyklé. ... ale no tak dobre, je to efektné ... Nie je to žiadne veľdielo, ani text pri ktorom sa tají dych a behajú zimomriavky po chrbte. Nie je tam žiadny sex a porno už vonkoncom nie. Má to sci-fi kulisy. Hodnotím ako priemer s prihliadnutím na peknú obálku :)... celý text
Krátká vítězná válka
2001,
David Weber
V tejto časti ako keby Honor ustúpila trochu do úzadia. Väčšia časť knihy popisuje rozmiestňovanie figúrok na Weberovej šachovnici aby samotný stret prebehol na niekoľkých stranách v jej závere. Ten stret ako inak, je opäť veľmi pôsobivý. Republika Haven je tu popisovaná už realistickejšie, pohnútky a úmysly autoritárov uveriteľnejšie. Tu som zvedavý na ďalší vývoj, dúfam že to neskĺzne do známeho klišé o zlých červených. Kniha ma zaujala ale len do určitej miery. Weberova šablóna, na ktorú text naťahuje už začína byť trochu priehladná. Približne už viem, kedy, čo a ako vybuchne. Stále je to ale ešte dobré čítanie. Hodnotím ako lepší priemer.... celý text
Čest královny
2000,
David Weber
Ako som už minule písal, military nejako nemusím ale táto séria sa mi akosi dostáva pod kožu :) Je to dobré aj keď mám určité výhrady s politickým zadefinovaním jednotlivých systémov. V tomto dieli si to rozdajú vo vesmíre predstavitelia troch z nich. Na jednej strane je to monarchistická Mantichora s predstaviteľkou Honor, z úzadia za nitky ťahajú ľudáci z Republiky Haven, čo sú v podaní Webera vpodstate socky na čele s akýmsi politbirom a početnou armádou a treťou nevyspitateľnou stranou sú tu umiernenejší či radikálnejší náboženskí fundamentalisti. Weberovi pričítam k dobru, že žiadnu stranu nepredstavuje úplne čierno-bielo, ale sockári to od neho dostávajú takmer v každej kapitole :D Čo by som vyzdvihol, je množstvo technických špecifikácií z tohoto sveta, čo sa niekomu môže zdať nudné, ale mne sa to páči. Úplne najlepšie je však podaný popis jednotlivých vesmírnych bojov, manévrovania a taktiky. Viete, čo robia všetky strany, ale ony to samozrejme nevedia, vychádzajú len z predpokladov, ktoré môžu byť aj mylné a potom umierajú po stovkách aj tí "dobrí". Honor ako taká nie je môj obľúbený typ hrdinu, mám radšej skôr individualistické a anarchistické archetypy, ale nemôžem jej uprieť určité sympatie a Weberov svet, akokoľvek nabitý vojenským drilom stojí za prečítanie. ... a tých šroubovaných dialógov z prvého dielu už tu nie je až tak veľa.... celý text
Stanice Bazilišek
2000,
David Weber
Kľudne by som označil túto vec ako hard sci-fi, ak teda chcete použiť šuplík alebo zaškatuľkovanie. Ináč kvalitná scifárina s množstvom termínov, parametrov a technických údajov. To je teda dobré. Čo mi vadilo, to boli tie šroubované oficiálne dialógy, ktoré ma niekedy prinútili vstať zo stoličky alebo sedadla. Army nie je moje kafé, ale tak k žánru to akosi patrí. Chýba tam poriadny mariňácky žargón a'la Heinlein. Snáď to bude v tomto ohľade lepšie v budúcich dieloch, možno potom dám plný počet hviezd. Teda dobré oddychové čítanie v štýle pulpovej literatúry.... celý text
Daň pro ohaře
2010,
Steven Erikson (p)
Je to po druhý krát, čo som sa u Eriksona zasekol, tentoraz to bolo trochu hlbšie ako po prvý krát. Ale už je to za mnou a musím napísať chvála Padlému. Toho pseudofilozofovania a lyrických vsuviek bolo teraz na mňa akosi priveľa. Erikson dokáže aj tú vatu podať na úrovni, ale stále je to len vata, ťahájúca sa cez niekoľko sto strán.. Samozrejme, je tu niekoľko špičkových scén, ktoré sú vykreslené veľmi sugestívne. To je plus. Nemôžem sa však ubrániť dojmu, že to zbiehanie vlákien a ich záverečnú explóziu pri ich strete v závere má trebárs taký Stephen King vo svojej fantasy ságe vyriešené oveľa logickejšie, efektnejšie a možno aj akčnejšie. Tu zostal Erikson ďaleko za mojím očakávaním. Suma sumárum, dokázal vylúdiť u mňa určitý súzvuk tónov, pár akordov, ale výsledný song má horko ťažko na lepšiu vypaľovačku. Ten song mal možno ambície na Bacha alebo Mozarta, čo teda nie je moja kategória, ale uviazol aj v tomto ohľade niekde na polceste.. Hodnotím ako lepší priemer.... celý text
Vichr smrti
2009,
Steven Erikson (p)
Víchr smrti nie je žiadna Plasmaticská prechádzka, ani Anarchia v Spojenom kráľovstve. Víchr smrti nie je ani exploit v pamäťových čípoch mozgu. Je to fúra punkových vypaľovačiek, kde jeden obraz rýchlo strieda druhý, je to drtivý nášup jednotlivých príbehov. Je to Exploited a zároveň Malomocnost prázdnoty, Paradox pôsobiaci ako Travex v Zóne A, skrátka Iné kafé, kde bohovia síce nedostávajú Screewdriver medzi rebrá ale niekedy schytajú pár po papuli, pričom ich nezachráni ani Shem 69 ani obrátené šestky 999. Tu svět se posral, na reťaziach nie je Visací zámek, zato reťazí je tu dosť. Bad Religion, tie božstvá a kulty nie sú síce žiadne Bikini ale poriadny Brajgl. Conflict strieda Konflikt, Crass by si na tom zgustli, žiadny One way systém sa nekoná, lebo všetko speje k významu menom Chaos. Ten Chaos nie je morálny ako Kropotkinova Anarchia a nie je ani veľmi individualistický ako Anarchia Proudhonova, Malatesta by sa asi divil, to Clash so svojim kolektivizmom by sa možno vzhliadli v Chromom, ale nie je to isté. Víchr smrti je skrátka môj Ex Tip pre všetkých Cripple bastards.... celý text
Lovci kostí
2008,
Steven Erikson (p)
Táto napalmová smršť spĺňa všetky atribúty špičkového protest songu. Filozofický odkaz dnešnej realite je nesporný, už nič nenapíšem. Malaz is not dead!!!
Půlnoční vlny
2007,
Steven Erikson (p)
Tento zväzok bol pre mňa trochu špecifický, keďže som na dosť dlhú dobu zamrzol niekde na strane 280 a akosi sa mi do ďalšieho čítania nechcelo. Tento krízový stav však pominul po zopár desiatkach stranách a nášup na aký som u Eriksona zviknutý pokračoval. To "jedu nakopat prdel jednomu bohovi" nemalo chybu :D Aj u tohoto zväzku, podobne ako v predošlých je cítiť ten autorov masívny presah mimo štandard fantasy žánru, keď autor vsúva do textu úvahy, ktoré sa hodia aj na reálny svet súčasnosti. Čo dodať? Zobudil si sa niekedy po opici s hlavou vo zveráku? Len ticho, šero a kľud, po tom túžiš... Nie je ti to dopriate, najprv zaznie falošný akord basovej gitary, nasleduje činel a potom už len rachot bicích... Si na nohách a vieš, že musíš ísť napriek ostrému slnečnému svetlu, ktoré ti vypaľuje oči... To je len slabý odvar sveta Malazu.... celý text
