yerry
přečtené 418
Dóm řetězů
2005,
Steven Erikson (p)
Príliš veľa zbytočných slov, tak nejako by to asi povedal Karsa Orlong, tasím za neho jeho kamenný meč zotínam hviezdy a uväzujem za Ničiteľa ich maximálny počet, nech rachotia v prachu ciest spoločne s tými hlavami. Skvelé!!!... celý text
Vzpomínky ledu
2004,
Steven Erikson (p)
Pôvodne som aj uvažoval hodnotiť knižku maximálnym počtom bodov, ale po spomienke na predchádzajúci diel Dum mrtvých a po rozčítaní dielu nasledujúceho Dóm řetězu som musel trochu zabrzdiť. Ono je to veľmi dobre, pútavo a kvalitne písané, ničmenej som pri čítaní nadobudol občas dojem, že autor sa snaží dej trochu naťahovať. Trochu tej vatičky tam predsa len chvíľami bolo. Ak by mala kniha cca o 200 - 300 strán menej a boli z nej vypustené niektoré zbytočné úvahy, dialógy a dejové línie, potom je to bez debaty. Ak si teda odmyslím ten autorov mysticko-heroický štýl písania, vychádza mi, že sa jedná o klasickú fantasy, teda je tu strana dobra a strana zla, putuje sa za nejakým cieľom a nechýbajú ani súboje a bitky. Na margo tých bitiek, tie sú veľmi sugestívne popisované, vtiahnu do deja, ale ak som sa nad nimi zamyslel, ich logika a priebeh mali slabiny ako hrom. Autor to maskuje veľmi dobre efektnými bojovými scénami ako z filmu a tvrdými neotrelými a vtipnými hláškami protagonistov, ktorí v boji vidia jediný zmysel svojho bytia a umierajú veľa krát s úsmevom na svojich perách. Toto sa mi zdá trochu ploché. Už som stačil nasadnúť do skvelej jazdy Karsy Orlonga, čo je už ale iný príbeh, pre mňa ešte pútavejší ako Vzpomínky ledu. Kdesi som čítal hodnotenia nepárnych dielov ako lepších, u mňa to vychádza obrátene, lepšie sa mi zdajú tie párne, teda zatiaľ La Viva Drydžhna, La Viva Karsa Orlong :D... celý text
Dům mrtvých
2003,
Steven Erikson (p)
Dávam klobúk dolu pred autorom. Knihu s takou vypovedacou silou a k tomu ešte žánrovú som už dlho nečítal. V mojom osobnom rebríčku zosadzuje zo svojho piedestálu Dunu. Toto je umenie bez ohľadu na to do akej literárnej kategórie ju zaradíte. Sled obrazov ako od Goyu… Surové a živočíšne, pričom tá surovosť je epická, nie pornografická a nie je samoúčelná. Tie obrazy sú tak silné, že som ich videl priamo pred očami. Niektoré súvetia vyvolávali mravenčenie v oblasti mojej chrbtice a niektoré vety vyzneli ako kánon. Žiadny ďalší komentár táto kniha už nepotrebuje, NECH PREHOVORÍ TICHO a tisíc vrán…... celý text
Měsíční zahrady
2008,
Steven Erikson (p)
V prvom rade musím podotknúť, že v prípade tejto knihy som bol pripravený na „dark“ fantasy. Pod významom „dark“ si ale asi predstavujem niečo iné, lebo toto je skrátka epický príbeh so štandardnými fantasy kulisami. Jedna z viet v knihe: „Svět se hnul“ mi nevdojak pripomenula tú istú vetu od iného autora a v inom diele, ktoré si označenie dark fantasy skutočne zaslúži, áno je to „Pistolník“ od Kinga. Akosi prirodzene môžem tieto dve knihy konfrontovať. Kingove postavy v príbehu majú lepšie prepracované charaktery, svet a samotný príbeh dýcha temnotou, ktorá na mňa číha z každého kúta postapokaliptyckého snového fantasy sveta. Tieto dve knihy majú mimochodom viac styčných bodov ako by sa zdalo. Chodby versus dvere, sny versus snová krajina atď… Temnota u Eriksona je viac deklarovaná, nevyvolávajúca údes, depresiu alebo údiv. Postáv je v diele dosť veľa, preto je jasné, že nemajú úplne prepracované charaktery, nemôžem sa s niktorou z nich úplne identifikovať. Akčné scény sú u Kinga popisované do najmenších detailov, u Eriksona však dosť nejasne akoby v hmle alebo opare (niekedy som si musel text prečítať 2×, aby som vlastne porozumel čo sa to tam práve odohralo). Nevýraznosť postáv u Eriksona je viditeľná hlavne u ženských hrdiniek. Tie konajú, vraždia a hovoria presne ako muži. Nemám nič proti emancipácii, ale hlavné ženské zbrane sú v niečom inom a spôsob vedenia boja z ich strany je vedený iným štýlom, ako nám to tu predkladá Erikson. Ich občasné emočné chvíle vyznievajú dosť chabo a nepresvedčivo. Skrátka Erikson to má akoby obrátene: hlavné aj vedľajšie postavy fungujú v podstate ako kulisy – štatisti, zatiaľ čo tie kulisy sú u neho hlavným motívom. Teda tomu, kto má rád lineárne príbehy túto knihu vôbec neodporúčam. Naopak, tomu kto sa zhliada v mytológii a postupnom kompletizovaní celku pomocou fragmentov, Eriksonova koncepcia asi sadne. Suma sumárum: kniha je dobrá, ale nedostal som od nej to, čo som očakával. Dostal som to, čo som nechcel, vo veľmi dobrej kvalite. Autor ma presvedčil, že to čo mi dal, je naozaj dobré, napriek tomu, že som hľadal niečo iné. Už mám rozčítaných 100 strán z 2. dielu :)... celý text
Dilvermoon
1997,
Raymond Huebert Aldridge
Napriek tomu že už nie som čitateľom adolescentného veku musím napísať, že ma táto poviedková zbierka uchvátila. Paradoxom je, že v poviedkach postavy nejednajú priveľmi emotívne, ich konanie v tvrdom a odosobnenom svete je silne vykalkulované ale pri čítaní vzbudzujú emócie takmer astronomických rozmerov. Ak v niekom nie, tak je to buď emočne totálne chladná a neempatická osobnosť alebo človek, ktorý zabudol byť človekom. Ak si na dne a potrebuješ pomoc, neber do rúk bibliu, neutiekaj sa k cirkvi. Ak si stratil(a) lásku neber prášky, nerež si zápästia. Ak si stratil(a) prácu, nečakaj pomoc od štátu. Ak ťa zrazili na kolená, nezostávaj ležať. Ak si stratil(a) slobodu nerezignuj… zober do rúk knihu Dilvermoon a začítaj sa! Nenájdeš tam žiadne návody, almužny ani podporu. Nájdeš tam niečo iné, nájdeš tam vnútornú silu potrebnú na prežitie… Odporúčam!... celý text
Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. I, Územie Slovenska pred príchodom Slovanov
2011,
Pavel Dvořák
Orfeovský stroj
2001,
Raymond Huebert Aldridge
Záver trilógie ma trochu sklamal. Zakončenie je ako z rozprávky, Ruiz Aw je zmietaný vnútornými rozpormi aby napokon aj tak riešil všetko svojim zaužívaným spôsobom, teda násilím. Princezná Nisa vystupuje v podstate už len ako epizodická postava a osud vášnivej otrokárky Corean je zakončený v duchu aby sa aj vlk nažral, aj ovca zostala celá. Viac rozvinutá mohla byť aj silná postava Žltého kvetu z Roderiga. Napriek tomu, že jej úloha bola ešte zlovestnejšia a silnejšia ako úloha Corean, vyznela napokon do prázdna a iba ako epizodická postava. Napriek tomu, dielo si zachováva svoju pútavosť, v prvej polovici sa nesie v duchu stupňujúcej sa brutality až sadistických excesov, hlavne v Roderigu. Druhá polovica ma však už tak neoslovila a záver ako som už písal, vyznel až priveľmi rozprávkovo. Plný počet bodov tentokrát dať nemôžem.... celý text
Měsíc je drsná milenka
1994,
Robert A. Heinlein
No je to už trochu úsmevné, keď revolúciu na mesiaci riadi počítač úrovne IBM PC 286 s OS triedy MSDOS :) Ale to je len technický detail. Hlavná myšlienka je dobrá. Heinlein sa tu zamýšla nad vecami ako napr. načo platiť dane a veď štát, konkrétne Zem je len na príťaž a pod.. Prezentuje tu libertariánske až anarchistické myšlienky s dôrazom na individuálnu a ekonomickú slobodu. V knihe je dosť veľa politiky, ktorú autor rozpytváva a páli pritom napravo aj naľavo. Praktické prevedenie odporu, ako ho Heinlein popisuje je tiež už dnes viac úsmevné ako napínavé, ale je to heinleinovsky originálne. Nezaprie sa ani autorov vyhranený štýl písania. Napriek tomuto všetkému je to skvelá kniha a pre fanúšikov sci-fi takmer povinná jazda ;)... celý text
