yerry přečtené 418

Slovieni a Jozef II. 2020, Vladimír Laubert

Táto kniha by mala tvoriť jeden celok spolu s knihou od Edmunda Frya: Pantografia. Hneď na začiatku musím poznamenať, že na obálky oboch týchto kníh by si mali najať nejakého grafika, lebo obálka hlavne tejto knihy je dosť príšerná. Vyzerá ako fantasy knižky tesne po 89. roku. Obsah to zčasti napráva ale prvý dojem je dosť zlý. Vladimír Laubert v knihe rozbíja momentálne prevládajúci egregor, informačnú matricu a vytvára egregor iný - sloviensky. Sme Slovieni, žiadni Slovania či Sloveni (angl.-český slovník, 1964: sloven [slavn] - coura, zanedbaná osoba). Toto môžeš prijať, odmietnuť alebo s tým ďalej pracovať. Niektoré kapitoly v knihe sú upravenými článkami z webu tartaria.sk. Niektoré informácie dávajú zmysel, niektoré musíš odmietnuť na podvedomej úrovni a niektoré sa javia ako vedomá manipulácia. Nechcem tu teraz vynášať súdy nad autorovými myšlienkami, nechcem ani polemizovať. Určité penzum logických informácií však kniha určite obsahuje, záleží ako je s nimi narábané. Ústrednou myšlienkou knihy je tvrdenie, že nie je Rus ako Rus. Rusí bolo viac a jednou z nich bola aj Karpatská Rus Slovienov. Žiadna Kijevská Rus neexistovala. Udalosti uvádzané v Povesti vremennych let sú už len kresťanským kompilátom pôvodných textov z rôznych období. A tie sa udiali práve v Karpatskej Rusi Slovienov, ktorá sa nachádzala, asi uhádneš kde. Odtiaľ aj názvy Ruské, Rusovce, Pohronský Ruskov, Kijov a pod.. Nie autor túto Rus nelokalizuje len na Slovensko, aspoň že tak... Tam kde sa momentálne ako o Rus-i oficálne uvažuje, Rus žiadna nebola, avšak TARTÁRIA áno. S Veľkou Moravou to samozrejme bolo taktiež inak. Autor cituje pomerne zaujímavé zdroje a niektoré prepisy z nich aj zverejňuje. Dosť podstatnú časť knihy tvorí aj dôkazový materál v podobe súpisu majetkov z roku 1786 Jozefa II. písaný SLOVIENSKOU BUKVICOU (písma podobného azbuke, text však nie je ruský, sú v ňom slovakizmy). Autor tu dokazuje, že história a spôsob jej písania sa kýmsi zmenil až po smrti tohoto panovníka, nakoľko skutočné dejiny boli dovtedy úplne iné. Teda informačná matrica - egregor bol následne upravovaný. O knihe si môžeš myslieť, čo len chceš. Realitu na psychologickej úrovni si vytvára každý sám a o to pravdepodobne ide aj autorovi. Robí to docela dobre aj keď miestami by mohol trochu brzdiť ale to je len môj názor ovplyvnený súčasným matrixom ;)... celý text

Pantografia 2020, Edmund Fry

Knihu vydalo občianske združenie Tartaria, ktoré má na svojom konte aj vydania Chinevičových Slovansko-Árijských véd. Knihu Edmunda Frya Pantographia zaradilo do svojho edičného plánu kvôli podpore svojich tvrdení ohľadom starobilosti písma Slovanov, v ich podaní Slovienov a zmienke o Tartarii v samotnej knihe. Tento počin im však očividne úplne nevyšiel. Pre lepšie pochopenie textu, vkladám ho do dobového kontextu. V čase vydania roku 1799 sa odohral Brumairový prevrat Napoleona Bonaparta, čím ukončil vládu Direktória a skončila sa tak Veľká francúzska revolúcia. Francúzsky kapitán Pierre-François Bouchard našiel v egyptskej dedine Rosette kamennú dosku s vytesaným textom, ktorá pomohla rozlúštiť egyptské hieroglyfy. Mimo iných sa narodil v tomto roku Honoré de Balzac či britská botanička Anna Atkinsová. Autor originálu encyklopedického rozsahu sa snažil vložiť do svojej knihy všetky vtedy známe a jemu dostupné písma a jazyky. Je ich tu naozaj veľa aj s ukážkami textov po prepise do latinky. Najväčšie zastúpenie majú rôzne variácie chaldejčiny, hebrejčiny, perzštiny, feničtiny, gréčtiny, sýrčiny a samozrejme angličtiny a sasčiny. Spomína tu okrajovo aj ázijské jazyky ako japončinu či čínštinu, rôzne indiánske jazyky a jazyky vtedajších kolónií. Nezabúda ani na slovanské písma a jazyky. Sclavonian je však v preklade Vladimíra Lauberta prekladané ako Slovienčina. Špeciálne u tohoto písma sú badateľné slovanské Bukvice. Bohužiaľ v knihe nie sú kompletné, malo by ich byť 49, v knihe ich však je len 36 a ako Bukvice nie sú označované. Kompletná však je ruská či staroruská Azbuka v knihe uvádzaná zvlášť ako Russian. V knihe sa nachádzajú aj ďalšie ukážky slovanských jazykov a písma ako napríklad staročeština, srbština, chorváčtina a pod. Zaujali ma tu ukážky dvoch písiem a jazykov. Fínčinu autor uvádza ak zmes nordických a slovanských jazykov, v ukážke sa dá identifikovať niekoľko známych slov. Prekvapením bol aj slovanský jazyk tzv. Novej Zeme. Autor túto lokalitu však bližšie nešpecifikuje. [Edit: Súostrovie v Severnom ľadovom oceáne, rus. Novaja Zemľa] Keďže občianske združenie Tartaria sa špeciálne zameriava na túto historickú oblasť a vo svojich článkoch či S-A védach tvrdí, že táto védická dŕžava bola síce multietnická ale prím v nej hrala biela rasa slovanského pôvodu bol som zvedavý, čo na to občianskym združením prezentovaný Edmund Fry. No teda... Uvádza tu 4 typy tartarského písma a 3 texty po prepise do latinky. Ani jedno z tých písiem nie je slovanské. Prvá ukážka sa najviac podobá písmu arabskému a podobne vyzerajú aj ostatné 3 typy i keď sú od toho prvého odlišné. Vyvoď si teda z toho záver, aký chceš. Knihu napriek tomu, že je anachronická a zastaralá považujem za veľmi cennú. V dobe, kedy ju pôvodný autor písal neboli ešte rozlúštené egyptské hieroglify a archeologický boom bol otázkou nasledujúceho storočia. V knihe je uvádzaných niekoľko stoviek typov písma a ukážok textu. Niektoré jeho tvrdenia sú dosť problematické. Slovanskú Hlaholiku a Cyriliku kladie niekam do prvých storočí nášho letopočtu, dokonca až do čias Krista. Taktiež tvrdí, že pôvodný jazyk ľudstva bol len jeden a že jednou z jeho štyroch následných variácií bola Sclavonian - Slovienčina (podľa autora prekladu). Uvádza tu aj také perličky ako napr. Filozofštinu (umelý jazyk súdobých filozofov, ktorý sa neujal), Hotentočtinu, či Hunčinu. Súčasťou knihy je aj mierne ideologický komentár prekladateľa Vladimíra Lauberta, ktorý sa snaží dovysvetliť niektoré údaje z knihy. Suma sumárum napriek tomu: veľmi dobrý počin.... celý text

Nad Ptolemaiovskou mapou strednej Európy 2020, Boris Drlička

Zaujímavý autorov počin, ku ktorému by sa mali asi viac vyjadriť odborníci zbehlí v geografii a pod. Autor tu na základe narovnania deformácií na Ptolemaiových mapách, ktoré boli čiastočne spôsobené Ptolemaiom samotným ako aj neskôr hlavne v 15. storočí úmyselne z mocenských dôvodov, dokazuje, že niektoré udalosti v minulosti sa mohli odohrať úplne inde, že rozloha jednotlivých území mohla byť umelo zväčšovaná na úkor iných. Autor vychádza z dvoch oporných bodov: z Jutského poloostrova a toku Dunaja a na ich základe aplikuje zemepisné názvy a názvy miestnych kmeňov na reálne mapy. Pri narovnávaní sa niektoré územia predlžujú, iné skracujú a pohoria sa posúvajú na úplne iné miesto. Zrazu sa známy Teutoburský les, v ktorom Arminius porazil 3 rímske légie ocitá v Čechách a Hercynia silva, nesprávne prekladaná ako Hercýnsky les (správne má byť Hercýnsky háj) až na Slovensku ;) Rôznych ďalších nezrovnalostí tu autor uvádza veľké množstvo. Všetko dokresľujú aj mapy uvedené v knihe. Vychádza z toho, že napr. Tacitom opisovaná Germánia mohla vyzerať úplne inak, nehovoriac o tom, že niektoré národy v 20. storočí si na základe týchto informácií robili územné nároky. Kniha nie je písaná populárno-náučným štýlom. Je v nej priveľa, latinských a gréckych názvov, súradníc a odborných pojmov. Pravdepodobne nie je určená širšej čitateľskej obci. Vhodná je skôr ako doplnok k iným knihám o histórií. Zostáva ju len podrobiť nejakej oponentúre, do akej miery sú informácie v nej relevantné. Zatiaľ ju radím medzi ostatné knihy zaoberajúce sa alternatívnymi dejinami...... celý text

Nemecká lož o našich dejinách 2020, Marian Valašík

Vďaka tomu útočnému titulu knihy, obálke s naivnou ilustráciou a nadnesenej anotácii som od knihy veľa neočakával. Keďže alternatívny výklad dejín ma zaujíma, šiel som do toho s tým, že si aspoň utvorím obraz o kvalitách autora. Bol som však pomerne príjemne prekvapený. Samozrejme autorov výklad našich dejín alternatívny je. Kniha obsahuje mimo iného aj súbor článkov vydaných v tlačených periodikách. Polemizuje v nich aj s oficiálnymi historikmi a uvádza argumenty na podporu svojich tvrdení, pričom im vytýka ich omyly resp. úmyselné zatajovanie. Svoj trochu útočný postoj zacieľuje aj na českú a nemeckú obec historikov a obviňuje ich z prekrúcania historických udalostí. Autorovi sa musí uznať, že svoju koncepciu našich dejín má veľmi dobre premyslenú. Čiatočne ju má podloženú pramenným materiálom, čiatočne deduktívnym myslením a logickými úvahami a čiatočne fabuláciou. Knižka sa číta dobre aj keď nie je veľmi objektívna (môj subjektívny názor). Čo chcel autor vlastne povedať? Nie nebudem spoilerovať. Tak len pár perličiek: Netvrdí že Markomani, Kvádi a Svévi boli Slovania ako ostatní alternatívci. Naša minulosť siaha oveľa hlbšie ako sa oficiálne tvrdí. Najviac bordelu v Európe narobili Rimania a po nich Frankovia. Žiadna Veľkomoravská ríša neexistovala, ale boli minimálne dve Moravy. Pri útoku sa nekričalo MOR HO! ale MARHA! (Morava!) od Merehani a Marhari (viac v knihe). Devín bola avarská pevnosť! Nitra má síce neslovanský názov, zato je najstaršia. atď... Konštatujem, že autorov výklad je dosť nezvyčajný a navodzuje nové myšlienky a hlavne otázky. Pri prvom čítaní ti to pripadá ako fantasy literatúra. Ak sa nad obsahom knižky zamyslíš, zmysel dáva, zostáva však príliš veľa neznámych v rovnici, ktorú ti autor predkladá. A o to mu možno išlo...... celý text

Svatí a hříšníci 2015, Michal Téra

I keď so záujmom, hlavnou príčinou, prečo som zobral túto knihu do rúk bol fakt, že ju zostavil a texty do češtiny v nej preložil Michal Téra. Autor je zárukou toho, že aj suchopárne texty sa dajú podať v pomerne príťažlivej a zaujímavej forme. Tie dopĺňajú súdobú Povesť vremennych let a i keď idelogicky jednostranne, predsa len dokresľujú obdobie 11. - 12. storočia na východ od nás. Sú totiž opatrené dostatočným poznámkovým aparátom autora. Všetko sa to tu točí hlavne okolo piatich zásadných literárnych diel: Borisoglebskej legende pečerského mnícha Nestora, Legende o igumenovi Feodosijovi Pečerskom, Pamiatke a pochvale kniežaťu Vladimírovi od mnícha Jakova, Poučení Vladimíra Monomacha, ako aj dvoch verzií Ruskej pravdy, tej krátkej aj tej obšírnej. Cit.: §78 Když smerd mučí smerda bez knížecího příkazu, pak zaplatí knížeti pokutu 3 hřivny a za utrpení hřivnu v penězích, když mučí ogniščanina, pak zaplatí knížeti pokutu 12 hřiven a za utrpení hřivnu. (Ruská pravda) Cit.: §111 Prací za výplatu nebo za chléb nebo za něco jiného se člověk cholopem nestáva, ale když někdo neodpracuje dohodnutou dobu, pak vrátí to, co dostal; odpracuje-li to, pak, nemá v ničem vinu. (Ruská pravda) Tie staroruské výrazy pre slobodné (smerdi) a neslobodné (cholopi) obyvateľstvo vyznievajú dosť prekvapujúco. Asi by som ich význam otočil :) Takýchto perličiek je v tých zdanlivo nezáživných textoch spústa. Výrazovo idú do dosť širokého spektra, od reči a zvykov starých Slovanov, cez Varjagov až po orododoxné kresťantvo. Knižka bola napokon veľmi dobre koncipovaná a nemal som žiadny problém, dočítať ju do konca.... celý text

Jak porozumět digitálnímu světu 2019, Brian W. Kernighan (p)

Nie som si istý, komu presne bola táto kniha určená. Meno autora by mohlo naznačovať, že by mohli mať o ňu záujem programátori. Chyba. Tí už pravdepodobne problematiku opísanú v knihe poznajú dopodrobna. A tí, čo sa s týmto menom ešte nestreli? Teda predovšetkým začiatočníci a IT doposiaľ nedotknutí? Tí si aj aktuálnejšie informácie obsiahnuté v knihe zaobstarajú zadarmo na ktoromkoľvek aj domácom portáli, teda pokiaľ im niekto nehackne počítač či mobil alebo ak ich už nemajú v hľadáčiku spravodajské služby alebo teroristické organizácie. Ak patríš medzi takto postihnutého začínajúceho nadšenca IT, radšej okamžite vytrhni kábel od PC zo zástrčky, batériu z notebooku či mobilu, všetko to zabal do alobalu a zabetónuj minimálne 2 metre pod zem. Nie je na škodu nad to umiestniť ešte nejakú rušičku ... aspoň pokiaľ teda nedočítaš túto knihu do konca. Knihu autor rozdelil do troch hlavných oddielov: Hardvér, Softvér, Komunikácia. Určité informácie sú v nej obsiahnuté, škoda však, že sú dosť povrchné. Pár podobných kníh dokonca aj od domácich autorov som už čítal niekedy na sklonku 90. rokov a na začiatku nového milénia. Táto má podobný koncept s mierne aktualizovaným obsahom. Čakal som od nej viac. Nejaké konrétne návody a odporúčania. Všetko je to v nej veľmi všeobecné. Čo sa dozvieš? Softvér obsahuje chyby a bezpečnostné diery. Čím zložitejší softvér, tým má viac chýb. Vždy však minimálne jednu. Si neustále sledovaný a bude sa to zhoršovať. Internet je obmedzovaný štátnymi a korporátnymi zájmami a bude sa to zhoršovať. Najslabším článkom šifrovania je vždy človek a pod. Napriek mojim výhradám, kniha je napodiv písaná docela čítavým štýlom, takže ak aj problematiku ovládaš, možno ťa zaujme. V tom prípade si prihoď nejakú tú hviezdu...... celý text

Nestorov letopis: Povesť o dávnych časoch na ruskej zemi 2018, Nestor Letopisec

Nestorov letopis alebo Povesť vremennych let je najstarším slovanským letopisom a určite má svoju hodnotu. Toto vydanie (Vydavateľstvo Spolku Slovenských Spisovateľov, 2018) nie je identické s českými skoršími vydaniami. Vychádza z najstaršieho tzv. Lavrentievského letopisu z roku 1377 (originál sa totiž nezachoval), končiaceho rokom 6625 (1117). Jeho hodnota je predovšetkým historická. Údaje v ňom občas časovo nesedia a mená osôb či názvy lokalít sú miestami uvádzané chybne. Autor(i) bol ovplyvnený byzantskými a byblickými zdrojmi, ktoré veľa krát aj používal. Jedná sa predovšetkým o skoršie byzantské kroniky Georgia Hamartola (Monomacha) a Jána Malalu. Text letopisu je pretkaný kresťanským svetonázorom autora, teda nejaké objektívne informácie o pôvodnej viere Slovanov z neho ani omylom čerpať nemôžeš. Niektoré informácie sú však aj napriek tomu pomerne zaujímavé a stoja za to. Ber však do úvahy, že ich výklad bude stále jednostranný. Kniha nie je hrubá, je však dosť ťažká na čítanie. Udalosti sú síce chronologicky radené podľa rokov ale nečakaj nejaké ucelené témy autora. Z jednej udalosti skáče na udalosť úplne inú, týkajúcu sa úplne iného územia, osôb a pod. Tých ruských mien a miest je tu teda požehnane. Naviac sa tu nachádzajú pomerne rozsiahle kresťanské mravoučné ponaučenia. Bonusom knihy je rozsiahly úvod a takmer 100 stranový vysvetľujúci text "Obrazy z dejín Východnej Európy a Kyjevskej Rusi do polovice 12. storočia" od Miroslava Daniša. Ten síce patrí medzi historikov, ktorí nie sú zástancami autochtónnej teórie pôvodu Slovanov, napriek tomu niektoré ťažšie pochopiteľné udalosti letopisu dáva do kontextu doby, čím túto knihu robí zrozumiteľnejšou. Čo sa týka môjho hodnotenia, vadil mi v knihe ten kresťanský antagonistický pohľad, ktorý občas deformoval celkové vyznenie letopisu v prospech kresťanskej ideológie na úkor pôvodnej mytológie a viery Slovanov. Čo teda nieje moja šálka kávy. Ak ti to neprekáža, kľudne si prihoď nejakú tú hviezdu.... celý text

Webcopywriting pro samouky 2016, Pavel Šenkapoun

Kde sú tie časy, keď si počítačový nadšenec bastlil webové stránky obrazne povedané na kolene. Počnúc statickými stránkami, končiac rôznymi CMS resp. redakčnými systémami vrátane napĺňania ich obsahu. V dnešnej dobe sa už všetko atomizuje a špecializuje na jednotlivé segmenty s jediným úmyslom - predať. Knižku som si prečítal so záujmom, keďže o webovom copywritingu som mal trochu skreslené predstavy. Túto problematiku autor osvetlil dostatočne, i keď väčšina vecí mi bola známa, len v iných súvislostiach. Zjednodušene povedané jedná sa o čistý marketing napasovaný na webové prostredie za jednoznačným účelom predaja. Od sloganu až po zázračné tlačítko "kúpiť". Čomu podlieha všetok obsah. Sympatické je, že autor sa na nič nehrá a aj táto knižka mimo informačnej hodnoty slúži zároveň aj ako prezentácia autorom ponúkaných služieb, ktoré v knihe rozoberá. Priznáva to...... celý text

Západní Slovania 2020, Jurij Ivanovič Venelin

Dosť zaujímavý počin od tohoto vydavateľa. Dnes už historické dielo takmer úplne neznámeho ruského autora so slovenskými koreňmi, ktorého život bol dosť pohnutý, nie nepodobný napr. so životom Dušana Makovického. Teda tragédia. Kniha obsahuje tri sondy do dávnej histórie, v ktorých Venelin rozvádza úvahy nad pomenovaním "Slovan - Sloven" ale i ďalšími, pričom argumentuje tým, že takto bolo označované obyvateľstvo prevažnej časti Germánie predstaviteľmi tých národov, ktoré k tomuto zoskupeniu nepatrili. Sami seba teda tí, čo sú označovaní ako Slovania, sa takto neoznačovali, a ak áno, len ich malá časť. Ak by si sedliakovi v tom čase (keď žil Venelin 18.-19.st.) povedal, že je Slovan, pozeral by sa na teba s otvorenými ústami, a nevedel by, o čom to sakra točíš. Za Germániu bolo pôvodne považované jej súčasníkmi len územie, nie obyvateľstvo. Vychádza pritom z gréckych a rímskych prameňov, polemizuje so súčasnými nemeckými historikmi. Bol zástancom autochtónnej teórie o pôvode obyvateľov považovaných dnes za Slovanov (Venedi, Anti, Sclavi, Vandali, Variagovia, Roxolani - Rossi - Rusi atp.). Kniha sa skladá z troch častí, ktoré boli pôvodne vydané až po autorovej smrti, pričom tu sú podstatne krátené. 1. sondou je dielo z roku 1841, vydané pod názvom Starovekí a súčasní Sloveni Slovenci-Slovinci, v ktorej Venelin prvýkrát uviedol do literatúry samotné meno budúcej krajiny Slovenie (Slovinska), ktorá vtedy ešte na politickej mape sveta neexistovala. Autor tu popisuje oblasti ako Benátky, Karniu, Istriu, Panóniu, Norikum, Retiu, Vindeliciu, Dalmáciu, Ilýriu a i. Píše, že pôvodní obyvatelia Slovinska boli Venedi - Veneti - Vendi a poukazuje na príbuzenstvo (nie identitu) slovanských Venedov s Vandalmi, Skýtmi a Rusmi. 2. sonda je z roku 1846 a nesie názov Obyvatelia oblasti Baltského mora, Leti a Slovania. O Lotyšoch, Litovcoch a Prusoch, Pomorancoch a Baltskej Slavónii. Okrem geografického opisu starovekých slovanských miest (Rujana, Retra a i.) uvádza aj porovnanie jazykov a mytológie. Táto časť bola veľmi výživná ;) 3. sonda bola vydaná pôvodne až v roku 2003. Je to neúplný rukopis - poznámky, v ktorom Venelin argumentuje faktami v prospech slovanského pôvodu ruského štátu. Zamýšľa sa nad pôvodom Varjagov a prisudzuje im slovanský alebo príbuzný pôvod. Aby som to zhrnul: I keď dosť útla, kniha je spočiatku dosť ťažká na čítanie (veľa citátov a odkazov). Aby si Venelina pochopil, uvedom si v akej dobe žil. Európa sa delila na veľké celky v podobe imperiálnych štátov a monarchií. Začínala doba nacionálnych pohybov a vzopätí. Teda pôsobili tu odstredivé sily. Tieto tendencie sú badateľné aj u neho. Teda snaží sa nevnímať Slovanov ako jeden celok ale hľadá špecifické atribúty pre jednotlivé jeho časti. Pričom každá z tých jedinečných častí (národov) je napojená na spoločných predkov až po Noemovho syna Jafeta. V niektorých svojich tvrdeniach sa dokázateľne mýlil (podľa aktuálnych poznatkov). Niektoré sú už zastarané až archaické. Podstatná časť knihy, popri jej historickom odkaze, má však ešte stále svoju hodnotu a čaro. Prínosom je absencia novodobého ideologického balastu...... celý text

Diabol v zrkadle 2016, Juraj Červenák

Príbeh síce nemal takú razanciu ako ten predošlý, ale napriek tomu sa opäť výborne čítal. Červenák ťahá z rukáva stále nové námety, odohrávajúce sa v rozličných prostrediach. Len ústredné postavy zostávajú tie isté. Pričom ich charakterové vlastnosti sa nedajú definovať ako dobré, či zlé. Slúžia moci, ako inak. Nebola by to historická detektívka, ak by tomu tak nebolo. Z toho vyplýva aj fakt, že spravodlivosť, ktorú vykonávajú musí straniť momentálnej vládnej moci, na základe čoho vznikajú paradoxné situácie, kedy tá kladná strana nemusí byť jednoznačne kladná... Hlavné postavy tentoraz vyšetrujú atentát na arcivojvodu s pozadím, na ktorom sa odohráva konflikt katolíkov s protestantmi v Rakúskej monarchii. Tentoraz prevažne vo Viedni. S vykresľovaním ženských postáv sa autor tiež zlepšuje. Na scénu nastupuje tajomná femme fatale Pani zo Šternberka. Dúfam, že sa s ňou autor ešte vytasí... Tradične ako je to už u Červenáka zvykom, jeho vyšetrovatelia nie sú žiadny Poirot či slečna Marplová. Krv potečie aj v tomto prípade, a nebude jej málo. Barbaričova nová zbraň v podobe niekoľkohlavňového príručného kanóna, či Jarošov katovský meč na jeho pleci sú predzvesťou krvavých rán, večerov aj nocí pre všetkých, ktorí stoja na opačnej strane "zákona"...... celý text

Zatajení Slovania prvých storočí 2020, Marián Kapolka

Podstatnú časť tejto knihy autor zahlcuje svojim vyhraňovaním sa voči západnej konkrétne nemeckej historiografii a následne aj voči domácim historikom označujúc ich výrazom "gebíri". Ako alternatívny amatérsky historik by asi spravil lepšie, keby išiel svojou cestou a nesnažil sa o konfrontáciu. Táto jeho už piata kniha z tejto oblasti má viacero nedostatkov a svojimi výhradami len dupľuje chaotickú argumentáciu, čo téme vôbec neprospieva. O túto problematiku sa zaujímam a nadšený som z nej nebol. Základnou témou knihy je tvrdenie o autochtónnosti osídlenia našich území Slovanmi od nepamäti až po dnes. A o pôvode niektorých tzv. germánskych kmeňov, ktorý mal byť slovanský. Za všetky spomeniem hlavne Markomanov a Kvádov. To je síce pekné, ale nič nové - svoje neprináša. Skáče z témy do témy. Cituje starších historikov podporujúcich autochtónnu teóriu ako Fr. Pluskala Saleša Moravičanského, Metoda Nečasa, Štefana Šmálika, Juraja Papánka a i. Medzi svojimi zdrojmi má dokonca aj scifi román Leonarda Medeka a Františky Vrbenskej: Stín modrého býka :) Vôbec mu neprekážajú odlišnosti v tvrdeniach o kráľovských slovanských rodostromoch jednotlivých autorov diel staršieho dáta. Jednotiacim prvkom je u neho hlavne ten slovanský faktor. Tento aspekt zásadne zráža hodnotu diela. Nedostatkom je aj autorova nekonzistencia s tvrdeniami v jeho predchádzajúcich knihách. Pokiaľ sa venoval záhadológii, bolo to ešte akceptovateľné. U historiografie to už veľmi seriózne nevyzerá. Ak propaguje Fomenkovu Novú chronológiu dejín vo svojich predošlých dielach a katastrofický scenár, o akých prvých 5. storočiach (v zmysle klasického letopočtu) slovanských dejín tu u svätého Árija píše. Dosť schyzofrenické, nie? Ako v každej knihe, aj v tejto som sa snažil nájsť nejaké pozitíva. Tým pozitívom by mohol byť fakt, že by mohla slúžiť napr. na základnú orientáciu v prameňoch, ktoré sa týkajú autochtónnej teórie. Dá sa pomerne rýchlo zhltnúť, lebo je dosť povrchná, napriek tomu prinášajúca určité historické informácie. Obávam sa však, či téme nerobí medvediu službu...... celý text

Bukvica - Moudrost ukrytá ve slovech aneb jak ke mně Bukvica promluvila 2018, Věra Ovečková

Ak čakáš učebnicu bukvice (staroslovanského písma), možno budeš prekvapený. Tie bukvice v tejto malej knižočke veľkej ako modlitebná knižka, tam sú. Je tam aj popis ich významu. Na rozdieľ od iných učebníc písma, táto knižka je trochu inak koncipovaná. Od suchopárnosti má ďaleko. Autorka ju totiž pojala svojským poetickým štýlom, keď za každou bukvicou je nejaký príbeh, myšlienka či duchovný odkaz. Taktiež fyzické a grafické stvárnenie tejto knižky je na úplne inom levely a je vidieť, že aj túto stránku mala autorka takpovediac pod palcom. Na rozdieľ od iných kníh o bukvici, autorka pridáva k jednotlivým bukviciam aj kus zo svojho duchovna, svojho vnútorného sveta a svojej filozofie, kde písmo a slovo nadobúda svoj pôvodný význam. Môžeš si o tejto knižke myslieť, čo len chceš. Dá sa vnímať v rôznych rovinách, kde tá najzákladnejšia je estetická, od tej môžeš stúpať už len hore ;)... celý text

Ježišove listiny 2009, Michael Baigent

Nie som síce fanúšikom literatúry faktu zaoberajúcej sa biblickým obdobím ale knihu som si napriek tomu prečítal so záujmom. Jej autor je spoluautorom už staršieho bestselleru Svätá krv a svätý grál, ktorej ťažiskom bolo dokazovanie Kristovej pokrvnej línie a jej odkaz od Dávidových čias cez Katarov, templárov až po Siónske priorstvo. Táto kniha sa zameriava zväčša na Krista z úplne iného pohľadu ako je ten cirkevný a vkladá jeho život do zásadne iného kontextu. Kristus v autorovom podaní je človek z mäsa a kostí. Zelót. Nezomrel na kríži, bol ženatý, mal deti, študoval egyptské mystéria, jeho kráľovstvo nebolo z tohoto sveta, nebolo ani na nebesiach, ovládal tajné náuky, nechcel byť žiadnym bohom, keďže ten prebýva v každom človeku, ktorý si to uvedomí. Na to slúži iniciačný obrad, pri ktorom musíš "zomrieť" aby si "vstal z mŕtvych". Nechcel založiť žiadne náboženstvo ani cirkev. Svoju púť pravdepodobne zakončil v jednej francúzskej lokalite v prostredí židovskej ortodoxnej komunity. Viac v knihe... Autor tu dosť obšírne vysvetľuje reálie a zvyky aké mali Židia na začiatku nášhu letopočtu a snaží sa svoju tézu vložiť do úplne iného kontextu. Myslím, že sa mu to čiastočne darí. Veľa záleží od spôsobu prekladu starých textov a kvality jednotlivých neskorších prepisov. A samozrejme dôležitý je aj fakt, že sa autor prikláňa k judaizmu v neprospech kresťanstva. Teda úplne objektívny nie je. Zopár faktov si prispôsobuje. Knihu som zbodol docela rýchlo, zaujala ma a navodila niekoľko nových a podnetných myšlienok. K dokonalosti jej ešte síce čosi chýba, ale dobrá bola viac ako dosť...... celý text

Ohnivé znamenie 2015, Juraj Červenák

Pribúdajúcim počtom zväzkov v jednotlivých ságach zvyčajne narastajú vatové výplne a dej sa zbytočne naťahuje. To však nie je prípad tohoto autora. Kvalita a pútavosť príbehov Steina, Barbariča a Jaroša pribúdajúcim počtom narastá. Dej sa presúva do Prešporka a udalosti majú poriadne temný rámec. Detektívny prvok je už sofistikovanejší napriek svojmu záveru, ktorý bol trochu zjednodušený. Chvíľami akoby som čítal niektorý z románov od Petry Neomillnerovej. Na rozdieľ od jej fantasy rámca, Červenák príbeh vložil do reálneho prostredia, v reálnom čase a obsadil ho skutočne žijúcimi postavami. Mimo iných, ako vedľajšia postava sa tu mihne aj známa krvavá grófka Alžbeta Báthoryová... Opäť potešili historické reálie a kontext. Zabudnuté názvy jednotlivých bratislavských štvrtí a okolitých obcí nemali chybu. Spočiatku som si aj myslel, že autor sa občas pomýlil alebo mierne zavádzal, ale bližší prieskum mi dokázal, že neznalosť bola na mojej strane. Za všetky uvediem autorom uvádzaný názov Petržalky ako Ungerau. Udrelo mi to do očí, keďže by tam malo byť Engerau. Pravdu však mal autor. Najstarším názvom Petržalky bol skutočne Unger Au (1422 nem. Unger = ostrov), nasledovali Ungerau až neskôr Engerau. Autorove romány majú jednoznačne edukatívnu formu s pútavým príbehom. Naučia viac ako kvantum učebníc dejepisu poplatných svojej dobe. História v autorovom podaní napriek fiktívnym prvkom sa stáva zaujímavou a plastickou. Môžeš ju vidieť a uchopiť ju...... celý text

Svätá krv a svätý grál 2006, Michael Baigent

Táto kniha by pred pár storočiami určite zhorela na hranici aj so svojimi autormi. Ich myšlienky, dedukcie a závery sú totiž z cirkevného hľadiska heretické, kacírske a bigotného katolíka určite zdvihnú zo stoličky. Pôvodný text je síce už zopár desaťročí starý ale ani napriek svojmu veku nie nezaujímavý. Autori sa tu snažia dokázať svoju tézu o kontinuite pokrvnej rodovej línie od biblických čias až po dnešok, v ktorej Kristus hral trochu inú úlohu ako je to bežne oficiálne a cirkvou prezentované. K problematike sa snažia pristupovať serióznym výskumom ale aj uvádzaním zdrojového materiálu. O rôznych historických udalostiach tu dostávaš informácie, ktoré menia samotný kontext, z ktorého vychádzajú. Kniha sa dá vnímať ako záhadologická, ale podľa mojej mienky sa nejedná v tomto prípade o literatúru konšpiračnú. Autori k problematike skrátka pristupujú na základe vedeckého bádania, nie na základe viery. Sú nedogmatickí. Viacero faktov zostáva doposiaľ neznámych a nedoložených, na toto však seriózne upozorňujú. Ako každá kniha, ani táto nemá patent na pravdu. Autori priznávajú svoje sympatie ku gnosticizmu a monarchistickému zriadeniu osvietenského typu. Preto prikladajú dôležitosť kontinuite pokrvnej línii. Do určitej miery je v nej badateľný príklon k "sionizmu" (bez pejoratívnej príchute tohoto termínu). Keďže zabiehajú ešte hlbšie do predkresťanskej minulosti a židovstvo vykresľujú v trochu iných súvislostiach. Ak máš otvorenú myseľ a si prístupný aj teóriám a myšlienkam, ktoré až tak veľmi neladia s tvojim náhľadom, kniha je veľmi dobrá. Ale ak už ti je všetko jasné a veci máš zaradené vo svojich priehradkách, je dosť možné, že ťa kniha bude asi iritovať. V tom prípade ušetri si nervy a pár dní zo svojho života, radšej ju odlož...... celý text

Krv prvorodených 2014, Juraj Červenák

Ak som hodnotil predchádzajúci diel ako veľmi dobrý dobrodružný historický román a poslabší detektívny príbeh, tak tento diel už obsahuje novú kvalitu. Dobrodružná, historická i detektívna zložka príbehu sú v rovnováhe, čiže veľmi dobré. Taktiež psychológiu a charakteristiku hlavných postáv autor postupne dotvára, takže už nie sú tak papierovo ploché ako v predošlom zväzku i keď toto sa nedá tvrdiť o vedľajších postavách. Katolícky purizmus Steina, občasná nemohúcnosť Barbariča ako aj sklon k sadistickým excesom Jaroša vyznievajú veľmi realisticky. Teda tieto postavy nie sú čiernobiele. Príbehu prospieva aj atraktívne prostredie rudolfínskej Prahy, načrtnuté trochu temnejšími farbami. Dobový kolorit dokresľujú vypočúvacie metódy v tej dobe bežné, dnes by boli označované ako neprípustné mučenie. Príbeh sa teda autorovi vydaril a je vidieť, že popri perfektne zvládnutých dobových reáliách autor zlepšuje aj šýl charakteristický pre detektívny žáner...... celý text

Politické ideologie a teorie: Od starověku po rok 1848 2011, Vladimír Prorok

Knihu hodnotím vcelku pozitívne i keď čakal som od nej trochu viac. Snaží sa síce vyhnúť teoretickým a praktickým úskaliam ideje europocentrizmu z hľadiska výkladu dejín politického, filozofického a náboženského myslenia ale v kontexte z akého vychádza sa jej to veľmi nedarí. Ako základ je však dobrá. Prezentuje súčasné hľadisko výkladu aký môžeš získať od viacerých liberálne a neomarxisticky orientovaných vedátorov. Teda určité témy, filozofie a náboženské systémy sú v nej uprednostnené na úkor tých, ktoré nie sú až tak v súlade s ich videním. Niektoré témy sú veľmi skratkovité až úplne vypustené. Chápem, že rozsah knihy neumožnil maximálnu sumu informácií o problematike, ale niektoré témy mohli byť viac či menej redukované, aby sa tých informácií do knihy dostalo viac. Napriek svojim výhradám, ju hodnotím kladne pre základnú orientáciu o problematike i keď...... celý text

Mŕtvy na Pekelnom vrchu 2020, Juraj Červenák

Ak čakáš nejaký sofistikovaný detektívny príbeh s historickým pozadím románov Roberta van Gulika, budeš pravdepodobne sklamaný. Autor sa v tomto ohľade nezaprie. V jeho podaní to vyzerá skôr na dobrodružný historický román s detektívnou zápletkou. Deduktívne metódy v jeho podaní nahrádza skôr sled udalostí, ktoré sa odvíjajú s nie veľkým prispením hlavných postáv. Tie sú skôr v ich vleku, i keď ich akcieschopnosť je na pomerne vysokej úrovni. Vyššie spomínané nie je negatívum, ale ak chceš plnohodnotnú detektívku, poobzeraj sa po niečom inom. V čom je autor dobrý, sú tie historické reálie a dokonca aj vyšetrovacie metódy mi docela na danú dobu pasovali. Taktiež razancia deja bola dobrá. Škoda, že upustil od mytologických prvkov, ktoré boli korením hlavne v ságach o čiernom Roganovi a v ságe Bohatier. Svoj štýl s hrubými výrazmi a s pomerne nekompromisným obsahom si autor zachováva. Chýbajú mi tam však niektoré prvky, pre ktoré som ho kladne hodnotil v iných ságach. Zatiaľ teda tá detektívna zložka príbehu pokrivkáva. Uvidím, som zvedavý, či sa to v ďalších dieloch zlepší. Ako historicko-dobrodružný román by som knihu hodnotil ako veľmi dobrú, ako detektívka, je to u mňa slabší priemer...... celý text

Hradba západu 2018, Juraj Červenák

Posledný diel Červenákovej historickej ságy mám dočítaný. Ak máš rád akciu, prídeš si na svoje. Ústrednou témou je síce obliehanie Újváru - Nových Zámkov ale autor dej okoreňuje aj fantasy prvkami, či náznakom detektívnej zápletky. Nudou trpieť nebudeš na celých cca 511 stranách, vata sa nekoná. Budeš sa brodiť vo výkaloch, vyvrhnutých vnútornostiach, trupoch bez hláv, rúk, nôh. Hláv bez trupov, nabodnutých na koloch, či vysiacich ako ozdoby na koňoch tatárskych bojovníkov. Tie kone tu umierajú tiež vo veľkých počtoch. Je to skrátka epické a autor ti nepreťahuje optimistické motúzy pod fúzy. Báthoryho príbeh napriek veľmi dobrému ústrednému motívu však trpel viacerými nedostatkami, aj logickými. Nechcem tu spoilerovať, tak len dodám, že ten úplný záver mi nesedel. Ak som už pri minulých dieloch spomenul, že autor nemá dosť dobre vykreslené ženské postavy, a hlavne tie negatívne, tak v tomto záverečnom zväzku to čiatočne napravil. Barónka Rónayová alias vlčica, sa tu chopila svojej roly vamp matróny. Túto svoju rolu však zohrala dobre len zčasti a autor jej potenciál tak úplne nevyužil. Celkovo mi pripadá ako keby mal autor kopu dobrých nápadov ale veľmi lacno sa ich zbavuje. A práve tie by mohli byť korením, ktoré by príbehu dodávalo ešte väčší drajv. Pripadá mi, ako keby autor uprednostnil príbeh pred samotnými postavami. Zaujímavo vyznieva konfrontácia dvoch civilizácií. Na jednej strane pomerne tolerantná Osmanská ríša k iným náboženstvám (vzhľadom na dobu) na svojom území. V osmanskom okupačnom vojsku boli totiž aj kresťanské vojská s kresťanskými symbolmi na svojich zástavách. Čo bolo pre kresťanskú náprotivnú stranu niečo nepredstaviteľné. Zaujímavo vyznieva konfrontácia aj v civilizačnej úrovni, či už sa jednalo o vedu, vzdelanosť, hygienu či kultúru, kde Západ jednoznačne ťahal za ten kratší koniec. Už sa budem opakovať. Čítavosť knihy je vysoká a autorov pohľad na opísaný kus histórie veľmi podnetný. Odporúčam, ak máš rád epické historické romány...... celý text

Železný polmesiac 2015, Juraj Červenák

Tento zväzok bol tak trochu výplňový alebo dalo by sa povedať preklenovací, veštiaci prelomové ualosti v zväzku nasledujúcom, ktorým by mala byť zatiaľ táto sága uzatvorená, teda predpokladám. Nie, ani v tejto knižke nie je núdza o drsné dialógy, krvavé boje, vraždenie a iné surovosti. Dalo by sa povedať, že tie sú opisované ešte viac realistickejšie a brutálnejšie. Príbeh sa presúva do Uhorska, presnejšie do okolia Nových Zámkov. Vzhľadom na to, že už na začiatku sú jasné niektoré fakty okolo kapitána Báthoryho a jeho syna, príbehovo sa dej posúva tentokrát len pozvoľna o malý kúsok. Fantasy prvok je len jeden a zdal sa mi pomerne zbytočný, keďže nič podstatné neriešil. Bez neho by sa jednalo o čistokrvný historický román. Autor tu rozostavuje figúrky pred veľkolepým finále, aby to v tej najošemetnejšej chvíli uťal. Tradičný prvok fantasy románov, teda cestovanie z bodu A do bodu B Červenák trochu zauzľuje, keďže hlavný hrdina si musí podobné situácie prežiť viackrát (žeby autor občas strácal inšpiráciu?) s trochu obmenenými postavami a prostredím. Historické reálie a čítavosť tejto knižky napriek mojim postrehom vyššie, je stále na vysokej úrovni a subjektívne výhrady sú len omrvinkou, ktorú ani postrehnúť nemusíš. Teda opäť veľmi dobré odpočinkové čítanie s historickými reáliami ako bonusom naviac...... celý text