yerry
přečtené 418
Síň slávy II A: Nejlepší SF novely
2006,
* antologie
Dá sa polemizovať o tom, či poviedky v tejto antológii patria medzi tie najlepšie SF zo všetkých dôb, ale zostavovateľ napriek tomu nevybral veľmi zle. Až na jednu patria všetky do zlatého fondu a sú teda veľmi dobré s prihliadnutím na dobu vzniku. Dve zo všetkých však u mňa budú rezonovať stále. Tou prvou je paranoická smršť od J. W. Campbella z roku 1938 „Kdo je tam?“. A tou druhou zasa satiricky ladená antiautoritárska noveleta „…A pak už tam nezbyl nikdo“ z roku 1951 od Russella. Antológiu považujem za veľmi vydarenú…... celý text
Okultace a jiné povídky
2016,
Laird Barron
Chybou v mojom prípade ohľadom tohoto autora bolo, že túto zbierku poviedok som čítal až po jeho vyzretejších textoch v zbierke poviedok „Ta nádherná věc, jež na nás všechny čeká“ a gangsterke „Krev je muj chleba“, kde sa už čiastočne zbavil niektorých neduhov patrných v tejto knihe. To, že veľa vecí si musíš domýšľať, s tým som už počítal. Že je autor ovplyvnený Lovecraftom, bolo mi známe tiež. Aj jeho mix okultizmu prekladaného temnou scifi patrí medzi tie veci, vďaka čomu som si ho zaradil zvlášť. Okultace trpí predovšetkým tým, že sa jedná o jeho rannú tvorbu. Jednotlivé poviedky majú rozvláčny a dlhý úvod a nie vždy korektný záver. S logikou si tiež hlavu neláme. Jeho poviedky ti sadnúť nemusia. Veľa vecí si musíš domyslieť a dáva teda priestor tvojej fantázii. Čo nevidím ako negatívum, ale bohužiaľ vo viacerých poviedkach tejto zbierky je až príliš abstraktný. Napriek tomu, jeho literárny prejav je viac než dobrý a originálny, nie je to ale nič pre citlivejšie povahy a ak si si prešiel nejakou psychickou záťažou, jeho texty ti neodporúčam. Poviedky z prvej polovice knihy mi sadli o niečo viac. V globále a s prižmúrením jedného oka však opäť hodnotím knihu ako veľmi dobrú, keďže moje očakávania v podstate splnila a jej klady prevažujú nad spomínanými nedostatkami…... celý text
Arduino
2016,
Matúš Selecký
Táto knižka (Computer Press, 2016) je síce o niečo staršia ako podobná o Raspberry Pi (Computer Press, 2017), ale na rozdieľ od nej, nestráca na aktuálnosti. Je to spôsobené pravdepodobne tým, že vývoj Arduina je oveľa pomalší resp. zmeny na tejto platforme sú ojedinelé alebo veľmi malé. Knižka neprináša hotové riešenia, je zameraná viac na teóriu, ide do hĺbky. Neorientuje sa na kopírovanie kódu ale tento kód vysvetľuje. Pochopíš tak podstatu zjednodušenej varianty Céčka, jednotlivých postupov a dokážeš vytvoriť vlastné projekty. Pre úplného začiatočníka asi vhodná veľmi nieje. Pri troche snahy to však aj vďaka Internetu s ňou pôjde. Vzhľadom na to, že rôznych návodov je online nepreberné množstvo, takáto vysvetľujúca príručka základov príde veľmi vhod. U mňa si našla čestné miesto ;)... celý text
Raspberry Pi - Uživatelská příručka
2017,
Eben Upton
Čo sa týka vydania z roku 2017, ktoré som aj čítal, napriek aktualizáciám, je už knižka dnes (august 2021) dosť zastaralá. Modely Raspberry Pi v nej opisované sú dnes dostupné hádam už len v bazároch a možno ako výpredaj v niektorých eshopoch. To je teda hlavný zápor knihy. Kladom väčším ako jej zápory je však súhrnný objem informácií všeobecnejšieho razenia. Je tu všetko podstatné, čo by mal vedieť o tejto platforme úplný začiatočník. Tie informácie a veľa krát aktuálnejšie sú síce na webe, ale v knižke sú prehľadne zaradené do jednotlivých kapitol. Prípadný záujemca tak získava prehľad o tom, čo Raspberry Pi je a čo nie. Na čo sa hodí a na čo je vhodnejší mikrokontrolér napr. Arduino. Ako knihe síce už dosť zastaralej, napriek tomu prinášajúcej stále podstatnú sumu hlavne teoretických informácií, nemôžem uprieť prínos hlavne pre začínajúceho bastliča. Pre jej vydavateľa a distribútov však zostáva otázka výšky jej ceny, ktorá by mala ísť vzhľadom na aktuálne len čiastočne platné informácie podstatne dolu...... celý text
Anjel v podsvetí
2020,
Juraj Červenák
Momentálne síce posledný zväzok detektívnych historických príbehov Barbariča, Steina a Jaroša ale na jeseň sa chystá vydanie v poradí už 8. pokračovania (Pre hrsť dukátov). Červenák tak drží doposiaľ svoju najdlhšiu šnúru s rovnakými hlavnými postavami. V tomto dieli sa ocitáš v katolíckej Plzni, kde pod ctihodným povrchom tleje riadna sexuálna nádielka, zvrátenosti a vraždy. Autor to korení dobovými miestnymi kulinárskymi špecialitami a kolorit dokresľujú rozsiahle podzemné chodby a zamknuté dvere. Mám dojem, že s ženskou postavou, ktorá sa tu vyskytne, sa určite v budúcich zväzkoch stretneš. Žena takých záporných kvalít sa v Červenákových románoch veľmi nevyskytuje a ak len epizodicky. Momentálne ma napadá snáď len Dračia cárovná - Baba Jaga v druhom zväzku Bohatiera. Držím palce ;) Čo sa týka samotného kriminálneho prípadu, ten sa nesie v tradičnom autorovom štýle, teda trojica vyšetrovateľov je viac akčná ako deduktívna a zločinci ukecaní aj na smrteľnej posteli. Ale to len tak na okraj. Asi vieš, prečo čítaš autorove romány. Teda ako zvyčajne, veľmi dobré oddychové čítanie...... celý text
Les prízrakov
2019,
Juraj Červenák
V tomto dieli sa prenesieš do českého Trutnova, spoznáš tamojšiu galérku, osoby z vyššej spoločnosti, ale aj Steinovu rodinu a sídlo. Domine Barbarič tu má pauzu a je to cítiť. Puritánsky katolík Stein s kaprálom Jarošom to tentokrát pútavosťou nevytrhnú. Chýba to vzájomné prekáranie, trefné hlášky sú tým pádom redukované na minimum. Ústredný motív teda les prízrakov bol len epizodický, dokresľujúci miestny kolorit a predpokladám, že titul tohoto zväzku bola len čisto marketingová záležitosť. S riešeným prípadom má len okrajovú spojitosť. Ak by bol vypustený, nič by sa nestalo. Škoda, že ho autor nerozvil. Lesný muž, minulosť a súvislosti ma zaujali viac ako samotný riešený prípad. Ten je pomerne priamočiary, kombinovaný s dobrodružnými prvkami ako je to u tohoto autora obvyklé. Zainteresované postavy sa miestami správajú naivne, prvoplánovo a dosť nelogicky. Objavujú sa znenazdajky na miestach, kde by vôbec nemali byť a vždy v ten správny čas. Ak chce niekto niekoho zabiť predsa zbytočne nekecá a neodpovedá na zvedavé otázky svojej obete. Podobné je to u znásilnenia, keď si lotor dáva načas, robí všetko možné, len nie to, čo by teoreticky mal robiť, teda znásilňovať. Niet sa potom čomu diviť, že autorovi všetko pekne vychádza. Možno tieto moje vety vyznievajú dosť kriticky. Sú to však len zlomkové subjektívne postrehy zo záplavy inak kvalitného textu v medziach, ktoré umožňuje dobrodružno-historická detektívka snáď pre všetky vekové kategórie. Teda ako oddychové čítanie v týchto horúčavách viac než vhodné...... celý text
Rekonštrukcia slovenských dejín: Formovanie slovenskej identity
2021,
Eduard Chmelár
Autor produkuje vo svojich knihách myšlienky novej ľavice zahŕňajúcej spektrum aj liberálnych názorov s akcentom na sociálne otázky, globalizáciu a pro EU postoj. Svojimi oponentami je označovaný za slniečkára a socialistu. Jeho Rekonštrukcia slovenských dejín sa nesie presne v tomto duchu, je však oprostená od starého marxistického pohľadu. Dejiny vníma progresívne. Nie som síce jeho fanúšikom ale kvôli viacerým kontroverzným názorom som si toto jeho dielo prečítal so záujmom. Nemýlil som sa, niektoré udalosti opisuje z iného uhla pohľadu, vkladá ich do iného kontextu a snaží sa o originalitu. Zopár postrehov: autochtónnosť vníma trochu inak a neodvodzuje ju od etnicity. Naopak tvrdí, že súčasťou našich dejín je kontinuita osídlenia nášho územia minimálne kultúrami doby bronzovej počnúc, cez Keltov, Kvádiu, Nitrianske kniežatstvo, Veľkomoravskú ríšu, Uhorsko až doposiaľ. Niektoré významné postavy našich dejín demýtizuje, zhadzuje ich z piedestálu, na ktorý stavia postavy iné. Odniesol si to napr. Svätopluk, pred ktorého kladie Rastislava, Matúš Čák Trenčiansky bol v jeho podaní tyran a vrah, Jánošík možno agentom cudzej mocnosti, Kolára kladie pred Štúra a pod.. Nemám krvavé oči. Nevadili mi v autorovom výklade zamontované svetoobčianske koncepcie. S niektorými jeho myšlienkami síce nesúhlasím a vnímam ich ako politické, patria však k autorovmu pohľadu tak isto ako humanizmus, a preto ich akceptujem. Okrem toho sú to síce krátke slovenské dejiny ale líšiace sa od ostatných originálnym pohľadom, čo beriem vždy všetkými desiatimi. Alternatívny výklad, v tomto prípade alternatívne alternatívny, som mal vždy rád...... celý text
Utópia
2017,
Thomas More
Utópia Thomasa Mora (Vydavateľstvo Spolku Slovenských spisovateľov, 2017) mohla byť v minulosti vnímaná ako utopický filozofický traktát, bohužiaľ ja som ju vnímal už len ako čistú dystopiu. Thomas More nebol vo svojej dobe ešte konfrontovaný s takými politickými systémami ako bol Mussoliniho fašizmus, Hitlerov nacionálny socializmus alebo Stalinov derivát komunizmu. Znaky všetkých týchto neskorších režimov totiž jeho Utópia obsahuje. Od rovnostárstva a uniformity v oblečení a bývaní, existenciu otrokov, trestov smrti, obdoby eutanázie, povinný teizmus, totalitu v myslení, spoločné rodiny, všeobecnú militarizáciu spoločnosti, intervenčné vojny, ich vedenie a stratégia, organizovanie atentátov na nepriateľskom území, zrušenie súkromného vlastníctva a peňazí u obyvateľstva vlastného štátu, pracovná povinnosť, nútené práce u odsúdených... Vyvažuje to akýmsi fiktívnym šťastím, rovnosťou, všeobecným vzdelaním a spokojnosťou obyvateľov Utópie, ktorí sa realizujú v maximálnej možnej miere a uvedomelo pre svoj štát a spoločnosť. Je pravdou, že v dnešnej dobe sa mi Morova Utópia hodnotí ľahšie. Ľudstvo už malo určitú skúsenosť s vyústením praktík režimami pokúšajúcich sa o niečo podobné. More túto skúsenosť ešte nemal. Verím, že svoju Utópiu písal s dobrými úmyslami. Žil v dobe Henricha VIII. Anglicko tej doby netvorili len Tudorovci známi z rovnomenného seriálu. Tvorila ho hlavne početná mestská chudoba, keď za krádež chleba z hladu nasledoval ten istý trest ako za vraždu - šibenica. Keď roľník na vidieku hromadne prichádzal o strechu nad hlavou kvôli výnosnejšiemu chovu oviec. Prebiehali početné vojnové konflikty a povstania. Verím, že za takéhoto stavu More videl východisko práve v takom systéme aký opísal vo svojej Utópii. Nadôvažok bol vizionárom a docela presne predpovedal praktiky totalitných systémov viac ako štyri storočia pred ich vznikom. Avšak v jeho Utópii by som určite žiť nechcel...... celý text
Stručné dejiny sveta
2018,
Herbert George Wells
Hodnota týchto Stručných dejín sveta (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018) tkvie hlavne v skutočnosti, že ich napísal jeden zo zakladajúcich členov žánru science fiction H. G. Wells. Pre anglického čitateľa tej doby tieto dejiny mohli byť čímsi novým. V našich končinách si sa však s knižkami podobného razenia mohol docela hojne stretnúť pred rokom 1989. Wells bol totiž ľavičiar a na boľševický režim v Rusku hľadel s určitými sympatiami. Svoje dejiny zakončuje rokom 1933 (pravdepodobne sa jedná o dodatok k pôvodnému originálu z roku 1922) udalosťami zo ZSSR a Rusom vzdáva hold. Spomínajúc Lenina, Stalina už nie. Iných pohľadov alebo nových informácií sa veľa nedozvieš. Je to klasická syntéza v kocke, ktorá snáď aj dnes môže prispieť k základnému všeobecnému prehľadu. Pričom autor zdôrazňuje hlavne sociálny pohľad na dejiny. Veľa kľúčových udalostí vypúšťa. Celá kniha má pritom patinu jeho socialistického svetonázoru. Je vidieť, že tieto dejiny nepísal suchopárny vedátor ale literát, ktorý vie s textom pracovať. Stručné dejiny sveta sa dobre čítajú lineárne ako román, od začiatku do konca. Čakal som však od nich trochu viac originality...... celý text
Kronika
2008,
Dětmar z Merseburku
Okrem historickej má táto kronika aj dosť veľkú výpovednú hodnotu. Bol som prekvapený, nakoľko bol Diethmar z Merseburgu predovšetkým Sas a vysoký cirkevný hodnostár, teda mal prístup k relevantným súdobým informáciám, ako kriticky sa vyjadruje aj do vlastných radov. Samozrejme používal vtedy aktuálny cirkevný newspeak, ale medzi riadkami sa dalo pekne čítať, čo chcel povedať a niektoré veci napísal pekne natvrdo. Korupciu, vraždy aj v cirkevných kruhoch vnímal a chápal ich ako prirodzené zlo naprieč celou hierarchiou. Doba, v ktorej žil, bola riadne tvrdá. Miestni feudáli si často uzurpovali moc aj na úkor panovníka. Prevzatie moci sprevádzalo plienenie a vraždenie miestneho obyvateľstva aj cirkevných hodnostárov. Ak panovník odpovedal, plienenie pokračovalo z opačnej strany. Jednotlivé nemecké kniežatsvá boli väčšinou v antagonistckom vzťahu voči sebe. Zo severu, východu a juhovýchodu dobiedzali Slovania... Ad Slovania. Kedysi nás učili, že boli holubičí národ. Diethmar bol očividne iného názoru. Z celej kroniky vyviera fakt, že z nich išiel strach a rešpekt. Spomína tu Slovanov z územia dnešného severného Nemecka, Poľska, Čiech, Moravy a Uhorska. Zaujímavý je fakt, že maďarov nikde nespomína, ako keby vtedy nejestvovali. Uvádza, že pri Lechu boli porazení Avari, nie Maďari. To akosi nesedí s aktuálnym podaním histórie. Vo vysvetlivkách ku knihe sa síce píše, že v tomto ako aj v niektorých iných tvrdeniach sa mýlil. Kto má prvdu? Informovaný kronikár opisujúci takmer súdobé deje alebo historici žijúci o tisícročie neskôr? Spomína Uhrov. Tí síce nestáli v centre diania ale v ich prípade uvádza dve mená, z ktorých ani jedno nebolo maďarské. Čechov a Poliakov nevnímal veľmi pozitívne, ale kedže tí už v jeho dobe prijali kresťanstvo, a veľakrát boli v nepriateľskom vzťahu k ríši, boli to takpovediac čestní súperi. Inak to však bolo s Polabskými Slovanmi a ich pohanskou vierou. Dosť podrobne tu popisuje ich zvyky a obrady. Vysokú mienku o nich nemá avšak strach z ich bohov a besov áno. Pekný a dosť verný je opis veštenia pred bojom keď kôň prekračuje kopie ale aj uctievanie jazera, z ktorého hmlou zahalený vychádza obrovskému býkovi podobný bes aby sa mohol rochniť v zemi. V texte kroniky má Diethmar podobných výjavov viacero. Zaujímavé, že im veril aj on i keď im prisudzoval diabolské atribúty. Okrem pohanstva, hodnotí u Slovanov zle hlavne krivoprísažníctvo a vzájomnú nevraživosť. Dôležitým aspektom kroniky je aj dobové duchovné videnie sveta. Diethmar chápal tento život len ako dočasný pobyt v realite, ktorá je len časťou reality oveľa väčšej a smrť bola len odchodom z tejto dočasnosti do niečoho lepšieho a večného. Neprikladal preto väčší význam telesnosti a aktuálnemu životu. Smrť pokladal za vykúpenie. Život mal v tej dobe veľmi malú cenu. Človek oň mohol prísť za veľmi malé previnenie alebo aj bez viny, stačilo byť v nesprávnu dobu na nesprávnom mieste. Telesné tresty boli veľmi surové. Knihu hodnotím pozitívne aj napriek tomu, že autor občas skáče z jednej udalosti na udalosť inú a zasa späť. Kronika tým stráca na konzistentnosti. Napriek tomu je čítavejšia ako povedzme ruská kronika Povesť vremennych let. Veľa sa znej dozvieš aj o Slovanoch, hlavne tých Polabských, ale aj Českých a Poľských z pohľadu informovaného kronikára opačnej strany. Diethmar bol v prvom rade Sas ale Sas nezvyčajne kritický aj voči svojim...... celý text
Tajné dejiny Slovenov a Uhorska. Uhri boli Slovania
2017,
Oskár Cvengrosch
Akákoľvek udalosť v čase a priestore sa mohla udiať len tak ako sa udiala a nijako inak. To je holý fakt. Jej interpretácia však môže byť odlišná až úplne opačná. Môže za to ľudský faktor. Človek je jediný mysliaci tvor schopný jej interpretovania. Interpretácia sa zákonite môže líšiť od uhla pohľadu a v čase. Aby to nebolo také jednoduché, existuje ešte dezinterpretácia (dezinformácia, konšpirácia, polopravda). Hi-story-a alebo His-tory-a je učenie o veciach minulých tak ako ich máš chápať aby si sa nejako začlenil. Dejiny by mali byť hlavne o tom, čo sa udialo. Vzhľadom na vyššie spomenutý ľudský faktor oba významy majú svoje slabé miesta. Knižka s bombastickým názvom a v tradične gýčovom obale (lepšie by hádam bolo, ak by na nej nebola žiadna ilustrácia a názov znel trebárs Cvengroshova Uhorská teória, menej je niekedy viac) od tohoto vydavateľstva môže slúžiť ako posilňovač zápästia a bicepsového svalu. Je pomerne ťažká. Niet divu. Veľký formát a kompletne na kriedovom papieri pôsobí síce reprezentatívne ale neprakticky. Uprednostnil by som formát menší a recyklovaný papier aj na úkor menšieho počtu máp v knihe umiestnených. Tých je tu dosť a sú veľmi dobre čitateľné. Ich nedostatkom však je, že chýbajú zdroje, odkiaľ sú čerpané. Najväčšia z nich je mapa SLOVANSKEJ HUNIE spoločne s mapou územia SCLAVOV na dvojstranách ;) Väčšinu prebratého textu autor ozdrojovanú má. Odkazuje sa hlavne na Kľosova, starších autorov, svoju staršiu prácu a v závere používa niektoré Fomenkove tézy, i keď ho vyslovene nespomína. Nechcem tu uvádzať všetky autorove argumenty v prospech jeho teórie ale hlavným ťažiskom knihy je tvrdenie, že prevažnú časť Európy osídlili potomkovia haploskupiny R1a - teda (proto)Slovania a že Maďari sú poturčení Slovania líšiaci sa od nás len jazykom, ktorý bol umelo vytvorený v 17. storočí a kodifikovaný v storočí 19. V prospech svojich tvrdení sa opiera o najnovšie výskumy DNA. Uhri a Uhorsko bol pôvodný slovanský názov odvodzujúci svoj pôvod od úhorov. Tu by som snáď doplnil, že haploskupina R1a nie je pôvodcom len samotných Slovanov. A že my ako obyvatelia Strednej Európy nie sme nositeľmi len tejto haploskupiny. Údajný Viking na obálke? Áno aj nordické gény sú v nás prítomné, mimo iných. Záhadou zostáva fakt (v tom má autor pravdu), geneticky sa od nás maďari takmer nelíšia, ugrofínskych génov je u nich mizivého pol percenta. Knihu som si prečítal so záujmom a bral som ju ako autorovu teóriu na ktorú má právo, napriek krkolomným jazykovým eskamotérskym kúskom. Tie lingvistické vsuvky si mohol odpustiť. Jeho spôsobom sa dá dokázať všetko na svete, stačia jedno-dve spoločné písmená v slove či fonetická podobnosť. Udalosti v pomerne vzdialenej minulosti sa udiali určite inak ako ich popisuje oficiálna veda a pravdepodobne inak ako ju opisujú alternatívci. Niekomu sa to nemusí páčiť a niekto má vo všetkom jasno. Autorovu knihu považujem za vklad do diskusie. Nabudúce však s menej bombastickým titulom, v menšom a ľahšom formáte a s uvolneným plynovým pedálom...... celý text
Vlk a dýka
2017,
Juraj Červenák
Trochu útlejší zväzok spomedzi ostatných, záležitosť pre niekoho na jedno zhltnutie. Domine Barbarič v ňom hrá sólo, kaprál Jaroš sa objaví až v samotnom závere, aby predviedol svoje dosť perverzné sklony. Ocitáš sa v Štiavnici aby si sa po krátkom čase presunul na starodávny hrad Sitno, sídla niekdajších lúpežných rytierov či pohanského obetiska z ešte starších čias. Spolu s Barbaričom budeš pátrať po jednej stratenej osobe nežného pohlavia. Zahľadíš sa pritom do druhej osoby. Spoznáš najmocnejšiu ženu vtedajšieho Uhorska a príde aj na tajnú chodbu (tá sa vždy ráta) a samozrejme aj na tureckých nájazdníkov. Barbaričov nový kanón bude v tomto zväzku riadne otestovaný. To, že deduktívny proces postupu pátrania, nie je autorova najsilnejšia stránka, až tak nevadí. Vynahrádza to dejom, dialógmi a dobrodružnými vsuvkami. Ako odpočinkové čítanie kniha nemá chybu...... celý text