zipporah
přečtené 790
Koníček Hrbáček
1982,
Dagmar Klementová
Čítala som to v lete a v angličtine. Napísal ju ruský autor Pjotr Yershov, tuším... Toto je pravdepodobne národná rozprávka Ruska, klasický suvenír ako matrioška či samovar pre deti, ak pôjdete do Ruska. Často sa s ňou stretnete aj v iných jazykoch. Čo sa týka obsahu, tak je skutočne prekrásna, plná ruských symbolov, istý výsmech cárskemu zriadeniu, preto si autor narobil problémy, hutný a napínavý dej, mnoho fantázie (veľryba, na ktorej žili ľudia), myslím, že bude dosť fascinovať aj dospelého čitateľa... Nehovoriac o ilustráciách, ktoré sú neopísateľné.... samozrejme, v ruskej alebo anglickej verzii... Autor sa už nedokázal po úspechu slávneho Koníka presadiť...... celý text
Piliere zeme
2011,
Ken Follett
Dobrá oddychovka.. pripomenula mi, že si už nemôžem dovoliť šahať na objemnejšie knihy, nie je na to čas:( Kedysi by som túto zhltla do dvoch týždňov, ale teraz som ju rozkúskovane čítala tri mesiace.. a nejako mi pripomenula Meno ruže, tak som si pozrela aspoň film:) to nečítal Meno ruže, úprimne mu závidím, lebo ho čaká jeden z najkvalitnejších čitateľských zážitkov (menšia reklama:D)... celý text
Nájdem ťa, Oliver!
2016,
Jana Benková
súhlasím s dencuskou, v kategórii oddychovej literatúry je toto jedna z lepších knižiek, nevtieravá, neškodná a podrží v napätí
Umenie lásky
2016,
Jana Mutňanská
Zistila som, že aj povrchnosť v literatúre sa člení:/ Rada si prečítam oddychovky-romániky, ale toto je, použijem autorkine slová, "too much". Preferujem asi "štandard" ako Lindsey, Cartland, Pilcher.. Po obsahovej stránke, teda aj námet je fajn, je romanca a tak, ale ten štýl a snaha filozofovať a dávať múdrosti a poznatky z fyziológie živočíchov, to je už silné emetikum. To si môžem rovno otvoriť časopis, lebo toto je vyslovene magazínový štýl autorky, zo skúseností vnímam, že to nespĺňa knižné ambície. A ďalšia vec k obsahu, je pravda, že hrdinovia v tomto druhu literatúry pravdepodobne nie sú presvedčiví, konanie nie je reálne, ale tieto postavy v príbehu, ich reakcie ako aj autorkina sprcha slov mi pripomenula kamarátku, ktorá trpí maniodepresiou. Táto kniha spĺňa všetky znaky manioderepsívneho človeka alebo človeka s vekom 14 rokov, stačí porovnať so štandard klasikou.. Alebo možno to tak vnímam preto, že nemusím tieto femini-power orientované publikácie, je to otravné čítanie..... celý text
Černobyl. Historie jaderné katastrofy
2019,
Serhii Plokhy
Máme radi vymyslené príbehy. Príbehy na základe skutočností prezdobené pomôckami beletrie. Rozmýšľam, či sa táto kniha vôbec má alebo dá hodnotiť. Ja ju hodnotiť v skutočnosti nechcem, ale dám jej hodnotenie pre ten význam odporúčania, aby po nej človek siahol. Je pre mňa čímsi viac než Biblia. Možno preto, že je zo života ľudí. Čo veta, to skutočnosť. Pociťujem čosi ako smútok a vďačnosť pri čítaní a čím ďalej čítam, tým som smutnejšia a vďačnejšia. Nebudem tu nič písať k obsahu, nechám si to na blog, riešiť preklad je smiešne, keď človek vníma len obsah a na nejaké preklady kašle. Chcem však napísať toto: ďakujem Brjuchanovovi, Ďatlovovi, Akimovovi, Pravykovi a ďalším ľuďom, ktorí nezdupkali, zostali tam po celý čas a prijali zodpovednosť za to, čo spôsobil zložitý reťazec množstva chýb a bola to smola, že sa to stalo práve tam. Pretože to, aký mal Černobyľ priebeh, ako sa ľudia správali, režim, takto to funguje stále, perfektne do bodky, len s inými názvami a končí to katastrofou pre pár vyvolených obetí. Tieto situácie sú bežné a preto je to Biblia. Pracovať na niečom dlhé roky pod tlakom a dostať za odmenu smrť, svedomie (lebo ja verím tomu, že to tisíckrát oľutovali), hanbu, to je veľmi zlý príbeh. Ďakujem „biorobotom“ za spratanie následkov, vďaka všetkým, ktorí „upratovali“, aby som mohla žiť, písať tieto riadky a ty si si ich mohol/mohla čítať... Lebo až sem mohla doviať táto katastrofa. Veľká škoda, že to, čo si prečítate, nebolo vymyslené a každý po zavretí knihy asi túži po jedinom: prosím, nech to nie je pravda, nech je to vymyslené.... celý text
Gaudí - Architektonické dílo
2010,
Rainer Zerbst
Keď som po prvý raz zahliadla Sagradu Famíliu z auta, bol to krátky okamih ako prelet nad drozdím hniezdom, vyhŕkli mi slzy. Toto je rozprávka, toto bude láska, pomyslela som si. Nebola som ďaleko od pravdy, pretože v tejto knihe Gaudí vraví: "Práca je výsledkom spolupráce, a spolupráca je možná len na základe lásky." Les stĺpov vo vnútri na vás čaká, ale je potrebné si týždeň/dva vopred zabookovať tikety. Táto bazilika zrejme s jedinými anjelmi na svete bez krídel, nie je dokončená, ako mnohé ďalšie stavby katalánskeho architekta, no mne osobne sa to páči. Nedokončené Mŕtve duše.. Takéto diela podporujú budúcnosť, majú v sebe niečo ako prísľub, naša fantázia môže pracovať... A čo je vôbec "koniec"? Je Stredozemné more dokončeným dielom? Je naša Zem hotovým obrazom? Život je pohyb, môže pohyb "skončiť"? Trošku filozofie:D Gaudí dokázal, že architektúra nemusí byť statická, žije v pohybe a Casa Battló, Casa Millá sú morské vlny, dračia brána chrlí oheň, strechy sa hýbu ako chrbty jašterov... Dokázal, že Barcelona skutočne žije priestorom a svetlom... že kameň môže klíčiť v palmu a stĺp sa vetviť ako strom. Gaudí je bezpochyby génius. Civiem na obyčajný stolík so zrkadlom a myslím si: ty si génius. Toto zrkadlo sa topí pod mojím pohľadom, jeho rám sa topí... Civiem na tie komíny, ktoré vyfukujú dych zvlnených domov ako korpulentné dámy na plese fučiace od tanca a myslím si: mala som ísť študovať architektúru, ha ha:D. Viac nájdete v knihe, ale... asi je lepšie mesto navštíviť. Precestovala som toho celkom dosť, nie som si istá, či sa nejaké mesto na svete môže hrdiť podobným človekom. Moje oko citlivé na "čas" už postrehlo, ako si Barcelončania vážia čas. Nepochybujte o tom, že Antoni Gaudí je pravý katalánsky génius s úctou k prírode. Prečo nedal skoliť strom počas stavby schodov a necha ich viesť okolo neho? "Schody sa postavia rýchlo, a strom potrebuje k rastu omnoho viac času."... celý text
Katedrála moře
2008,
Ildefonso Falcones
Prečo nás tak fascinuje stredovek?:D Bol to príjemný návrat do stredovekých čias, plných kostolov, zvonov, chleba a vína, zvykov a kameňov, ktoré vliekli nosiči z vŕšku Montjuic ku budúcemu kostolu Santa Maria de la Mar. Dnes je ťažšie obdivovať jej krásu zvonku, domy sa v Barcelone takmer objímajú, barcelonský labyrint úzkych uličiek je famózny zážitok. Zvnútra je ale katedrála prekrásna a so spevom ženy bol to zážitok... Barcelonu treba navštíviť! Podľa knihy sa natočil seriál, zatiaľ som videla prvý diel a držia sa úplne knihy. Preto si najprv prečítajte knihu, až potom sa pokochajte peknými Španielmi, najmä Arnauom:D Je to výborná historická oddychovka. Joanov osud tu nebudem vypisovať, záver knihy s ním bol pre mňa sklamaním, ale aj chápaním, že vzdelanie prináša so sebou bremeno. Nie každý si ho nosí správne, preto toľko ľudí má problémov s chrbticou... Milé decko, stretnutia s matkinou rukou boli dojemné, celý úsek malej klučiny bol veselý a nádejný v budúci spoločný život dvoch super priateľov, čosi ako Harry a Ron, tak veru...... celý text
Parfum: Príbeh vraha
1987,
Patrick Süskind
Výborné čítanie cez veľkonočné sviatky s jarou v rozpuku a vonnými olejmi doma. Keby napísal knihu o vôni Marcel Proust, bola by to dvojnásobne silná kniha, pretože zatiaľ čo Proustov štýl je intímny, téma Parfumu je tiež osobná, takže by bol z toho zaujímavý siahodlhý román storočia:D Pri čítaní Parfumu sa ponoríme aj do vlastnej histórie vôní, ktoré nás v živote oslovili a zanechali stopu v spomienke. Je pravda, že vôňa prechádza až do srdca, ktoré sa rozhodne, či bude pôvodcu vône milovať alebo nenávidieť, bude mu naklonený alebo ním pohrdne.... celý text
Povídky
2009,
Donatien Alphonse François de Sade
"nerozumím tomu, jak světy letí vesmírem, ale i na zemi jsou věci, které nechápu" "trojjedinosť" vychovatele filosofa sa ale dá pochopiť:D
Život Alexandra Puškina
1978,
Boris S. Mejlach
Kniha obsahuje podrobný rozbor literárnych diel, nie je to celkom životopisná kniha o autorovi, ako skôr curriculum vitae autorových úvah, postojoch s vývojovým charakterom, pretransformovaných do diel. Tak ak sa bude pani učiteľka pýtať "čo tým autor myslel", môžete si prečítať túto knihu s odpoveďmi, ktoré sú určite oficiálne akceptovateľné. Ani keby som bola profesionálnym literárnym kritikom, nevidela by som tam všetky tie pohnútky Puškinove, o ktorých píše Mejlach, alebo áno? Vnímame len to, čo momentálne potrebujeme vidieť, cítiť, čítať a rozprávať o tom, teda to, čo je pre nás aktuálne. Eugen Onegin, už roky zostávaš v mojich očiach ako ten, ktorý nie je schopný učiniť šťastným seba ani svoje okolie. Vďaka za moju učiteľku, ktorá nebola Mejlachom a vytiahla z tohto diela dôležitejšiu podstatu. Aj preto je dobré študovať rôzne pohľady na jeden objekt.... celý text
Queen: Jak to začalo
1993,
Jacky Gunn
Freddie Mercury je spevák, pri ktorom som aj vyrastala, dospievala a ešte aj dnes trávime spoločné dni. Piesne skupinny Queen boli jediné, ktoré som sa ochotne učila naspamäť, prepisovala ich do denníka a šperkovala hviezdičkami. Pritom nemala som jediný plagát na stene. Naučila som sa texty The Miracle, A kind of Magic, The Show must go on, Friends will be friends a moju absolútne najmilovanejšiu, najkrajšiu pieseň dodnes: Too much love will kill you, ktorej autorom je Brian May. Pred 15 rokmi som vnímala iba melódiu hudby, ktorá vo mne podporovala predstavivosť, nejakú scénu, ale dnes si uvedomujem aj, že ten text do hĺbky opisuje moje posledné tri roky. Včera som si ju spievala a tiekli mi slzy, pretože je to tak: príliš veľa lásky nás môže zabiť. Pre mňa navždy bude Freddie veľkým hudobným umelcom spolu s jeho partiou, Rogerom, Brianom a Johnom, ktorých niektoré texty sú melodické aj pre trojročné dieťa, dokáže ich spievať, ako aj pre nás, skúsených životom. Piesne plné života, začínajúce a končiace životom, srdcom spievané, to je Queen. A ako čerešňa na torte sa vypína duo Freddie a Montserat Caballé, ktorých song How can I go on je čosi, čo mi bude po celý život spôsobovať zimomriavky a slzy.... celý text
Harry Potter a prokleté dítě: Část první a druhá
2016,
Jack Thorne
Som v miernych rozpakoch. Asi mal ten scenár zostať v rukách divadla, kniha je nedosiahnutým cieľom... Bolo by príjemné po celotýždennej šichte sa vyvaliť v divadle na komorné predstavenie s Harrym Potterom, komorné, pretože pre diváka, ktorý Harryho Pottera nečítal, by to bola pekná nuda vidieť. Len si na chvíľu predstame, že nepoznáme príbeh čarodejníka. Táto kniha by bola bľabotom a besom vo forme drámy, ktorej pravidlá pekne dodržali, má to grády, ale popravde, ak by som bola neznalcom HP, ani tie grády by nepomohli. Prekliate dieťa je britký britský výstrelok.... celý text