zipporah přečtené 790

Dějiny Ukrajiny 2015, Jan Rychlík

Paralelne s týmito dejinami som čítala Dějiny Ruska. Obe knihy sú písané ako učebnice, aj učebnica vie byť dobre napísaná, ako je to v prípade Dějín Ruska, zatiaľ čo v tomto prípade sa treba pripraviť na dlhé traktáty, ktoré ani pri najväčšej túžbe po poznaní vás jednoducho nebudú zaujímať a postupne upadnete do apatie. Čítať si percentuálne zastúpenie členov tej a tej menšiny je smrteľná nuda, často sú preklepy, mená sa zjavujú odrazu a odrazu aj miznú, čo je problém pasívnejšieho znejúceho textu... začína to tak fungovať po smrti Bohdana Chmelnyckého, ktorého môžeme vidieť na obálke a jeho príbeh je vskutku zaujímavý, možno je o ňom aj film, vlastne by ma prekvapilo, ak by nebol. Najväčším momentom vôbec vo svetových dejinách, ktorý sa udial práve na Ukrajine, je bezpochybne Hladomor. Z hladu mám zimomriavky a buďme šťastní, že si žijeme pri korytách, ktoré sa lámu pod ťarchou "zboží". Aj nepatrné zmienky, ako že ľudia jedli machy, lišajníky, decká umierali, existuje cez 100 prípadov kanibalizmu, návšteva stĺpu hladomoru v Kyjeve a prechádzka pomedzi veľké obruče obetí hladu, ma privádza do neskutočných rozpakov z našej doby preplnenej "progresívnych" vegetariánov, vegánov, ketodietujúcich a ďakujem za dennodenné šušťanie akéhokoľvek s prepáčením žrádla. Buďme za to vďační. Nemáme vojnu. Nemáme hlad. To je najväčší odkaz ukrajinských dejín.... celý text

Dějiny Ruska 2017, Kateřina Hloušková

Dobrá "učebnica", ktorá poskytne základné informácie a venuje sa aj kultúre/literatúre/hudbe v každom období, takže sa dajú získať ďalšie smerovky. Samozrejme, sú tam veci, o ktorých by som si rada prečítala viac, najmä o kvartete Napoleon, Alexander I, Kutuzov a tuhá zima.. k tomu si pustiť Čajkovského Luskáčik a o zážitok je postaraný.. alebo o Kurskej vojne pozrieť šupa film 3D, že tie tanky budú lietať z plátna.. :D zatiaľ osobne odporúčam spomínanú Ruskú archu, filmový zážitok! A Trump by mal ísť rozhodne do psichušky;)... celý text

Povesti o slovenských hradoch 1 2013, Ján Domasta

Konečne dočítané!:D Opäť jedna z kníh, ktorá sa nedá hodnotiť. Kratšie i dlhšie príbehy zo slovenských dedín a väčších dedín, ktoré príležitostne robia dobrú spoločnosť, hoci pri niektorých som sa trochu nudila. Nie sú to príbehy pre malé deti a mnohé končia smutne. To čaro príbehov spočíva v tom, že je to minulosť a že dnes si môžeme iba vychutnať túto minulosť, lebo nikto z nás by nechcel žiť v časoch tureckých a tatárskych nájazdov. Tu je zopár pekných výrokov autora, ktoré nás prenesú do minulých dôb: Ľudia utekali do hôr, lebo hory odjakživa boli nádejou opustených i prenasledovaných. Nesľubuj slovom. Nepros s prázdnymi rukami. Slovo je pekné, ale nikdy nezaváži toľko ako vhodný dar! Lebo ľudská túžba je nenásytná ako more, ktoré pije vodu všetkých riek, a nikdy jej nemá dosť. Úsmev je záujem o život. Úsmev je samotný život. A na záver citát venovaný všetkým ľuďom, ktorí bojovali slovom, nedopadli šťastne, ale ich slovo prinieslo úrodu: "Potrestané pravdovravné slovo je ako dobre pohnojená zem: prináša stonásobnú úrodu nespokojnosti."... celý text

Protože bloudíme, je o čem mluvit 2020, Jan Žaloudík

„Stále viac sa hovorí predovšetkým o farmakologických alebo technických výdobytkoch, ale menej o biológii nádorov, v ktorej sa skrýva mnoho otázok, ale taktiež inšpirácie pre nové liečebné postupy.“ Opäť jedna z kníh, ktorú nelze tak hodnotiť, ale je určite pre širšiu verejnosť než kniha o skutočnej onkochirurgii s desivými obrázkami, na ktorých nechýbajú vidly:D Rozhovory s profesorom ma viedli k zamysleniu sa nad tým, že by nebolo na škodu takúto pekelnú tému dostať do bežnej formy edukácie, kam patria rovnako desivé drogy či AIDS... Snáď nezostanem pri špekuláciách. Ale skutočným kasovým trhákom by bolo natáčanie bunkovej signalizácie v ľahšej forme:D je to veľká škoda, mohol by vzniknúť veľký formát so zmyslom pre humor, šírilo by to osvetu, veď keby ľudia vzhliadli diel seriálu "Strážca genómu", hlavný hrdina tumorsupresorový gén p53, ešte aj butiky by zarábali na tričkách s p53 a konečne by mal Emcnadruhú či "density is destiny" svojho konkurenta:D... celý text

Mozog 2017, David Eagleman

Čo človek, to mozog... Ja len dúfam, že sa nedožijem situácie, kedy človek prestane vnímať priebeh času + oklame evolúciu. Môže/nemusí to byť budúcnosť. Kniha je skvelá z informačného hľadiska... Keď sa človek trochu otrasie z informácií a porozmýšľa nad ďalšími problematikami na úrovni "vedomia" Zeme, triedi jeden problém za druhým, fakty, tak mne pri umývaní zubov trebárs napadlo, že je tu stále prevažujúci počet ľudí, pre ktorých tieto neurovedy a ich ciele nikdy nebudú spásou ľudstva, ani ničím nápomocné. Sám autor napísal zmienku o potrebe vzdelania. K vzdelaniu sa nedostane ani v budúcnosti polka ľudstva, alebo ak dostane, tak nebude mať ten človek vlohy na učenie, pretože nie každý má automaticky vzťah k vzdelávaniu... Mnohí majú väčšie problémy než vzdelanie, ktoré sa vzťahujú na každodenný život... Takže opäť je to len budúcnosť vyvolených, rozprávka s pokračujúcou kapitolou príbehu "Túžba po rozlúčke človeka s prírodou" a pri čítaní tak trochu smiech cez slzy:D No na udržanie veľkolepých vedeckých projektov to postačí:D No a keď svoj mozog prepneme do obyčajných prozaických povinností a starostí, máme aspoň dobrý pocit, že sme sa niečo dozvedeli o svojom orgáne schovanom pod lebkou a môžeme pokračovať v boji o život. Ale mimo kremíkovej budúcnosti a kremíkových snov... je super, že dnes dokáže človek odobrať polku mozgu decku a tým mu zachrániť život, ktorý si môže užiť.. v tom vidím asi najväčší zmysel neurovedy:)... celý text

Psychologie komunikace 2005, Zbyněk Vybíral

Kniha je dobrá aj pre tých, ktorí majú problémy s komunikácou. Obsahuje vnútorné mapy, zmienky o masmédiách, kopec zdrojov i vulgárnu komunikáciu... Na odventilovanie lepšie si zanadávať, než vsakovať nikotín, aspoň tým sa utešujem. Spomína sa tu odborný a vedecký folklór i skutočnosť, že vedecké články naozaj aj 5krát zopakujú hlavné výsledky, piatimi inak formulovanými vetami. Ale môže to byť užitočné pri písaní prác, už sa mi stalo, že vetu v abstrakte som neporozumela, ale v diskusii mi zaplo, a Aláh zaplať za najlepšie sformulovaný výsledok v "conclusion":D, ktorý vlastne najjasnejšie figuruje v názve v sekcii "results":D Kto má záujem sa viac dozvedieť o masmédiách, odporúčam knihu Realtia masmédii od Niklasa Luhmanna.... celý text

Růže pro Algernon 2000, Daniel Keyes

„Nelituju toho pokusu.“ „Já taky ne, ale ztratil jsi něco, co jsi předtím měl. Měl jsi úsměv...“ „Prázdný úsměv pitomce.“ „Ne, vřelý, opravdový úsměv, protože jsi chtěl, aby tě lidi měli rádi.“ „A oni mi dělali psí kusy a vysmívali se mi.“ „Ano, ale i když si nechápal, proč se smějí, vycítil jsi, že když se na tebe dokážou smát, mohli by tě mít rádi. A ty jsi chtěl, aby tě měli rádi. Choval ses jak dítě, a když jsi byl s nimi, smál ses dokonce i sám sobě.“ Príbeh Charlieho odporúčam, je to zároveň príbeh Inteligencie a čo sa jej môže stať, keď stráca po ceste ako nevesta svoje družky - Emócie.... celý text

Mysterium crucis (tajomstvo kríža) - román z doby cisára Nerona, kniha III 1924, Karl Allmendinger

Tak ja si ukradnem tých 5 bodov týmto príspevkom:D Ide o úryvok z poslednej časti na konci, s ktorým úplne súhlasím, žiaľ, mnohí filozofi akoby pohŕdali a nechápali podstatu tohto výroku, pretože im pomaly vytierajú zadky ich rodinní príslušníci a ďalší otroci, aby si mohli zafilozofovať... Stručne povedané: "Hlad, milý priateľu, je zlá vec, ten zničí aj tú najlepšiu filozofiu." Takže pozor, aby sme nezakopli o hlad, ten strihne hrebienok aj tým najpyšnejším.... celý text

Mysterium crucis (tajomstvo kríža) - román z doby cisára Nerona, kniha I 1924, Karl Allmendinger

Tajomstvo kríža napísal Felix Nabor, tak ak toto niekto prečíta, prosím, nech opraví, ospravedlňujem sa, mne sa to momentálne nechce:D Nabetón všetky tri diely napísal on, som vlastníčkou tejto knižky, ktorá bude mať o tri roky presne sto rokov! Je ilustrovaná a celkom vzácna pre svoj vek. Ak sa vám dostane do rúk, pripravte sa na staršiu verziu slovenského jazyka, dá sa to bez problémov zvládnuť. Čo sa týka obsahu: podobné Quo vadis, ktorý je však čitateľnejší a viac verejnejší, táto knižka je písaná viac veriacim. Po Plautovom úspechu v boji s levom sa to mierne zvrháva do biblického textu, skoro čítanie Biblie, ale nie je to také otravné ako zoznam šľachticov v Človek, ktorý sa smeje:D Koho zaujíma život Nera, toto je lepšie než Quo vadis, je totiž zameraný na cisárov život, jeho činy, myseľ, monológy, to je aj najväčší prínos trilógie. Príjemné spomínanie na staré náboženské časy, kedy som Bohom viac žila , inými náboženstvami a tak. Svoje čaro to má, hoci v Boha neverím, svoje to v našich dejinách splnilo čosi... Ten pocit je podobný tomu, čo cíti čitateľ, keď si číta Agrippin monológ k hviezdam. Vieme, že mnoho z toho je fantázia, snaha povedať, čo vidím, dôležité je, aby to zanechalo v človeku dobrý dojem... „Vy hviezdy tam hore, čím že ste vy? Ste očami bohov, či snáď prášok zo slnka? Lesknete sa, ale váš lesk je vypožičaný, veď blednete pred jasom slnečným. Nikdy by som s vami nečarovala, hoci ste vysoko nado mnou. Panujete v noci, ale na ráno zhasnete.“... celý text

Mysterium crucis (tajomstvo kríža) - román z doby cisára Nerona, kniha II 1924, Karl Allmendinger

Prázdniny na planéte Coleida 1978, Kir Bulyčov (p)

Kiežby som toto čítala v dvanástich ešte s mozočkom nepoznačeným potrebou hodnotiť všetko... Ale aj teraz na staršie kolená by som chcela indikátora alebo rozmaznaný krík, ja by som ho kŕmila paradajkovou polievkou, mal by ju rád ako ja:D A troglodyt by za mňa vyšíval vzory, na ktoré nemám voľného času:)... celý text

Za oponou 2006, Jane Feather

ani ja som ju nedočítala, katastrofa aj v hustote slov, lebo keby tá katastrofa bola písaná aspoň megapísmenami ako pilcherovky, prečítam za tri hodinky po ceste a mám oddychovku, ale toto je vymetač času, mozgu, srdca:D... celý text

Korsika - průvodce na cesty 2011, Iva Bártová

V pohode knižka na informácie o ostrove. Myslím, že ako turista je lepšie si zakúpiť mapu, inak stačí aj táto knižka s mini mapkami... okrem mega Napoleona Bonaparteho rodiskového Ajaccio (číta sa Ažaksjó) je ostrov plný gaštanovej múky a múčnikov, megalitov, strážnych vežičiek a krvavých pômst (vendiet). Skromný ostrov plný kiwi, macchie, ďalších citrusov, mňam mňam korenín, muflónov!!!, počasím lenivších ľudkov je stvorený hlavne pre turistických maniakov. Chystám sa "iba" za Nápom, rada uvidím aj tvarované skaly v Roccapina... Ostrov je pre tých, ktorí majú radšej väčší klid.. Pikošky: v Calvi prišiel admirál Nelson o oko, z Bastie posledný raz vyletel Saint-Exupéry, na ostrove sa nachádza jediná univerzita, a Calvi sa cez 500 rokov sporí o pravé rodisko Krištofa Kolumba s Janovom, obe mestá sú presvedčené o tom, že sa narodil práve u nich:D... celý text

Všichni muži Kremlu - Stručná historie dnešního Ruska 2016, Michail Zygar

Nemáte dobrý pocit z nevedomosti. Bizarným dojmom na vás pôsobí človek, keď odpovedá na vaše prosby a otázky, niečo vám prekáža v jeho spôsoboch, keď opisuje politickú situáciu. Úplne jedno akej krajiny, či tej vašej alebo zahraničnej. Úplne jedno, či súčasnej alebo spred troch storočí. Snívate o tom, že príde človek, ktorý pozbiera všetky udalosti danej témy, kopu pretriedi podľa času, a vy sa konečne dozviete, „copak to vyprávěl rozum“. Dnešná epizóda seriálu Copak to vyprávěl rozum, patrí Michalovi Zygarovi. Ak sa už chcete raz a navždy zorientovať v tejto neskutočnej spleti udalostí v Rusku za posledné roky, máte sa na čo „tešiť“. Zygarov objektivizmus dáva čitateľovi za úlohu vytvoriť si vlastný názor, priestoru je tam hodne. Keď tie fakty máte pred sebou, ani nie je nad čím špekulovať. Takže moja veľká vďaka tomuto novinárovi, ktorý zrozumiteľne zhrnul udalosti vrátane vojína Syčeva. Na margo toho, že sila spočíva v pravde... Pochybujem. Sila určite spočíva v peniazoch a tiež v peniazoch. Netuším, či príde deň, kedy ma čosi presvedčí o tom, že globálny svet včera, dnes a zajtra nestojí na bohatstve a jedinou večnou príčinou, motiváciou, hnacím motorom človeka v globálnom meradle je „mešec, ktorý cinká“, často aj v meradle blízkeho okolia. Tento mešec myslím obrazne, skrátka ide o materializmus, jeho formy. Abstraktné pojmy sú tu pre duše so slabším štítom. Mnohí však veria v pravdu, vytvárajú lalaland, kde vládne pravda, ba dokonca sloboda, no chýba im ten kus inteligencie, ktorú má Zygar píšuci pravdu. Stávajú sa z nich rovnakí rádioaktívni radikáli ako tí na druhej strane brehu, kde mešce cinkajú. Pravda je podobne ako sloboda čosi nereálneho, komplikácia vznikajúca na základe týchto atribút: kto vraví pravdu, kto ju prijíma a v akej nálade je prijímaná: od toho sa vyvíja ďalší vývoj deju... z tejto pravdy, či slobody a podobných kravín. Pre nás je záchranným kolesom to, ak zostaneme iba pozorovateľmi. Aj keď budete svedkom donebavolajúcej nespravodlivosti, počkajte, dajte si čas a verte, že správny okamih na zmenu príde... Uchovajte si však v pamäti ten deň, kedy ste pochopili, že ste sa stali svedkom niečej krivdy. Čo sa týka obsahu knihy - ruskej politiky, ako človek z prostredia, kde slovo „rus“ je niečo hanebné, opovrhnutia hodné, čomu sa treba zďaleka vyhýbať, čakala som horšiu verziu Putinovej politiky... Podobne ako to bolo s prvým vstupom do krajiny. „Brblání“ médií a ľudí o Rusku či komunizme si budem dobre pamätať, bude mi pripomínať ten priepastný rozdiel, ktorý vzniká medzi skutočnosťou a fámou. Preto čítam takéto knihy, nechcem žiť fámami, takýto lacný spôsob života plný predsudkov nie je pre mňa. Nuž, snáď sa niekedy vrátia tie časy, kedy Putin nastúpil na trón a vyzeralo to celkom dobre s Ruskom. Pravdepodobne to ale bude nový „putin“, „bush“ (ten už asi je), „blair“, nejaké moskovský hipster a ták. A už sa nebude smútiť za Gándhím Zrušili víza do Petrohradu na osem dní, to je malá príjemná iskra ako Zygarov zmysel pre humor v tejto knižke. Padlých je pomenej než v revolučných rokoch, znie to hrozne, ale keď si prečítate Impérium musí zomrieť a následne túto knihu, abstinencia Smrti je do očí bijúca.... celý text

Otrasy: Ako národy riešia svoje krízy 2019, Jared Diamond

SPOILER - komentář obsahuje informace, které prozrazují část děje. Keď toto čítam, nezdržím sa vulgarizmov. Žasnem nad tou ohromnou masou ľudského pokrytectva, ľudskej brutality, ľudskej tuposti a ľudského zla, ktoré niekoľkonásobne prekonáva modrú hviezdnatú masu nad našou úbohou logikou – výmysel, ktorý prišiel po prírode. Emócie prichádzajú z rôznych foriem, niekým ani nepohne, keď si číta o populárnom Osvienčime, ale keby ho navštívil, odíde s celoživotnou traumou. Forma robí veľa, ja mám traumu z prečítania Otrasov. Aj z autora. Motiváciou bola sľubná informácia o knihe, ktorá odpovedá na moju otázku zrodenú ešte na základnej škole: ako je možné, že po druhej svetovej vojne, po takej veľkej katastrofe sa „zlému“, ale veľmi, veľmi zlému Nemecku podarilo žiť ďalej + dnes si žije na parádnej úrovni, ako nám vysvetlila pani nemčinárka na strednej škole (za tri nemecké výplaty, deti moje, si dokáže Nemec kúpiť auto). Či mi dala kniha vysvetlenie? Nie som si istá, okrem dákej preslávenej „klaňačky“ vo Varšave nemám v zošite riadok o Nemecku. Naopak, pozitívne hodnotím informácie o dianí v húževnatom Fínsku, ktoré u mňa stúplo, Chile a Indonézii. Japonské pikantnosti o tom, ako kopírovali (hoci podľa autora to kopírovanie nebolo) resp. preberali z hŕby ústav, zákonov a pravidiel v Európe a Amerike, čo im vyhovuje a budovalo hospodárstvo podľa nás. Japonci mi neboli sympatickí ani pred objavením tejto knihy a teraz ešte menej sympatií k nim prechovám, vôbec nie pre to, čo páchali Číňanom alebo Kórejčanom, práveže len dokázali, že sú tiež iba mrchy ako my všetci, ktorí máme za sebou podobné „kúsky“ histórie. Nepriatelia veľrýb a lesov to majú napísané na tvári a preto sa na nich nerada pozerám. Mladé krajiny musia svoju národnú identitu skonštruovať... píše v závere trapošský autor, iný prívlastok neviem nájsť. Je proste trápny nielen pre svoju otravnú americkosť, ktorá obletúva oči čitateľa ako muchy okolo dobytčieho chvosta (Len, prosím, aby ste nezabudli, pre istotu po štvrtýkrát pripomínam posvätný dátum, kedy naše mrakodrapy padli, hoci sa práve venujem dejinám húževnatých Fínov, autokratických Nemcov, skorumpovaných Indonézanov...). Austrálsky rasiszmus ma nemusel až tak prekvapiť, zdvihlo mi to tlak. Jáj, zabudla som... Briti, ktorým zadky večne osvetľuje Slniečko, sú naveky vystavení očiam svojich bohov, najväčšie mrchy v dejinách. Autorova spoľahlivá intuícia a americká túžba po tvorbe identity zlyhávajú, keď ignoruje fakt ako „čas“ a evolúcia, je jednoducho nemožné mať identitu, keď ma vyprdli na svet pred hodinou. Ak je naozaj pravda o tom, čo píše ohľadom Austrálie, tak je to krajina tupcov, nechce sa mi tomu veriť. Ukážková kniha. Amerika je absolútne nevyspelá vo vekovom význame, pretože sa buď hrá na sprosté malé decko alebo na rodiča pod mnohými názvami, trebárs NATO, ktorý chce prevychovávať tu krajinu-tam krajinu, hlavné takú, čo má ropu, drevo, rybu, ale ak má náhodou armádu, už to cítiť, ako chce zahrdúsiť tú krajinu nejakým šikovným spôsobom. Ako paranoik označuje Mexiko a kadejaké krajiny za „problém“, pardon, my všetci sme „problém“ Ameriky, aby som bola stručná, všetci sme potenciálni teroristi, ktorí zabezpečujú nielen chod, ale aj rast ekonomiky Ameriky, pretože sme useri facebooku, inastgramu, kupujeme cez Amazon, používame google, sme gójovia Američanov, ktorí sa radujú z najsilnejšieho hospodárstva na svete (vďaka nám – userom ich produktov a potenciálnym nepriateľom). Autor ešte zabudol podotknúť v kapitole o zdrojoch, ktoré sa vyčerpávajú, že nie všetky to môžu takto dramaticky prežívať. A to zrejme Ameriku štve, pretože Rusko bude ešte veľmi dlho sebestačné na rozdiel od presušených Spojených štátov. Treba sa pri čítaní tejto knihy odosobniť a vziať si len to, čo je relevantné k poznaniu. Úvod je otravný, ešte horšie je to so záverom, čo so svetom. Nič, stačí preskočiť, netreba to dočítať, v podstate sa všetko opakuje dokola to isté, čo už bolo povedané, ale ak vás zaujíma psychológia seniorov, v závere sa potvrdzuje, ako si starší ľudia radi nahlas uvedomujú svoje postavenie a dôležitosť. Jared Diamond má už pekný vek. Apropo, starkí. Zdalo sa mi, že úcta k seniorom stúpa smerom na východ, no zdá sa, že japonský postoj k starkým má ďaleko od nemeckého. Idem si radšej vygoogliť, ako vyzerá ten komodský drak.... celý text

Diabol v zrkadle 2016, Juraj Červenák

Impérium musí zomrieť 2019, Michail Zygar

Prosím o pokračovanie:) Možno investigatívni novinári nahradia historikov... a takéto knihy sú budúcnosťou bestsellerov. Neviem, koľko pravdy a koľko výmyslov je v knihe, v každom prípade ma navnadila zakúpiť si Všichni muži Kremlu. Výborné čítanie o Leninovi, ako si z vetiev skladá "kanceláriu", ako sa z Illiodora-Sergeja Trufanova s hrozným kukučom, z tohto mníšskeho bojovníka porážajúceho papierového draka, stáva vrátnik v hoteli alebo o prekvapujúcej kríze stredného veku u Maxima Gorkého, kedy dostáva chuť založiť sektu ako Tolstoj a hrá biblickú postavu Abraháma. Dejiny sú hrozné, a preto ma láka čítať ďalšie podobné knihy. Rozhodne túto odporúčam!!! Bude to pre vás ako Lenin vraví v závere: "Es schwindelt!" Nielenže sa mi hlava točí z toľkých otrasných udalostí, cítim, že priberám z toho ťažkého poznania, slzy sa menia na kamienky, je to ťažké čítanie. Vedela som, že Nikolaj II upadá a je na nič cár, táto kniha je zbierkou príčin a poviem vám, je to príšerné, už nepozriem na obchody bez predstavy o "chvostoch" (hoci takéto chvosty spomína aj Victor Hugo v Človek, ktorý sa smeje a rastú od tretej rána). Neskutočné množstvo mŕtvych, ľadová ľahostajnosť, záhuba, to je sedemnásťročné ruské peklo :( Dnes už to nie sú chvosty hladujúcich, ale chvosty turistov, koré rastú pred Zimným palácom. Zipporah, treťotriedny rečník uznávajúci obývačkovú politiku:D... celý text

Veľká štvorka 2019, Scott Galloway

To sú také veľké štyri tresky pre oneskorencov, ktoré robia z nás zmodernizovaných nevoľníkov. Nie je na škodu si ju prečítať hlavne pre takých oneskorencov ako ja.. ale treba brať s rezervou niektoré informácie a že to písal Američan s americkým humorom. Citát Marka Twaina sa mi ľúbil, ten sem hádžem: "Hoci sa dejiny nemusia opakovať, určite sa rýmujú." Pretože poukazuje na to, že všetko sa určite opakuje, určite je to ten istý scenár, určite dejavú, len písaný rukou iného človeka. Motivácie sú tak bolestivo prozaické, že už nestoja za zmienku, vznešenejšie a modernejšie je povedať: fašizmus, antisemitizmus a ako krásne znie boj za lepšiu klímu... Až sa hanbím dvoma slovami označiť skutočné, neúprosné dôvody všetkého, čo preteká ľudským svetom, pričom to sú nielen v tejto knihe spomenuté prúdy (a prúty), sú odpoveďou, prečo je tomu tak, ak nerátame prirodzenú snahu človeka o pokrok v jeho štandardnom význame. Použijem pooetickejší výkrik s dramtickým nádychom: "Toto je moje!" No autor tieto prozaické motívy nevynecháva, a za to si zaslúži jednu (tretiu) hviezdičku navyše.... celý text

Vlk a dýka 2017, Juraj Červenák

Lásky a škandály v našich panovníckych rodoch 2013, Tünde Lengyelová

Roky som chcela tú knihu prečítať. Mala som inú predstavu o nej, viac odhalených osobných listov, ale inak dobre sa čítala až po deti Márie Terézie fajn, po jej deťoch už ani neviem, o čom to bolo, nuda... Karel Ľudovít homosexuál neduživý sa ešte zaryje do pamäti:D tak teraz aspoň budem vravieť tým, čo považujú homosexualitu za chorobu, že sú z 19. storočia, ha ha. Po čítaní takej knihy si minimálne Európanka vydýchne, že žije dnes a nie včera, to za prvé, a za druhé, dopriala by som taký výdych v krajinách ako Kongo, Nepál, celá Afrika, Vietnam, India či Thajsko. No a zaujal ma ten choromyseľný Karol, čo zomrel ao 23 ročný a aby sa uistil, že zabil svoju manželku, vyhodil ju z okna, ale zahcránilo ju smeti, aby ju znovu dobodal... nezvyčajný príbeh. Thrillery a horory sa môžu ísť pásť plátnom:D... celý text