Devatenáct set osmdesát čtyři (bibliofilské vydání) přehled

18.12.2024

Nejúdernější závěrečná věta jakéhokoli literárního díla? Pomyslnou soutěž, myslím, vyhrává s přehledem "1984".

Nejdepresivnější text, jaký jsem kdy četl. Když už si říkáte "horší to být nemůže", přijde finále a vy se propadnete ještě o několik poschodí pekla do středu Země.

Právě proto je třeba tuto knihu číst a nezapomenout na ní zdvižený prst - takhle to dopadne, když svoboda ztratí respekt...

07.12.2024

Časopis Time ho zaradil do zoznamu 100 najlepších anglicky románov z rokov 1923 až 2005.

Dosiahol 13. miesto v zozname redaktorov a 6. miesto v zozname čitateľov - „Modern Library 100 Best Novels“.

Číslo 8 v rebríčku „The Big Read“, ktorý zostavila BBC.

Je v tom čosi prezieravé, čo robí z „1984“ jednu z najaktuálnejších klasík posledných storočí. O Georgeovi Orwellovi som vedel už niekoľko rokov, ale nikdy som nejako veľmi nevenoval pozornosť významu jeho diel. Veď som mal 11/12 rokov, keď som o ňom počul prvýkrát.

Nemôžem však byť vďačnejší za čas, v ktorom som túto knihu prečítal. Zdá sa, že v 21. storočí sa „1984“ stáva fikciou čoraz menej. Niekedy pomerne pozorný čitateľ nedokáže celkom rozlíšiť, či číta sci-fi román zo 40. rokov minulého storočia, alebo prechádza moderné sociálne siete. Dielo znie až desivo prorocky.


UTÓPIA ALEBO DYSTOPIA?
Orwell si predstavil a opísal dystopiu, ktorá napokon ani vtedy nebola tak ďaleko od reality. V knihe 1984 píše v podstate o stalinizme. Táto démonická forma marxizmu-leninizmu, súbor politických myšlienok, ktoré v rokoch 1927 - 1953 realizoval Josif Stalin, mala všetko - štát jednej strany/polície, totalitarizmus, závratnú industrializáciu a podobne. Orwell urobil dobrú vec - pokúsil sa prostredníctvom literatúry sprostredkovať tieto nebezpečenstvá svetonázorových utópií vytvorených človekom. Pointa je tu jasná. Každý ľudský pokus o vytvorenie dokonalého, zidealizovaného sveta - utópie založenej len na ideológiách (tie vo všeobecnosti zvyčajne neberú ohľad na realitu), nevyhnutne vedie k hroznému, tyranskému režimu.

Ako hovorí Ben Shapiro: „Orwellova schopnosť kritizovať totalitarizmus nemá obdobu.“

A predsa to nie je niečo, čo by sme získali len z románov. História dokazuje, aký pekelný obrat môže politika nabrať, keď sa určití jednotlivci začnú hlásiť k totalitarizmu. Hoci napriek niektorým zásadným rozdielom je zrejmé, že autor hádže všetky totalitné režimy do jedného vreca. V mnohom má pravdu - diktátorské vlády majú veľa spoločného. A práve to sa Orwell prostredníctvom politickej geografie románu „1984“ snaží ilustrovať. Utópia vytvorená človekom vždy vedie ku katastrofálnej dystopii. Kdekoľvek na svete. Nech sú mi dejiny svedkom.


JE ROMÁN VIAC AKO FIKCIA?
Škola je jedným z prostredí, ktoré ma tak trochu dotlačilo k tomu, aby som si „1984“ konečne prečítal. Všetky rôzne diskusie, ktoré som viedol, vždy dokazovali, že táto kniha nie je žiaľ len fantáziou. „Dospelý“ a „reálny“ jazyk, ktorý Orwell používa, výrazne prispieva k pocitu, že to, o čom píše, sa môže v reálnom živote rýchlo zmeniť na pravdu. Ak sa tak už nestalo...

Spôsob, akým predstavuje Londýn ako akési literárne stelesnenie toho, kam by sa mohol dostať svet po komunistickej revolúcii, ma núti myslieť si, že by to nemusela byť len dystopická fikcia.

Spôsob, akým opisuje masové sledovanie, najmä to, čo sa stane, keď je masového sledovania priveľa, ma núti myslieť si, že to nie je len politická fikcia.

A napokon spôsob, akým prostredníctvom pomerne povrchných postáv zobrazuje hrozné účinky vymývania mozgov má na spoločnosť, ma núti premýšľať, či „1984“ nie je viac ako len sociálna sci-fi.

Zdá sa, že v kontexte našej doby a veku tento brilantný, a teraz pozorne čítajte - varovný príbeh, slúži ako príručka pre ľavicu. Hoci sám George Orwell bol demokratický socialista, v našej dobe je práve tento variant socializmu taký nebezpečne populárny a môže nakoniec viesť k autoritatívnej vláde založenej na sociálnom vlastníctve, ktorá rozdrví slobodu a demokraciu.

PARALELY S REÁLNYM SVETOM
Rok „1984“ je veľkou paralelou s obdobím dejín Sovietskeho zväzu, najmä s rokmi 1927 - 1953, s nacistickým Nemeckom a... 21. storočím?

Dovoľte mi poukázať na niekoľko príkladov.

Nezmyselná koncepcia neustálej vojny na udržanie priazne ľudu. Globálne sledovanie s cieľom špehovať ľudí a mať úplnú kontrolu nad ich životmi a myšlienkami.
Historický negacionizmus, ktorý strana agresívne a bezohľadne presadzuje v každom odvetví svojho pôsobenia.
Klamlivá propaganda na zavádzanie miliónov ľudí žijúcich vo vnútri superštátu. Dvojité myslenie uplatňované modernými feministkami.
Nesúhlasíte s „pandemickými“ opatreniami - priamym Myšlienkovým zločinom. Každý by mal používať Newspeak (radikálne politicky korektný jazyk v knihe) a tí, ktorí tak neurobia, budú vystavení perzekúcii (neopovážte sa nepoužívať moje preferované zámená!).
Presvedčenie, že 2+2=5 a že muži sú ženy (alebo môžu byť, ak chcú) a naopak, by malo byť akceptované bez ohľadu na čokoľvek.
Prijmite radikálny subjektivizmus, zdržte sa objektívnej reality a odovzdajte sa Strane.
Nechajte si vziať slobodu prejavu a vzdajte sa radosti zo skutočného života, pretože vám hovoria, že SLOBODA JE OTROCTVO. Desivý pocit, že na vás skočí myšlienková polícia, ak poviete, pomyslíte si niečo zlé.

Neznie vám to aspoň trochu povedome?

Ak ste niekedy prišli do kontaktu s „BIG TECH“, pocit, že vás sleduje Veľký brat, vám musí byť aspoň trochu známy. Čo ak toto poviem na Twitteri, vyjadrím tento názor na Facebooku...

Jedna vec, ktorú považujem za pozoruhodnú, je jednoduchosť rozprávania samotného príbehu. Dve postavy, Winston Smith a Julia, sa postavia proti autokratickému kultu osobnosti a nakoniec sa ním nechajú rozdrviť. V naratívnom zmysle Orwell neťahá za kratší koniec. Najmä keď príbeh smeruje k vyvrcholeniu, pojmy temný, brutálny a depresívny získavajú úplne nové významy.

„1984“ je ponurá a bezútešná kniha. Pomerne jednoduché rozprávanie v kombinácii s neľahkou, priam dusnou atmosférou prostredia, v ktorom sa príbeh odohráva.

Hádam už viem, čo znamená pojem orwellovský a prečo táto kniha obstála v skúške času.