Souostroví Gulag: 1918-1956 přehled

včera

Není to vůbec jednoduché čtení. "I já sám jsem s tím měl problém" - alespoň tak nějak ohodnotil slavný Hujer nějakou tu písemku.
Když mi tu knihu prvně přinesl kolega z práce, nebyl jsem schopen ji přečíst. Asi po padesáti stránkách jsem to vzdal.
Jenže to se psal nějaký ten rok 1991, nebo 2, kdy jsem moc podrobností o stalinském režimu neznal. Následně jsem ale přečetl několik stravitelnějších, přesto však velmi poučných knih o tomto příšerném období a byl tak mentálně připraven Souostroví gulag přečíst. Už jsem všemu mnohem víc rozuměl a nebyl tak problém všechna ta fakta a čísla vstřebat.
Je to náročné čtení ale kdo si na něj troufne, dozví se o historii SSSR velmi mnoho.

04.03.2025

„Veľká vec – postaviť sa za pravdu! No skús si za ňu posedieť!“

Trochu je mi vtipne, trochu smutne z čitateľov, ktorí očakávajú, že ich kniha bude baviť a potom pobúrene konštatujú, aké to bolo dlhatánske, nudné, archivárske. No áno… Niekto píše emocionálne dojáky o holokauste, kde z čitateľa vyžmýka ešte aj tie slzy, ktoré ani nemá a niekto zasa suchý popis neľudských zverstiev, ktoré sa tiahli niekoľko desaťročí. Nad tým sa ani veľmi nedá adekvátne rozhorčiť.

„Do akej miery zvrátené podmienky na život bolo treba vybudovať, aby sa tisíce tisícov v celách, vo väzenských autách a vo vagónoch upínali na ničivú atómovú bombu ako na jediné východisko…?!“

Ak Solženicyn nechcel skončiť na psychiatrii, nezostávalo mu nič iné, ako vecne popísať čo najobjektívnejšie realitu, sem-tam si pomôcť a rany liečiť sarkazmom a čiernym humorom. Rozhorčenie nechal na čitateľov. A tak som sa teda rozhorčovala, smútila, nechápavo krútila hlavou. Bezmála osem rokov, lebo tak dlho som sa tým lúskala. Inak sa nedalo, inak by som z popisovaného otupela.

„Odvtedy chápem lož všetkých revolúcií v dejinách: ničia len súčasných nositeľov zla (a v náhlivosti si nevyberajú, hubia aj nositeľov dobra), kým samo zlo, ešte znásobené, si nesú so sebou ako dedičstvo.“

V doslove sa spomína Vinogradovovo tvrdenie, že ak si niekto prečíta Sústrovie GULAG, bude z hľadiska duchovného rozmeru podstatne iný ako predtým. Je to pravda. Ale odchádzam aj mierne zhrozená, koľko z popisovaného má znovu čoraz väčšiu paralelu v súčasnosti.
­
„Akú čiaru ťažšie nakreslíš, priamku alebo krivku? Na priamku potrebuješ pomôcky, no krivku nakreslí nohou aj opilec. Tak je to aj s čiarou života.“