Delphine de Vigan

francouzská, 1966

Populární knihy

/ všech 7 knih

Nové komentáře u knih Delphine de Vigan

Vděk Vděk

Vděk je pôsobivým a hlboko ľudským príbehom, ktorý núti čitateľa zamyslieť sa nad hodnotou slov, významom pamäti a tichou silou vďačnosti. Delphine de Vigan opäť dokázala, že má jedinečnú schopnosť zachytiť tie najkrehkejšie momenty ľudského života a pretaviť ich do literárneho diela, ktoré zanechá silný emocionálny odtlačok.... celý text
Evaho73


No a já No a já

Velmi útlá kniha, jako ostatně většina z pera Delphine. Nicméně příběh, který mě hluboce zasáhnul a bude ve mně dlouho rezonovat. 5/5*
LenkaMacak


Vděk Vděk

Rozhlasová četba. Celá škála emocí - humor, smutek, dojetí.. Krásný, dojemný příběh, na který ještě následně stále myslím.
28401



Děti nade vše Děti nade vše

pět dávám za téma a vývoj postav - parádní geneze vztahu k hlavní postavě, nejprve soucit, pochopení, vcítění, pak velké WTF, úžas co ta ženská sakra dělá, vztek na to, co dělá a nakonec jsem na konci Melanii přála aby dopadl na ústa ještě zjevněji, než kniha popisuje. Shatering považuji za nebezpečný odjakživa, ale tahle knížka moc pěkně popisuje jak až děsivé to všechno může nakonec být... celý text
twix6862


No a já No a já

Na prvú by sa mohlo zdať, že banálny príbeh. Pri "náhodnom" stretnutí na železničnej stanici sa hlavná hrdinka Lou stretá s 18-ročnou bezdomovkyňou. Ako dievča s vysokým IQ má v hlave plno otázok a ako tínedžera, vieru v ideálny svet. 13-ročná Lou, napriek dobrému finančnému a sociálnemu zázemiu to nemá ľahké. Jej matka trpí silnou depresiou. Nezažíva materskú lásku, pochopenie ani fyzický kontakt – pohladenie, objatie. Všetku svoju energiu vkladá do pomoci bezdomovkyni No, ktorá sa po dovŕšení 18 roku v detskom domove dostáva na ulicu. No je dieťa počaté zo znásilnenia, neprijaté svojou matkou. Hoci tak rozdielne sociálne zázemie medzi Lou a No, spája práve nedostatok materskej lásky a vytvorí sa medzi nimi silné priateľské puto. Počas príbehu sme svedkami životného zlomu Lou, ktorá sa prostredníctvom priateľstva s No zoznamuje s pravidlami dospelých a uvedomuje si, že sama nedokáže vyriešiť problémy ľudstva, že .... „keby každý z nás ubytoval u seba doma jedného bezdomovca, keby sa každý rozhodol postarať o jedného človeka, o jedného jediného, pomohlo mu, staral by sa o neho, možno by ich na ulici bolo menej. “ Postupne však prichádza na to, že človek sa stáva dospelým, jedine tak, že sa musí s niektorými vecami jednoducho zmieriť, prestať ich riešiť, obrniť sa. „Tak to proste je“. De Vigan majstrovsky zaznamenáva túžbu po láske, pochopenie a domov, pričom ponúka realistický pohľad na komplikovanú realitu.... celý text
LOLYJA