Alienor
diskuze
Nemáš za čo. Väčšinu edície Pradávne príbehy mám v knižnici, nebolo ťažké tam pozrieť.
Nemohlo by to byť toto? http://www.databazeknih.cz/knihy/tatos-akbuzat-104178
Od malička milujem knihy z tejto edície: http://www.databazeknih.cz/edice/pradavne-pribehy-1832/strana-1. Sú to mýty a povesti z celého sveta.
eraserhead - to je výborná edícia, mám z nej pár kníh a vážne stoja za to. Mám ju rada.
mariva - To je v poriadku, môžete si zvoliť aj takto. Ale stále nevidím dôvod obchádzať nové vydania klasických diel, keď ich obsah, o ktorý tu ide predovšetkým, je taký istý ako v starších vydaniach. Asi nám presné vysvetlenie musí poskytnúť ten, kto podmienku vymyslel.
Ja rozumiem, že vy máte v knižnici starú knihu a po prečítaní ju hodláte zapasovať do tejto kategórie. Ale keď ja mám v knižnici, použijme horeuvedený príklad s Janou Eyrovou, dve vydania, jedno staršie a druhé mladšie ako ja, textovo identické, nevidím rozdiel v tom, ktoré budem čítať.
Stále nerozumiem, prečo by trebárs Jana Eyrová vydaná v roku 1969 podmienku spĺňala a vydaná v roku 1975 už nie (som ročník 1973).
Zásah, je to Frombork. A odohráva sa tam aj kniha Pán Tragáčik a záhady Fromborku.
Hľadáme prímorské mesto, malé počtom obyvateľov, ale s veľkým historickým významom. Nachádza sa v ňom fyzikálny experiment, ktorý je aj názvom knihy istého známeho sémiológa a zopár múzejníkov v ňom v inej knihe hľadalo nacistický poklad.
Ostrov Entry? Leží v Magdaleniných ostrovoch a osadníci boli z Hebríd.
Uvedomujem si, že dnes sa opisy, ktoré sa kedysi veľmi využívali, považujú za nudné a málo akčné. Na jednu stranu tomu rozumiem, niektoré aj mne prídu veľmi uťahané a ľudia dnes majú vďaka webu a televízii predstavu o veľa veciach, ktoré sa spisovatelia snažili priblížiť práve tými opismi. Ale zakčnením deja a vypustením nedejových častí ten text stráca kúzlo a atmosféru. Práve pre atmosféru nadšenia a fascinácie technickými zázrakmi čítam rada originálneho Verna a Nilsa Holgerssona zas pre poeticky poňatú švédsku vlastivedu. Osekaním diel len na dejovú linku sa stráca akýkoľvek výchovný a poučný rozmer. Je to možno zábavnejšie, ale ochudobnené, a z diel, ktoré boli milované pre svoju výnimočnosť sa stáva spotrebný tovar, na ktorý si za pár rokov nik nespomenie.
Ja som sa už vtedy dostala k info, že je to vlastne Gustav Holst, Planéty, tuším Jupiter. Ale keď som to počula v Quorthonovom prevedení, okamžite som zahlásila, že toto si chcem nechať hrať na pohrebe, a to som vtedy nerozumela textu.
Ja chcem Hammerheart od Bathory a Persephone od Dead Can Dance. To mám vybrané zhruba od osemnástky, hneď, ako som tieto skladby prvýkrát počula. A, samozrejme, chcem so sebou Silmarillion, Pána prsteňov a Hobita, nech mám v druhom živote čo čítať.
Píšem po slovensky, takže slimáky. Pravidelne na ne s manželom chodievame. Chutí mi to ako huby.
Slimáky s maslom, mňam!
Presne. S CD to mám tak isto, aj keď už nové veľmi nekupujem, ale knihy občas vytrieďujem aj ja. Minule som sa zbavila asi 100 kníh, lenže to boli veci, čo som kúpila za pár eur namiesto časopisov a nijako mi neprirástli k srdcu. Takých ale už veľa nemám a kupujem síce dosť, ale len to, o čom viem, že si chcem nechať.
Neexistuje. Za posledný rok som ich nečítala, to je pravda, ale občas, v úplne nepredvídateľných intervaloch, sa mi niečo pripomenie a potom si to v knihe vyhľadám. Keby som mala zakaždým, keď si chcem niečo prečítať, hľadať v knižnici, kde sa starých kníh zbavujú a niektoré vôbec nemajú, jednak by ma prešla chuť a potom, mala by som z toho nepríjemný pocit, že som knihu mala a hlúpo som sa jej zbavila. Viem, o čom píšem, už som to zažila. Nikdy viac.