Alienor diskuze

Český preklad vyššie uvedenej básne:

Město v moři

Trůn smrti ční bez svatozáře hvězd
v nejpochmurnějším městě ze všech měst,
kde táhnou černé mraky od pólů
a kde při míruplném hlaholu
je zlo i dobro věčně pospolu.
Stráž věží, oltář, staré opery,
(čas neotřásl žádnou, jaký div!)
jsou plny démonické nádhery
a vítr neubral jim temných zdiv -
tam pod nebem, kde mají tajný vchod
jsou zbytky chmurných, elegických vod.

V to městě noci věčně černá tma je,
jen občas z moře světlý prapor vlaje,
když bouře příšerně je rozzuří -
nad paláce a stará cimbuří,
nad štíty, burácejíc jako hrom,
nad hroty věží, nad královský dóm,
nad babylónské zdi a hipodrom,
nad besídky ve stínu mandloní,
nad květy, vytesané ve sloni,
nad oltáře a drahocené desky,
jichž proplítající se arabesky
proniká réva zářivými blesky -
tam pod nebem, kde mají tajný vchod
jsou zbytky chmurných, elegických vod.

Stín věží dává divnou předtuchu,
vše zdá se viseti jak ve vzduchu,
neb z pyšné věže města vyhlíží
jen smrt za obrovskými pilíři. -
Hrob zívá - otevřené svatyně
zívají v této vodní planině -
leč bohatství tu nedoutná jak stoh
z diamantových očí starých soch
a mrtví bez šperků a hedvábí
zde vody z jejich koryt nevábí,
vždyť ani vlnka nezčeří se, žel!
na této poušti z černých, chladných skel
a vítr neprozradí, že tu kdys
byl šťastnější a zalidněný mys
a nejen hladina, jež mrtvě hnije
a spící, bezoblačná letargie.

Leč viz, teď rázem rozvlnil se vzduch,
jakoby vlna rozvířila vodní kruh,
jakoby klesla věž o jeden schod
a rozvlnila vlny spících vod,
jakoby její špičky, jež se šklebí
dodaly prázdnot zastřenému nebi.
Teď mají vlny růžovější jas
a hodiny jsou znovu, znovu zas -
a když teď z klínu temných oblastí
se řítí město v žhavém ohni hvězd,
peklo, jež pozvedá se z propastí
mu týčí tisíc trůnů na počest.

E. A. Poe

Mesto v mori


Bŕŕ! Smrť sa svojho žezla chopila
v tom meste, mĺkvom ako mohyla,
kde je tak pusto, pochmúrne a mdlo,
kde všetko, všetko - dobrota i zlo -
do ríše večných snení odišlo.
Tie veže, paláce a svätyne
sú sťaby v nich nič ľudské nebolo
(zhlodané časom, nemé, nehybné)
a vetrom zabudnutá všade okolo,
tam pod nebom sa apaticky skvie
len voda plná melanchólie.

A lúče z nebies nezostúpia ta
k mestu, čo halí večná temnota,
len morské svetlo, vzbudzujúce strach,
sa mlčanlivo šplhá po strielňach
a nehatené v tajuplných hrách
svoj odlesk vrhá na chrám, na stenu
podobnú múru babylonskému,
na reliéfy i tieň besiedok,
kde nezaznel už dávno ľudský krok,
i hroby, plné nemej záhal'ky,
ach, skvostné hroby, čo z nich do diaľky
vidno tie vence - vinič, fialky.

Tam pod nebom sa apaticky skvie
len voda plná melanchólie.
Vežičky s tieňmi visia dovedna
v priestore, ani nedotknú sa dna,
kým z hrdej veže, ktorú mesto má,
sa rozhliada smrť - veľká, všemocná.

A tak sa svetlo plazí priestorom
až k rozzeveným hrobom pod morom,
no zlatom okrášlené mŕtvoly,
či diamanty, ktoré idoly
zdobia tak, že im žiaria z očných dier -
nič nenaruší strašný vodný mier,
ved' ani vlnka nepohne sa, žiaľ!
V tej hrôze premenenej na krištáľ
už neprezradí ani zachvenie,
že sú aj moria, i keď vzdialené,
čo majú šťastlivejšie osudy,
pretože k nim aj vietor zablúdi.

Čo to však? Náhly pohyb! Nebesá!
To vlny hučia, more chveje sa,
aj veže striasli tupé panciere
a letia ku dnu v plnej nádhere.
Z ich hrotov, zdá sa, vyšlo znamenie
až k nebu, ktoré spalo zahmlené.
Sťaby sa more krvou potiahlo,
čas oddychuje hlboko a mdlo,
znie nepozemské, hrozné stonanie.
Ked' mesto klesne k najhlbšiemu dnu,
z tisícov trónov peklo povstane
a vystrúha mu poklonu.

(1831; 1845)

Edgar Allan Poe

Určite B. Rozvažovať, či knihu chcem môžem aj po vydaní. Zato tešiť sa na knihu, ktorá nakoniec nevyjde je mimoriadne rozčuľujúce.

Ak som už niekedy čítala vydanie, ktoré je v antiku, tak tú z antiku. Väčšinou zháňam konkrétne vydania, najmä kvôli prekladu - tie staršie ho mali lepší, alebo kvôli celkovej výprave knihy.

S Menom ruže nesúhlasím. Filmové spracovanie sa knihe ani len nepriblížilo, ukázalo len príbeh.

A taktiež sa čudujem, ako ľudia velebia Píseň ledu a ohně, knihy i seriál. Spisovateľove poviedky milujem, mám v knižnici a nedám za nič, ale toto... Čítala som, videla som, nepochopila som, čím je to tak jedinečné.

Ach bože, kedyže to bude. Fakt by som sa potešila.

Ja mám problém s Malým princom. Prečítala som to asi 5 krát a doteraz neviem, čo je na tom také úžasné. Nechcem hodnotiť. Nechcem povedať, že tá kniha je preceňovaná. Ale nerozumiem, čo konkrétne na nej ostatní vidia. Stále dúfam, že mi niekto vysvetlí, čo mu tá kniha dáva. Zatiaľ márne.

Naias - súhlasím, aj mne sa páčil sfilmovaný Cranford viac. Skombinovali všetky tri knihy dokopy tak, že to dávalo väčší zmysel. V knihách to bola len zbierka epizód zo života malého mesta, ale seriál tomu dodal úžasnú atmosféru. Videla som to prednedávnom a hneď nato som Cranford prečítala znova. A, napodiv, bolo to lepšie, ako som si to pamätala. To mám za to, že som ovplyvnená seriálom. :)

Je to síce seriál, ale Dexter je v televíznej podobe oveľa lepší ako knižný.

Audio P.P. od Tympanum som okamžite kúpila. Tiež mi prekážalo, že verzia od Supraphonu bola skrátená. A vraj po prázdninách má výjsť druhá a pred vianocami tretia časť.

Christopher Lee je mi vzorom, robím to tiež tak.

Rozumiem, nechytilo ťa to. Nemá zmysel skúšať to lámať, aj keď ja sa sem - tam vraciam ku knihám, ktoré mi nič nehovoria, aby som to skúsila znovu, čo keď konečne pochopím, čo ostatní na tom majú. :) Ale ja si skutočne myslím, že PP sa lepšie počúva ako číta - a to som donedávna nemala o audiobooku ani potuchy. Myslím, že Tolkien to písal naschvál takým jazykom, aby sa to priblížilo recitovanej severskej poézii.

Všetkým, ktorí nedali knižného Pána prsteňov by som odporúčala audiobook. Sama si to čítavam tak, že vybrané pasáže čítam nahlas, aby vynikol rytmus slov. Možno to takýmto spôsobom zaberie aj na vás.

Filmového Hobita nemusím ani ja, je to priveľmi holywoodske, bombastické a akčné. Aj tu je kniha lepšia. :) Ja som sa k PP dostala až ako dospelá, tesne po dvadsiatke, chytilo ma to veľmi a drží ma to už ďalších 20 rokov.
Blahoželám k dôchodku, ktovie, či za pár rokov nebudeme musieť pracovať do smrti...

pajonek - Medzi Hobitom a Pánom prsteňov je dosť veľký rozdiel. Hobit je detská kniha a PP ocenia skôr dospievajúci a dospelí. Ja považujem Hobita za celkom zaujímavého, ale rozhodne nie som taká nadšená ako z PP. Vnímam tam dosť veľký rozdiel. A myslela som, či si videl FILM Hobit a či sa ti páčil (sú to síce už 2 filmy a má byť ešte jeden, ale hodnotiť sa už dá).

Čo sa týka Tolkiena, mám to síce naopak (tzn. knihy sú rozhodne lepšie) ale filmy sú dosť podarené. Chápem, že človek, ktorý nemusí poetické opisy a nevrní blahom nad zvukomaľbou slov uprednostňuje filmy. Ale chcela by som vedieť: čo sfilmovaný Hobit, ako sa ti páči ten?
Inak, ja mám radšej sfilmovaný Hviezdny prach, s knihou som si akosi nesadla.

Pravidelne, pokojne 5 aj 7. Nemám problém si pamätať, o čom som čítala. Väčšinou to je všehochuť, sú tam romány, detektívky, nové aj niekoľkokrát čítané, knihy o umení a poviedkové zbierky a preskakujem medzi nimi podľa toho, na čo mám chuť.

Ja mám systém : Kamže sa mi kniha zmestí? Snažím sa to združovať tak, že knihy od jedného autora sú spolu, knihy jedného žánru viac - menej tiež, ale je to fakt len orientačné, lebo niekedy sa proste kniha nevojde.

Ja čítam momentálne príručku jachtingu, pretože minulý mesiac som si prečítala takmer všetky ransomovky a keďže o lodiach nič neviem, potrebujem sa zorientovať.