Naias
diskuze
Mám, The Annotated Alice: 150th Anniversary Deluxe Edition. Ale to bola náhoda, chcela som komentovanú Alicu a narazila som na toto vydanie. Inak výročné vydania nekupujem, nesledujem, sú mi fuk.
Ale aj anglické knihy od toho istého autora mám od rôznych vydavateľstiev, takže zase mišmaš. Nič nie je dokonalé...
A keď už sme pri obálkach, mne sa viac páči anglický spôsob, lebo keď takú knihu človek položí prednou stranou nahor, nápis je, ako má byť. Ak chcem/musím mať našu knihu naležato, buď vidno zadnú stranu alebo sú písmená hore nohami. Oboje mi lezie na nervy.
Pchá, autori! Stará vesta. Koho to vzrušuje? Ja ich mám ešte aj slovensky alebo česky, podľa toho, na čo som skôr narazila, prípadne aj slovensky aj česky kvôli rôznym prekladom, dačo z kníhkupectva, dačo z antikvariátu, pevná väzba, mäkká väzba, výška sem, hrúbka tam, každý pes jiná ves. A anglické knihy mám na zvláštnej poličke, takže mi nekazia nič.
No, páčilo... Ten multi-kulti anglo-americký historicko-súčasný guláš bol taká ptákovina, až to nebolo ani tak do plaču, ako skôr na smiech. Ale Austenovú to nepripomínalo ani v najmenšom.
Hja, obálka. S tými je problémov... Najhoršie je to pri sériách, keď dakto vydá zopár dielov a zabalí to a dakto iný to potom začne vydávať znovu. A teraz čo? Máte doma dva diely takové, ale tretí diel je už makový. Kúpiť znovu aj tie prvé dva? Minúť ťažko zarobené peniaze za dačo, čo už máte, alebo sa zvyšok života pri pohľade na neladiacu sériu užierať? To je otázka!
Lenka.Vílka, pozrela som si najnovšie filmové spracovanie Persuasion a musím povedať, že ak sa z toho snažili urobiť frašku, tak sa im to podarilo. Ako povedal klasik, blekotavá je to zvěst blba, nadobro beze smyslu.
Ešte by som do toho vzorca zahrnula obrázky v komiksoch, tie keby sa odrátali, výsledný počet strán by nebol ani polovičný. A na čo je to vlastne dobré? Takto aj tak dostanete len kvantitatívne údaje. Pritom je značný rozdiel medzi textom, ktorý "sa číta sám" a takým, kde treba čítať pomalšie, aby človeku nič neušlo. Prečítať dve Agathy Christie a dvoch E. M. Forsterov, aj keby mali rovnaký počet strán, to je nie je to isté. Nehovoriac o tom, že čítanie je záľuba, nie preteky, kto viac a rýchlejšie.
To som pochopila. Preto vravím, že je to fajn, lebo to stále pôsobí anglicky. Tiež už som sa s tým stretla a páčilo sa mi to.
Pan Predseda, hej, je to fajn, keď sa s tým prekladateľ takto pohrá. Ale keď sa jedna postava volá Dalroy a iná Břečťan, nepôsobí to dobre. Alebo Jiří Hibbs. Taký jazykový hybrid je des.
Ja preferujem názvy čo najpodobnejšie originálnemu názvu, a ak to nejde, čo sa stáva, tak aspoň názov vystihujúci podstatu knihy. Ale nie názov taký, aby bol podobný názvu inej knihy, bez toho, aby dával zmysel. Netvrdím, že "Anna Elliotová" je ideálny preklad, ale dá sa. Slovenský preklad názvu "Láska slečny Elliotovej" pôsobí, akoby šlo o červenú knižnicu, čo je zavádzajúce. Ale aspoň to nie je nezmysel.
Nie. A ako vidím, je to od Netflixu, no potěš košte. A podľa komentárov na csfd je to pekná zlátanina. Veď čo som povedala? Amíci. Asi si to pozriem, nech sa rozčúlim, je to zdravé. Mimochodom, ani český preklad názvu sa nepodaril. Aká pýcha??
Pridané postavy, o ktorých v knihe nikto nechyroval, to je normálka, treba holt vyplniť prázdny priestor, ktorý vznikne odstránením nesfilmovateľných alebo nudných (pre diváka, nie nutne pre čitateľa) častí knihy. Čo sa týka slovníku, môže to byť odlišným prekladom, neviem, nečítala som to, ani nevidela.
Páčili sa mi minisérie Pýcha a predsudok a Rozum a cit, hoci to druhé trochu menej. Celkovo mám oveľa radšej britské adaptácie, než americké, lebo Briti tam nestrkajú anachronizmy, v čom si Amíci rochnia. I keď v minisérii Rozum a cit od BBC plukovník Barton celkom pekne skompromitoval Mariannu, keď vošiel do jej spálne a zostal tam s ňou sám, čo ma u Britov dosť prekvapilo. A tiež dosť zostručňovali Austenovej majstrovsky spracované dialógy, aby mali priestor na náladovky. Ale v porovnaní s tým, čo vyvádzajú za veľkou mlákou, je to bezchybnaté.
Mne sa na filme Karlík a továrna na čokoládu nepáčilo, že hlavnému hrdinovi prifarili traumu z detstva, o ktorej v knihe nebolo zhola nič. Bože, ja to tak neznášam. Na to je nejaký paragraf, alebo je to zakotvené priamo v ústave, že hrdina musí mať traumu, inak je to nuda? A tiež vysvetlili, z akej rodiny pochádza, pričom v knihe bol pán Wonka záhadnou postavou neznámeho pôvodu. Ale diváka predsa nenecháme tápať, ešte by sa mohol začať čudovať, a to je zdraviu škodlivé.
Tiež ma vytáča, ako do Anny zo Zeleného domu (Anne s E na konci) zapracovali kritiku rasizmu, Annino prežívanie prvej menštruácie a ďalšie a ďalšie úchvatnosti, ktoré spolu s tým, že Anna sa správala ako súčasný nevychovaný americký fagan, totálne, absolútne a kompletne pochovali ducha knihy. To vnášanie súčasnej morálky a názorov do doby o sto, dvesto rokov staršej je ako päsť na oko.
Pavlína, ak si požičiavaš viac, ako vraciaš, daj si pozor, aby to nedopadlo ako s Cimrmanovým banským výťahom.
Gossipavlina, Gerald Durrell nebol veterinár. Bol zoológ samouk a mal zoo.
„Ztráta koncentrace samozřejmě občas přijde, ale ruku na srdce, u četby se nikdy nepřistihnete, že jen běháte očima po řádcích a musíte se kousek vrátit abyste věděli, o čem byla poslední pasáž?“
Isteže, dakedy musím prečítať nejaký odsek aj tri razy, keď mám problém sa sústrediť. Ale ak sa to stane u audioknihy, keď upratujete, záhradkárčite, pečiete, alebo čo už robíte, tiež sa vrátite a vypočujete si to znovu?
Preto sa už nesnažím ľuďom vysvetľovať, že ten vyhľadávač vpravo hore nie je len na ozdobu a po jeho použití nehrozí strata žiadnej končatiny. Ak je niekto pevne presvedčený, že hľadanie v diskusii by zabralo celé dni bez toho, aby to aspoň skúsil, ja mu jeho vieru brať nebudem, som tolerancia sama.
Práve som sa naučila nové slovo - flibbertigibbet, čo znamená treperenda. Neviem, v ktorom jazyku to znie lepšie. :D