Naias
diskuze
Nejsem povinná číst, co nechci – nikto netvrdí opak (teda ak nejde o povinnú literatúru). Za seba prehlasujem, že všetky knihy, ktorým som dala nízke hodnotenie, som celé prečítala dobrovoľne, nikto mi nedržal zbraň pri hlave. Z rôznych dôvodov – bola to kniha, na ktorú som neustále nachádzala narážky, a chcela som im rozumieť, bolo to pokračovanie mojej obľúbenej dvesto rokov starej knihy, ktoré napísala dnešná autorka, tak som bola zvedavá, ako sa s tým popasovala, bola to taká hlúposť, že som každú chvíľu spadla od smiechu z kresla atď. A hlavne a predovšetkým, tak ako nikto nie je povinný čítať, čo nechce, tak ja nie som povinná nečítať, čo považujem za nepodarok. Ešte by som dodala, že tomu, čo nečítam, tiež nedávam odpad. Tento argument som akosi nepochopila.
Alekis, blbé neznamená automaticky nezábavné. Existuje dačo, čomu sa hovorí kúzlo nechceného. A ode všeho trochu... Ono sa to dá, ale treba to vedieť, celoplošne by som to neodporúčala, akurát by to dopadlo, ako keď psíček s mačičkou piekli. A k ochudobňovaniu – ja napríklad čítam všeličo, takže ani kvôli jednostranne zameraným knihám o pestrosť neprichádzam.
A na druhej strane, to, že dakto nejakú knihu napísal, neznamená, že je na to odborník. Čo ak sám plodí šunt a nespozná kvalitu, ani keby ho uhryzla do nosa? Odpoveď na otázku: „A koľko kníh ste napísali vy?“ je bezpredmetná, pretože nesvedčí o ničom.
Nedávno som bola reklamovať varnú kanvicu, lebo nefungovala, ako mala. Dali mi spísať reklamačný protokol, ale otázka „a koľko varných kanvíc ste vyrobili vy?“ tam našťastie nebola. To sa mi uľavilo, inak by ma zrejme aj s mojou kritikou chybného výrobku oblúkom vyhodili.
K dnešným extrémne akčným seriálom by som podotkla, že z netflixovského spracovania Anny zo Zeleného domu som pracovala k infarktu. Je to predramatizovaná sociálno-kritická telenovela plná anachronizmov, ktorá dokonale pochovala ducha knihy. Netflix by mohol psíčka a mačičku učiť, ako sa pečie torta.
Hej, taký Šejkspír je strašne naivný a nenápaditý, že? :)
Lenka.Vílka, ja tolerujem určitú mieru toho, čo je pre daný typ literatúry príznačné. Napríklad v detektívkach je Veľký detektív geniálny, jeho watson je nepríliš inteligentný a polícia tiež. Lenže ak to prekročí znesiteľné medze, znižujem hodnotenie. V trileroch je hlavné napätie, ale ak sa hrdina/ka správa ako idiot, opakovane sa vystavuje nebezpečenstvu kvôli svojej hlúposti, hoci má ísť o vzdelanú a inteligentnú postavu, chápem to ako chybu autora, ktorý nie je schopný gradovať napätie inak, nie ako dačo, čo k tomu patrí. Čo sa týka romantiky, už som čítala aj také knihy, kde hrdinka nebola na facku, ale fakt sa jej dal ten citový zmätok veriť. Harlekínka sa dá napísať aj bez toho, aby to bolo nepresvedčivé od A po Z. K fantasy typu „je to fantasy, tam je možné všetko“, čo je hlúpy postoj, som sa už vyjadrila.
Eicherik, máš pravdu, každému to tak nepripadá. Ja veľmi rada čítam tie „nízko čítavé“ knihy. A nie som sama, koľko z tých starých kníh má vysoké hodnotenie a nadšené komentáre, ak neberiem do úvahy názory „keby tam autor nevkladal toľko opisov a svojich myšlienok a radšej sa sústredil na dej, bolo by to oveľa pútavejšie“. To je potom hádzanie perál ošípaným. Čítavosť je relatívny pojem, mne sa staré knihy nudné nezdajú, nehovoriac o tom, že z takej knihy krásne cítiť vtedajšiu mentalitu, to dnešný autor nedokáže.
Axmannova, v tejto databáze je tých vydaní viac.
https://www.databazeknih.cz/dalsi-vydani/helenka-souckova-hrdy-budzes-211959?lang=cz
"ch, kterou v českém pravopise považujeme za jediné písmeno"
Chikko, čo chcete ešte gúgliť?
Okrem toho, MMM333, ak vám tu bude nejaké vydanie chýbať, môžete ho pridať sám. V päte webu máte nápovedu.
https://www.databazeknih.cz/novinky-na-webu
01.06.2021
Od dnešního dne musí nově registrovaní uživatelé ohodnotit alespoň 20 knih, aby se jejich hodnocení začalo započítávat do celkového hodnocení daných knih, a aby mohli začít vkládat komentáře.
Ja som kedysi na základnej, keď od nás vyžadovali memorovanie vybraných slov, vravela učiteľke, načo to mám vedieť naspamäť, stačí, že v diktáte to mám vždy dobre. Ja som odjakživa veľa čítala a i/y mi naskakovali samy od seba. Ale nie, musím to vedieť naspamäť a musím a musím a musím. Hoci predstava, že keď dorazím k slovu s i/y, začnem si v duchu odriekať zoznam vybraných slov, bola absurdná. To som teda v živote nerobila. To nanútené memorovanie bola úplne zbytočná záťaž. Lenže to nikoho netrápilo, v osnovách stálo, že je to nutné vedieť a basta.
Elfos, https://www.databazeknih.cz/podminky-uziti
Provozovatel si vyhrazuje právo Profil Uživatele kdykoliv zrušit, a to bez udání důvodu a upozornění. Především mohou být smazány Profily Uživatelů, kteří se po dobu delší než 4 roky nepřihlásili do Portálu.
Ale budou smazány a mohou být smazány je dosť rozdiel.
Normálne ma hodnotenie užívateľov nevzrušuje, ale toto ma zaujalo. https://www.databazeknih.cz/hodnocene-knihy/citatel521-387270
Aj tie komentáre stoja za to.
Lucy Maud Montgomery napísala knihu, kde sa hlavná hrdinka volá Valancy Stirling a dôležitú úlohu hrá list. Proste náhody, žiadnu záhadu by som v tom nehľadala.
Kto vás vyzýva a ako? Myslíte to „změnit fotku“, ktoré je pod profilovou fotografiou alebo niečo iné?
Keri.H, hej, lenže čitateľ potom ťažko môže posudzovať, či ide autorovi o umenie alebo o zisk, keď sa k nemu pôvodný autorov zámer nedostane, a on ani nevie, či sa k nemu dostal, či nie, čo z knihy treba pripísať autorovi a čo vydavateľovi.
Lenka.Vílka, podľa toho, čo o tom písali Isaac Asimov a Zdena Frýbová, vydavateľ nevydáva sakumprásk všetko ani renomovaným autorom.
Alekis, ale môže, autor sa môže vyhovoriť, na čo len chce. Práve čítam knihu, o ktorej autor napísal: „Moje kniha byla špatná, protože špatný byl sám život.“
Predpokladám, že sa bavíme o autoroch, ktorí si vydanie knihy financujú sami a nekecá im do toho vydavateľ, ktorý na čitateľa-zákazníka myslí určite.
Aj u nás kedysi ženy chodily, smialy sa a plakaly, ale v 1953 sme to zjednodušili. Sme holt šikovnejší.